Sekulárna spoločnosť a kúzlo ISIS

Predtým, než prezident Obama predniesol reč na konferencii o extrémizme, organizovanej Bielym domom, v úvodníku pre Los Angeles Times napísal, že boj proti náboženskému extrémizmu, ktorého príkladom je ISIS, je bojom „o mysle a srdcia“, aby sa ľudia na celom svete neradikalizovali k násiliu.


Bojovníci Islamského štátu v uliciach irackého mesta Mosul. (Foto: TASR/AP)

Pri otvorení tejto konferencie viceprezident Biden taktiež zdôrazňoval potrebu riešenia hlboko zakorenených ekonomických a sociálnych problémov, ktoré poskytujú živnú pôdu pre tých, čo sa snažia získať podporovateľov pre ISIS v západných spoločnostiach.

Väčší záujem na vlastnej komunite možno niekoho odstraší od pocitu odcudzenia, vedúceho až k prijatiu radikálnych ideológií, no je oveľa pravdepodobnejšie, že živnou pôdou pre náboženských teroristov pochádzajúcich zo Západu je samotný sekulárny charakter západnej kultúry.

K téme:
Robert R. Reilly: Benedikt XVI. mal pravdu, problém v islame je teologický
Vladimír Palko: Falošná voľba medzi terorom a nihilizmom

Zdieľať

Kultúra, ktorá odkazuje náboženské presvedčenie do oblasti osobnej a subjektívnej skúsenosti, alebo sa o to aspoň snaží, a neuznáva, že náboženstvo je viac než len akýsi súkromný svetonázor, vytláča náboženstvo na okraj, a tým sa odcudzuje veriacim, pre ktorých sa náboženstvo vždy dotýka celej oblasti ľudskej skúsenosti. Západná kultúra príliš často vyhlasuje, že sféra verejnej diskusie – a tým aj verejných opatrení – je čisto sekulárna. V tejto oblasti nie sú náboženské názory vítané a v niektorých prípadoch ani tolerované.

Sekulárna kultúra môže byť rovnako slepo ideologická a netolerantná voči odlišným názorom ako hocijaký náboženský fanatizmus. Tí, čo nesúhlasia s prevládajúcimi sekulárnymi normami, napríklad o sociálnych otázkach, bývajú často odmietaní ako bigotní ignoranti, ktorých netreba brať vážne. O príklady takejto arogancie a mrazivej atmosféry sekulárneho konformizmu nie je v západných národoch núdza. Ak máme bojovať o „srdcia a mysle“ druhých, musíme byť voči týmto srdciam a mysliam otvorení, aj voči tým, ktoré neprijímajú sekularistické videnie reality. Netolerancia plodí netoleranciu.

Nemožno ospravedlniť islamský terorizmus v podaní organizácií, akou je ISIS, len tým, že aj samotná západná kultúra je často netolerantná voči náboženstvu. Barbarstvo ISIS nie je na rovnakej úrovni s netoleranciou sekulárnej spoločnosti. No ak chceme rozumieť živnej pôde, na ktorej začína byť islamský terorizmus na Západe príťažlivý, musíme sa jasnejšie pozrieť na sekulárne krédo, ktoré je na Západe všadeprítomné.

Samozrejme, ISIS najprv pritiahla mladých moslimov na Blízkom Východe, čoho príčinou sú jednak náboženské motívy v rámci islamu, jednak skutočná i zdanlivá skazenosť moslimských spoločností. No jeho príťažlivosť pre mladých zo Západu v mnohom súvisí s tým, ako je vnímaná západná kultúra.

Akokoľvek je ISIS zvrátená, jej príťažlivosť prezrádza základnú pravdu o ľudských bytostiach a ich motiváciách. V modernom svete, zvlášť na Západe, sa postupne vytráca akýkoľvek zmysel pre transcendenciu, akýkoľvek zmysel pre oblasť pravdy a hodnôt, ktoré existujú nad obyčajným svetom ekonomických, sociálnych a osobných skutočností. Táto strata zmyslu pre transcendenciu vedie ku kultúre, ktorá nedokáže byť otvorená pre žiadnu oblasť, ktorá by ju prekračovala – pre veľké ciele či projekty presahujúce zámery na tomto svete.

"Čím viac sa sekulárna spoločnosť snaží vytlačiť náboženstvo z verejného priestoru, tým viac možno umožňuje barbarské prekrúcanie viery v podaní ISIS."

Zdieľať

Na prevládajúcu kultúru, nepriateľskú voči transcendentným hodnotám, reaguje každý inak. Niektorí jednoducho akceptujú sekulárne normy postavené na akomsi etickom relativizme, podľa ktorého je hodnotné všetko, čo sa niekto rozhodne považovať za hodnotné, práve preto, že sa tak rozhodol. Iní sa pokúšajú brániť pred zásahmi sekularizmu tak, že sa snažia o zachovanie tradičných náboženských úkonov. Ľudská potreba po spojení s transcendentnom nezmizne len preto, že spoločnosť buď popiera jej existenciu, alebo sa ju snaží predefinovať na čisto subjektívnu preferenciu.

Túžba po transcendencii je vrodená ľudská túžba, ktorá môže byť prevrátená a v priebehu dejín často aj bola. Sekulárna spoločnosť ponúka falošné typy transcendencie vo forme uspokojovania fyzických potrieb, aj to nie vždy veľmi efektívne. Dejiny sú plné falošných prorokov, ktorí sľubujú oslobodenie od čisto pozemského. Fakt, že títo proroci existujú a majú na čas úspech, je dôkazom, že prehovárajú k niečomu hlboko prítomnému v ľudskej prirodzenosti. Nie každé odvolávanie sa na transcendento si zaslúži rešpekt, ako rozhodne ukazuje príklad ISIS.

Keď však budú spoločnosti ignorovať, odmietať či vytláčať na okraj tých, čo od náboženstva očakávajú transcendentný zdroj pravdy, poskytujú tým živnú pôdu pre tých, čo pozývajú mladých ľudí vyskúšať iný druh transcendencie.

Pri skúmaní tvrdení o najvyšších hodnotách je potrebná opatrnosť, a tu je racionálna diskusia nevyhnutná. Potrebné je však ešte viac, odmietnuť názor, že racionálna diskusia akosi vylučuje nároky na pravdivosť založené na náboženskej viere. Akonáhle oddelíme od náboženskej viery rozum a vedu, umožníme tým, aby bola príťažlivá hocijaká „viera“. Iróniou je, že čím viac sa sekulárna spoločnosť snaží vytlačiť náboženstvo z verejného priestoru, tým viac možno umožňuje barbarské prekrúcanie viery v podaní ISIS.

William E. Carroll
Autor je členom dominikánskeho kolégia Blackfriars na Oxfordskej univerzite. Zaoberá sa vzťahom teológie a vedy.

Pôvodný text: Secular Society and the Allure of ISIS, medzititulky redakcia, ilustračné foto: TASR/AP, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo