V utiahnutosti (Teofil Klas)

Teofil Klas
V utiahnutosti
 

Dnes nebudem sa pripomínať nikomu,
dnes isto každý iný má dosť seba.
Dnes iba k jednému sa pripriem výkonu:
k modlitbám, čo mi srdce znova schlebia
pokrmom z neba.

Dnes fialovým plášťom srdce zahalím
a prikážem si pôstne rozjímania.
Zatvorím priechod znútra všetkým hádkam zlým
a prestriem v úcte čistý obrus dlaniam,
ktoré ma chránia.

A potom zmĺknem vo vnútornom zhovore
a nechám vravieť teba v mojej krvi.
Tvoj hlas mi medze suchopáru rozorie
a vyloví mi z vymŕvanej mrvy
úžitok prvý.

Dnes nebudem sa pripomínať. Netreba,
dnes každý iný má dosť svojich strastí.
Ty pripomenieš si ma. Prvý. Pre teba
som pútnik, čo si v tŕní cestou k vlasti
rozdiera chrasty.

 
Teofil Klas (1940), vlastným menom Jozef Zavarský, básnik a prekladateľ, pracoval v Technických novinách, redaktor a šéfredaktor Katolíckych novín, redaktor Kultúry, knižný redaktor vo Vydavateľstve Nové mesto a tajomník Spolku slovenských spisovateľov, debutoval v roku 1993 sonetovým vencom Najbližšej k Taju. Odvtedy vydal veľa básnických zbierok.

Báseň V utiahnutosti som vybral z jeho zbierky Pôstne akordy (Vydavateľstvo Nové mesto, Bratislava 1996, obálku navrhol a graficky upravil Ladislav Vančo, poznámku o autorovi napísal M. Ch.)