Mám prázdne dlane, Pane (Teofil Klas)

Teofil Klas
Mám prázdne dlane, Pane

 

Mám prázdne dlane, Pane.
Ale som ako chlieb, čo čerstvo rozkrojili.
A v pýtaní sa hľadám postroj sily
oživiť zanedbané.
A hľadám na dar Vianoc rým.

Odkiaľ to idem. A kam.
Spoznávam nepokoj a rozkyv, čo mnou vlní?
Túžim byť cherubínskych tónov plný?
K jasliam si ticho kľakám
a kladiem svoje áno k nim.

Mám prázdne dlane, Pane.
A predsa háram rozdať srdce do atómu.
No i ten plameň ešte dodať k tomu.
Nech blkoce a planie
trvale blkom vianočným.

Aj keď nič nemám svoje.
Aj keď som dlžen život, vedomie i vieru.
Aj keď viem, že len z tvojej mery berú
semeno pre záboje.
Aj keď tak často plano sním.

Mám prázdne dlane, Pane.
S plnými nebol by som schopný dať sa iným.
Až prijímajúce ma zbavia viny,
že nič nekladiem na ne.
Nechcem byť kupcom šanovným.

Dnes hľadíš na mňa z jasieľ.
Dávaš sa, lež i sám prijímaš podriadeno.
A osobne ma učíš rozdať veno,
lebo si ma dnes našiel.
Pre teba nie som anonym.

Mám prázdne dlane, Pane...
 

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský – 1940), básnik a prekladateľ, pôsobil ako novinár. Do roku 1990 bol ako básnik vo „vnútornom exile“. Knižne debutoval v roku 1993 sonetovým vencom Najbližšej k Taju. Bol som pri vydaní zbierky jeho vianočných veršov Z noci sa kráča do svetla (1995) vo Vydavateľstve Nové mesto, o rok nato aj pri vydaní jeho pôstneho cyklu Pôstne akordy.
Odvtedy Teofil Klas vydal mnoho básnických kníh. A v každej rezonuje téma života s Bohom a v Bohu.

Na sviatok Narodenia Pána som vybral z Klasovej zbierky Z polosna krásna, verše z rokov 1967 – 1993 (Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2002) báseň Mám prázdne dlane, Pane. Jej meditatívne ustrojenie priam uschopňuje čitateľa byť s ňou v tichom súzvuku.