K VECI: Keď hodnotíme Boha

Fascinácia prieskumami verejnej mienky spôsobuje, že epidémia monitorovania názorov verejnosti na rôznorodé témy preniká do všetkých oblastí spoločenského života, akoby prieskumy verejnej mienky naozaj odhaľovali niečo dôležité o tejto spoločnosti.  

Keď politici citujú výsledky prieskumov, často používajú frázy typu „americká verejnosť“ je za zníženie výdavkov vlády namiesto zvyšovania daní; alebo naopak, verejnosť je za zvyšovanie daní, najmä pre bohatých, namiesto znižovania verejných výdavkov. Politici sú ochotní platiť za prieskumy slušné peniaze, keďže si myslia, že prieskumy im napovedia, ako voliči vnímajú ich politické kroky, resp. aké stanovisko by mali k daným otázkam zaujať.

Akoby už ani neexistovala téma, ktorú by takéto prieskumy obišli. Akiste si mnohí uvedomujú, že je veľmi dôležité, do akého kontextu je príslušná otázka zasadená, a ktorých respondentov prieskum oslovuje. Od týchto faktorov závisí výsledok, ktorý môže ďalej pôsobiť v prospech či proti určitej tendencii spoločnosti.

Čo vyplýva z prieskumov?

Keď vyšla encyklika pápeža Pavla VI. Humanae Vitae (1968), niektorí katolícki komentátori citovali výsledky prieskumov. Podľa nich katolíci, ktorí sa už nezúčastňovali nedeľných svätých omší namietali voči odsúdeniu umelej antikoncepcie zo strany cirkvi. Niektorí komentátori boli schopní objaviť dokonca príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma javmi: odmietnutie antikoncepcie zo strany cirkvi viedlo k tomu, že katolíci praktizovali svoju vieru v menšom rozsahu.

"Ak by sme zistili, že mnohí nepraktizujúci katolíci odmietajú učenie cirkvi o božskej prirodzenosti Krista, znamená to, že máme zmeniť učenie cirkvi o Kristovi s cieľom zvýšiť návštevnosť kostolov?" 

Zdieľať

Zaiste môže byť pravda, že mnohí nepraktizujúci katolíci odmietajú určité časti morálneho učenia cirkvi, ale to neznamená, že učenie cirkvi je príčinou toho, že niektorí sa už nezúčastňujú svätých omší. Inými slovami, korelácia a príčinnosť nie je to isté. Z prieskumu rozhodne nevyplýva ani to, že by sociologická štúdia o takejto korelácii mala byť základom pre úsudky v oblasti morálnej teológie. Sociológ a spisovateľ, otec Andrew Greeley, raz vtipne poznamenal, že ak chce cirkev dostať katolíkov späť do kostolov, treba zmeniť učenie o antikoncepcii.

Treba samozrejme uviesť, že ani morálna teológia, ani cirkevná dogma, sa nemôže meniť na základe vyhlásení sociológov. Ak by sme zistili, že mnohí nepraktizujúci katolíci odmietajú učenie cirkvi o božskej prirodzenosti Krista, znamená to, že máme zmeniť učenie cirkvi o Kristovi s cieľom zvýšiť návštevnosť kostolov? 

Rovnako tak verejná politika, ktorá sa usiluje o spoločné dobro, vyžaduje múdre rozhodnutia zo strany tých, ktorí ju presadzujú. Voliči svoje názory vyjadrujú pravidelne v demokratických voľbách, pričom tieto sú v skutočnosti najdôležitejším a jediným autoritatívnym prieskumom verejnej mienky. Každodenné sledovanie zmien verejnej mienky ako základ pre politické rozhodovanie škodí spoločnému dobru.

Občas nám nejaký prieskum odhalí aj to, aké hlúpe by bolo prepadnúť vášni prieskumov verejnej mienky. Ešte koncom júla spoločnosť Public Policy Polling [prieskumná spoločnosť spriaznená s Demokratickou stranou – pozn. prekl.] zverejnila správu o realizácii prieskumu na vzorke 928 Američanov. Väčšinou išlo o bežné otázky, napríklad čo si ľudia myslia o konaní demokratov a republikánov v Kongrese. Dokonca sa vyskytla otázka o Rupertovi Murdochovi a jeho škandále, ktorý postihol aj jeho mediálnu spoločnosť.

