Daruj mi, Pane, dnešný deň,
i so všetkým, čo cezeň skrsne,
či už to bude potecha
v podaní ruky, vďake ústnej,
či strety bodavé a drsné,
či celý hluchý vesmír stien.
Stvorže ho pre mňa, veď som tu,
ja jeden z tvojich poblúdených,
aby som hľadal súbežcov
vo svojom malovernom prení,
sú vari pre mňa a ja pre nich,
keď treba zvládať nemotu.
Stvor vo mne silu stráviť ho
a stvárniť podľa tvojej vôle,
nie podľa môjho rozmaru,
nechže mi srdce tichý vôl je,
čo zváža hnojný návoz v pole,
i bôľ, čo čaká na výhoj.
Na osoh nech je tento deň
tak mne, ako aj všetkým blížnym,
nech aj v nich dýcham pre teba,
nesváry z dnešných ciest mi vyžni
milosrdenstvom nepostižným,
rukou, ktorej som nehoden.
Teofil Klas, vlastným menom Jozef Zavarský (1940), básnik a prekladateľ, ako novinár pôsobil v Technických novinách, bol redaktorom a šéfredaktorom Katolíckych novín, redaktorom vo Vydavateľstve Nové mesto, redaktorom Kultúry a tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov. Vydal mnoho básnických kníh, ktoré vychádzajú z jeho osobne prežívanej duchovnej reality. Báseň Modlitba za deň som vybral z vydania Teofil Klas: Večná modulácia. Tetraptych zbierok básní (vydalo OZ HLBINY, Bratislava 2013, v grafickej úprave autora).
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.