Spoločnosť K veci 28. január 2017

Na vzdelávaní záleží. Vie to Trumpova ministerka školstva aj ohrozené elity

Robert Royal
Robert Royal
Verejné americké školy nevyučujú študentov k zdravému vlastenectvu a tradíciám. Nová vláda to má šancu zmeniť.
Verejné americké školy nevyučujú študentov k zdravému vlastenectvu a tradíciám. Nová vláda to má šancu zmeniť.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Robert Royal

Na vzdelávaní záleží. Vie to Trumpova ministerka školstva aj ohrozené elity
Betsy DeVosová, nominantka na ministerku školstva v novej americkej vláde. Foto: betsydevos.com

Román Podriadenie od Michela Houellebecqa bol minulý rok bestsellerom a vo Francúzsku sa stal kultúrnym ukazovateľom. Obsahuje nekonečné množstvo postrehov o náboženstve a verejnom živote v našich bohatých a vyčerpaných západných krajinách (je v ňom dokonca i epizóda, v ktorej má protagonista víziu Panny Márie, hoci tá sa stiahne a on sa neobráti). Pre terajšie účely však stojí za to zamyslieť sa nad inou časťou príbehu: pre rozkoly medzi liberálmi a konzervatívcami sa francúzskym prezidentom stane „umiernený“ moslim. Ten podľa francúzskeho zvyku rozdelí ministerstvá rozličným iným (nemoslimským) stranám a dá im tak podiel na vláde.

Len jedno ministerstvo si vyhradil pre svoju stranu: školstvo. Francúzsko sa tak veľmi rýchlo obráti hore nohami. Na školách a univerzitách po celej krajine pracujú učitelia a správcovia, ktorí v podstate neveria v nič, a tak nie je ťažké zmeniť veci, dokonca aj tie veľké, keď prevezme moc niekto, kto v niečo verí. Napríklad profesori na Houellebecqovej fiktívnej Sorbonne odídu do dôchodku, sú odstránení alebo kúpení, či zvedení veľkými sumami peňazí zo štátov v Perzskom zálive. Celá krajina vrátane intelektuálnej triedy rýchlo nadobudne moslimský nádych.

Preskočme však z tejto fikcie do skutočnej Ameriky v roku 2017: nový prezident zložil prísahu a pomaly sa schvaľuje jeho kabinet. V takýchto chvíľach, ktoré antropológovia nazývajú liminálne – keď prechádzame z jedného miesta na druhé –, sa veľké problémy ukazujú s novou jasnosťou. Neistoty – a úzkosti – tohto konkrétneho prechodu spôsobujú, že niektorým veciam je potrebné rozumieť viac než kedykoľvek predtým.

De Vosová je silná obhajkyňa slobody vo voľbe školy, čo školský establišment považuje za šifrovaný výraz pre rasizmus a zlomyseľnú snahu o zničenie verejných škôl.Zdieľať

Naša národná obrana je teraz, zdá sa, v lepších rukách. Nový minister obrany generál James Mattis bol z dobrého dôvodu schválený ako prvý (a to veľmi priaznivo). Bol nielen dobrým veliteľom námornej pechoty. Je to čitateľ a mysliteľ. Aby som sa priznal, moja rodina má osobné dôvody, aby mu bola vďačná; podrobnosti vynechám. Náš príbeh je však len jeden z mnohých, ktoré vypovedajú o jeho charaktere – v neposlednom rade i ten, že po odchode do dôchodku precestoval celú krajinu, aby navštívil rodiny mariňákov, ktorí zomreli pod jeho velením.

Naša ekonomika je na súčasné svetové pomery relatívne silná, i keď to možno príde zaťažko uznať. Zdá sa, že ľudia, ktorých prezident Trump menoval, rozumejú zdravým ekonomickým princípom vari ešte lepšie než samotný Trump. No hoci môžu byť ekonomické princípy jasné, okolnosti sa stále menia. Najlepší ekonóm, akého som kedy poznal, mi raz o jednom rozhodnutí povedal: „Je to správne, ak sa nič nezmení. Ale vždy sa niečo mení.“ Čoskoro uvidíme, či je nový ekonomický tím rovnako prezieravý a efektívny, ako vyzerá byť ten obranný.

Ako sa však tieto previerky kandidátov nekonečne vliekli, stále mi čosi nedalo pokoja. Kresťan, podobne ako ktorýkoľvek iný občan, vie, že materiálne podmienky krajiny – bezpečnosť a prosperita – sú dôležité a dokážu dokonca ovplyvniť nemateriálne skutočnosti. Kresťan sa však takisto nikdy nemôže príliš vzdialiť od Pánových slov – určených dokonca diablovi – že človek nežije len z chleba (či fyzickej bezpečnosti).

Na tieto slová – a na Houellebecqov román – som si spomenul pri sledovaní grilovania Betsy DeVosovej, nominantky na ministerku školstva. De Vosová je silná obhajkyňa slobody vo voľbe školy, čo školský establišment považuje za šifrovaný výraz pre rasizmus a skúpu, zlomyseľnú snahu o zničenie verejných škôl, hoci na tomto poli už toho vykonal dosť samotný establišment.

Ľudia veľa hovoria o zlyhávajúcich školách v chudobných centrách miest, čím majú na mysli, že školy prevádzkované vládou neodovzdávajú zručnosti, ktoré mladí ľudia potrebujú, aby uspeli v našej ekonomike. Zaiste, študenti sa potrebujú naučiť, ako vyžiť i z mála. Pomohlo by však, keby štátne školy vzali tiež do úvahy, že väčšina ľudí si myslí, že nie sú iba telesní.

A ide o viac, oveľa viac. Školy – dokonca i v prosperujúcich oblastiach – nevyučujú veľmi dobre ani naše ústavné, náboženské a sociálne tradície. Podľa nich je tradičná Amerika nespravodlivá, bigotná a elitárska. Práve naše stredné školy a univerzity naučili milióny Američanov rozprávať vulgárnym jazykom nahnevanej morálnej nadradenosti, ktorého sme boli svedkami pri „pochode za ženy“ deň po inaugurácii.

Odbory, akademické skupiny i naše nešťastné médiá tvrdia, že tí, čo chcú pri školách viac lokálnej kontroly a individuálnej voľby, v skutočnosti chcú len znížiť dane a chudobných ponechať ich osudu. Pravdou však je, že ide o oveľa väčšiu hrozbu pre ich status quo. Ak sa Trumpovi, podobne ako Reaganovi, podarí presadiť, že vlastenectvo a religiozita budú opäť živou súčasťou nášho verejného života, už len toto bude veľký úspech. Vieme však, že to nemôže trvať dlho, ak budú naše školy a univerzity naďalej pretláčať etatizmus, sekularizmus a politickú korektnosť.

Je pravda, že DeVosová nikdy nechodila do verejných škôl – prečo by mala? Na zlepšenie vzdelávania dala veľa peňazí – svojich vlastných peňazí – miesto toho, aby o ňom len rozprávala.Zdieľať

Vôbec ma preto neprekvapilo, že si Elizabeth Warrenová a Bernie Sanders odmietli podať s Betsy DeVosovou ruku, keď prišla na svoje previerky. Vedia, ako veľa závisí od jej menovania. Je to veľmi bohatá žena a oni sa pokúsili vyvolať dojem, akoby ju samotný tento fakt diskvalifikoval, prípadne by sa zaň mala hanbiť. Pravda, nikdy nechodila do verejných škôl – a prečo by mala? Senátori a kongresmani, ktorí prichádzajú do Washingtonu, zriedka dovolia svojim deťom chodiť do škôl v D. C. – a majú na to dobrý dôvod.

Vo výdavkoch na študenta je Washington štvrtý spomedzi veľkých amerických miest. Pokiaľ však ide o výsledky, je 106. Systém dokonca nedokáže ani len povedať, koľko má zamestnancov či študentov. Na rozdiel od svojich kritikov dala Betsy DeVosová na zlepšenie vzdelávania veľa peňazí – svojich vlastných peňazí – miesto toho, aby o ňom len rozprávala.

DeVosovú však očierňujú preto, lebo jej ministerstvo bude utvárať dlhodobú budúcnosť. Vzdelávanie je dlhá hra a v našom digitálnom svete má len málokto dostatočnú trpezlivosť, aby ju hral. Ale nenechajte sa pomýliť. Potrebujeme silnejšiu ekonomiku, armádu a silnejšieho národného ducha. To sa však môže opäť ľahko stratiť, ak naďalej dovolíme študentom tráviť zo dvanásť rokov pod súčasnými učiteľmi a politicky korektnými režimami.

Podobne ako v Houellebecqovom fiktívnom moslimskom Francúzsku môžu zmeny na vrchu vyvolať zmeny všade. A establišment to vie.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí) vyšla vo vydavateľstve Ignatius Press.

Pôvodný text: Fixing Social Insecurity.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0