„Ak existuje Boh, schvaľujete alebo odmietate jeho konanie?“

Súčasťou prieskumu však boli aj štyri otázky (z celkovo dvanástich), ktoré sa týkali Boha. Tu je úryvok zo správy o výsledkoch prieskumu Public Policy Polling:

  • Hoci nejde o najpopulárnejšiu figúru, o ktorej PPP realizovala prieskum, pokiaľ existuje Boh, respondenti jeho konanie hodnotia prevažne pozitívne. Až 52% respondentov schvaľuje konanie Boha oproti 9 %, ktorí ho odmietajú... Na otázku týkajúcu sa konkrétnych činov, za ktoré je Boh zodpovedný, až 71% respondentov najviac ocenilo stvorenie vesmíru; 56% súhlasí s tým, ako to naložilo so zvieratami, pričom 50% oceňuje, ako to zvládlo prírodné katastrofy. Mladší respondenti sú kritickejší voči konaniu Boha v prípade prírodných katastrof, keďže 59% respondentov pri 26%-nej tolerancii vo veku 18 až 29 schvaľuje jeho konanie, oproti hodnoteniu respondentov vo veku nad 65 rokov, pri ktorých táto hodnota dosiahla 47% pri 12%-nej tolerancii.


Každá z otázok o Bohu bola formulovaná rovnako ako tá prvá: „Ak existuje Boh, schvaľujete alebo odmietate jeho konanie?“ Výsledok: 52% respondentov schvaľuje jeho konanie,  9% neschvaľuje a 40% si nebolo istých. Nuž, asi je vcelku povzbudivé, že pokiaľ ide o primárnu úlohu Boha – stvorenie, až 71% respondentov bolo za.

Takže čo rozumné sa dá povedať k týmto nezmyslom? V prvom rade Boh nie je „to“ ale „On“. Ak by mal niekto problém so zámenom „On“, môže pokojne napísať „Boh“.

Boh nie je jeden z činiteľov

Okrem toho je dosť ťažké pochopiť, čo vlastne hodnotíme, keď hodnotíme konanie hypotetickej bytosti: „Ak Boh existuje...“ Samozrejme, že sa nebrali do úvahy rôzne významy slova „Boh“ v mysliach respondentov, a keď už sme pri tom, tak ani v mysliach tých, ktorí prieskum realizovali.

"Boh nie je jedným z činiteľov v rámci vesmíru, On stvorenstvo presahuje."

Zdieľať

Teologická negramotnosť otázok kladených v rámci tohto prieskumu spočíva v tom, že Boh sa mylne považuje za jedného z činiteľov v rámci vesmíru, pričom Jeho konanie či nekonanie má byť predmetom nášho súhlasu či nesúhlasu. Treba si však uvedomiť, že Boh nie je superčiniteľom; On stvorenstvo presahuje. Preto ak Boh existuje (aby sme použili formuláciu z prieskumu), aký má potom zmysel pre stvorenstvo hodnotiť Jeho konanie? 

Totiž všetko, čo sa týka každej stvorenej veci, vrátane jej schopnosti hodnotiť, je výsledkom stvoriteľského aktu Boha. Keď sa Boh prihovára k Jóbovi v odpovedi na mnohé otázky, ktoré Jób kládol, pýta sa ho: Kde si bol, keď som stvoril zem? Kto sme my, aby sme schvaľovali či odmietali konanie Boha? Či nevidíme, že to Boh schvaľuje či odmieta naše konanie?

V istom zmysle je bláznivé brať vážne prieskum verejnej mienky o tom, či ľudia schvaľujú alebo odmietajú konanie Boha. Lebo aj keď to mal byť iba vtip, ani ten nebude fungovať, keďže samotné koncepty a predpoklady, ktoré používa, nemajú žiadny základ. A tak je to iba smutná správa o žalostnom stave v oblasti vzdelávania ľudí v teológii a filozofii.

William E. Carroll
Autor je členom Inštitútu Tomáša Akvinského a prednáša teológiu a vedu v centre pre štúdium katolíckej teológie Blackfriars Hall, Univesity of Oxford.

Pôvodný text: Evaluating God, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo