KOMENTÁR: Peniaze na diaľnice alebo na vedu?

Vízie slovenských politikov sa začínajú na diaľnici v Bratislave a končia na diaľnici v Košiciach. To je pre túto krajinu dosť málo.

Prvá možná odpoveď je – potrebujeme diaľnice. Nie som si istý. Potrebovali sme ich, keď sa na Slovensku budovali podniky s lacnou pracovnou silou. Dnes ich význam klesá a Slovensko bude viac potrebovať informačné diaľnice a zapojenie sa do deľby práce i intelektuálnej oblasti. Budúcnosť patrí malým podnikom s lokálnou pôsobnosťou, menšími a modulárnymi strojmi a linkami, bez logistiky, ktorá rozváža „plechy a železo“ cez celú Európu.

Okrem diaľnic by sme mali hľadať inteligentné riešenia pre železničnú dopravu, kombinovanú dopravu, intelektuálnu prácu a inovácie - to je však pre slovenské vlády a ich predstaviteľov v posledných rokoch príliš ťažká úloha. Oni potrebujú diaľnice. Otázka je, či potrebujú diaľnice ako pomoc podnikateľom alebo ako zdroj prelievania peňazí do sponzorských firiem a straníckych pokladníc. Moja odpoveď je, že diaľnice síce potrebujeme, ale zaobídeme sa aj bez nich.

Leniví profesori

Druhá možnosť je veda a výskum. V posledných mesiacoch som oslovil niekoľko univerzitných pracovísk s požiadavkou na riešenie výskumného projektu v priemyselnom podniku. Neuspel som a odpoveď bola, že nepotrebujú peniaze za prácu vo firme, pretože ich majú dosť – stačí vypísať tabuľku pre grant a odovzdať správu. Iným slovami – peniaze sa dajú získať aj bez práce, pretože veda a výskum majú prioritu. Výsledkom sú potemkinovské dediny, leniví profesori so svojimi výskumnými tímami, upadajúce školstvo, veda a výskum.

Slovensko potrebuje investovať do jediného strategického zdroja, ktorý má – do sivej hmoty, ktorá váži približne 1,3 kg a je umiestnená v našej hlave. Zdieľať

Môj názor je, že Slovensko potrebuje investovať do jediného strategického zdroja, ktorý má – do sivej hmoty, ktorá váži približne 1,3 kg a je umiestnená v našej hlave. Nepotrebujeme diaľnice, ani dotácie pre zahraničných investorov, ani ďalšie peniaze pre firmy profesorov a ich cestovné kancelárie, potemkinovské dediny a výskumné správy do regálov knižníc. Potrebujeme investovať do zdravého rozumu – podnikania a podnikateľstva našich ľudí. Do toho, aby sa nebáli otvárať živnosti a vlastné firmy. Aby mali aspoň také šance, ako zahraničné podniky na našom území, aby aj oni dostali podporu na vzdelávanie a vytváranie pracovných miest, aby mohli aj Slováci zakladať firmy, podnikať, vyvíjať, inovovať a prenikať do zahraničia.

Ak by som to mal zhrnúť - ani peniaze do diaľnic, ani do vedy a výskumu nič neprinesú. Nemáme vo vedení krajiny ľudí, ktorí by boli schopní prekročiť horizont štvorprúdovej cesty z Bratislavy do Košíc, kopírovania druhých, poklonkovania EÚ a napodobňovania scenárov spred 20 rokov. Krajina, kde vládnu úradníci bez vízií a fantázie a politickí obchodníci, môže investovať hocikde – výsledok sa nedostaví.

Prepojenie vedy a podnikania

Osobne by som investoval do vedy a výskumu, ale v úplne inej organizácii a štruktúre. V prepojení na podniky a reálny biznis. Tak, ako to funguje napríklad v Nemecku vo Fraunhoferovej spoločnosti. Táto spoločnosť prejavuje už niekoľko rokov záujem investovať na Slovensku a prepojiť nás do medzinárodných výskumných sietí. Márne. Tak ako som písal ministrom vo Ficovej vláde, vypisujem ministrom vo vláde Ivety Radičovej. Tri roky bez výsledku. Predbehli nás už Maďari, Rakúšania, Portugalčania a ďalší, ktorí založili medzinárodné Fraunhofer centrá. Vo Fraunhoferových inštitútoch vznikli formáty MP3, technológie LED a OLED, inteligentné materiály, výrobné linky na kožné implantáty, najmodernejšie medicínske prístroje a pod. Je to ideálna sieť na zapojenie sa do medzinárodného výskumu, ale aj príležitosť pre slovenské inovatívne firmy. Škoda, že stále nemáme oficiálneho partnera na jednanie, aj keď sa minulý týždeň aktivity iniciatívne chopila agentúra SARIO.

Investoval by som aj do vzdelávania, ale hlavne do učiteľov na základných a stredných školách. Do toho, aby sme naučili naše deti rozmýšľať a riešiť nové situácie. Investoval by som aj do "podnikateľských univerzít", kde nie sú študenti zaplavovaní zbytočnými informáciami, kde sa neučia podnikať, ale kde skutočne podnikajú.

Toto je však štát úradníkov, ktorí dokončia svoje diaľnice, keď už v iných krajinách budú špeciálne cesty pre samoriadené elektromobily a ľudia budú využívať informačné diaľnice. Dokážeme stavať supermarkety v centrách miest a logistické centrá a sklady na úrodnej pôde, namiesto toho, aby sme vymysleli svoje vlastné koncepty, ktoré využijú inteligenciu a pracovitosť našich ľudí. Takže moja odpoveď – diaľnice alebo veda? Je to úplne jedno. Tam, kde nie je cieľ a cesta, je úplne jedno, kde sa minú naše peniaze.

Ján Košturiak
Autor je prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia.
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo