Pohľad z Moskvy Ako Kremeľ transformuje ruskú spoločnosť

Rusko piaty rok bojuje na Ukrajine. Na prvý pohľad sa krajina novej realite prispôsobila. Ekonomickým problémom stále čelí, hoci ruské hospodárstvo nie je v takej kondícii ako na začiatku vojny. Vypovedajú o tom nielen čísla, ale aj niektoré zákulisné správy.
 
Ako informoval koncom minulého týždňa ruský nezávislý web The Bell, na neverejnom zasadnutí Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov – teda akýchsi odborov oligarchov – Vladimir Putin požadoval, aby jeho členovia dobrovoľne prispeli miliardami do štátneho rozpočtu. Aby vojna prebiehala hladko a Kremeľ dosiahol svoj minimálny cieľ: dobyť celý Donbas.

Ruský web uvádza, že myšlienka patrí Igorovi Sečinovi, šéfovi štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť a blízkemu Putinovmu priateľovi. S návrhom už súhlasil desiaty najbohatší Rus Sulejman Kerimov a miliardár Oleg Deripaska.

Inými slovami, dokiaľ boháči majú peniaze, bojovať sa s istotou bude.

Ľudia sa majú horšie

Hlbšie do vrecka však majú prostí Rusi. Ako nedávno zistila ruská nezávislá sociologická agentúra Levada Center, Rusov najviac trápia nízke príjmy a zlý zdravotný stav. To sa týka viac ako polovice respondentov nad 40 rokov (mladí Rusi sa najviac obávajú straty zamestnania).

Počas vojny to však iné byť nemôže. Ľudia sa majú horšie. Aspoň s takýmto pohľadom na situáciu žije väčšia časť ruskej spoločnosti. Tým však ilúzia „normálneho života“, udržiavaná cez dostupné spotrebné tovary (aj tie sankciami obmedzené) a propagandou vytvorený obraz „vojny len v televízii“, padá. 

V piatom roku konfliktu začína vojna Rusov doháňať čoraz viac. A ruský režim nechce alebo nemôže túto ilúziu ďalej podporovať.

Vojna už nie je len v regiónoch na hranici s Ukrajinou alebo v miestach, kam lietajú roje ukrajinských diaľkových dronov. Presúva sa do peňaženiek Rusov. To je nová realita. „Ťahaj a zrastaj,“ povedané slovami klasika.

Pokiaľ by sa však nová realita prejavovala len ekonomickými ťažkosťami a zhoršením životnej úrovne, išlo by o jav, ktorý by drvivá väčšina ruskej spoločnosti bez väčšieho reptania akceptovala. Rusi majú istú imunitu voči vnímaniu vojny, od rozpadu ZSSR zažili vojen nemalé množstvo – na Kaukaze horeli konflikty prinajmenšom dvadsať rokov. A ekonomické problémy sú súčasťou búrlivého vývoja v postsovietskom období. Bez veľkého nadsadenia sa dá povedať, že obyvatelia Ruska sa mali naozaj dobre prvý a posledný raz pred dekádou a pol.

Foto: TASR/AP

Kremeľ však novú realitu vníma komplexnejšie. Ide o zásadnú transformáciu Ruska. Začala sa s vojnou. Plazivo a bez väčšieho odporu verejnosti. Teraz sa prehlbuje. Rusko sa uzatvára. Stáva sa z neho ostrov, ako situáciu opísal známy ruský politológ Ilia Graščenkov.

Vojna proti Ukrajine od prvých dní zaviedla v krajine cenzúru a eliminovala akékoľvek opozičné hlasy. V Rusku neexistujú žiadne nezávislé médiá. A vôbec žiadne médiá, ktoré by Kremeľ nekontroloval alebo ich pre ich postoj k situácii v krajine či k vojne nezakázal.

Podstatná väčšina odporcov Kremľa s mediálnym či spoločenským dosahom, hoci aj menším, bola v krajine ociachovaná ako „zahraničný agent“. Práve za posledné štyri roky sa tento status stal likvidačným pre verejne činné osoby a fakticky znamená ich emigráciu do zahraničia. Politickí odporcovia často skončili a končia za mrežami. Keď mali šťastie, boli vymenení za ruských špiónov.

Kritika vojny je v Rusku tvrdo trestaná. Aj to sa na prvý pohľad môže javiť ako nekompromisná konsolidácia spoločnosti v časoch vojnových. Počas každej vojny je sloboda slova obmedzená, to dá rozum... Hundrať si Rusi môžu doma, ale ani tam radšej nie.

To, čo sa začalo vojnou, prerástlo do vytvorenia novej paradigmy pre ruskú spoločnosť. To, že ústava fakticky neplatí, by sa tolerovať dalo, ale že sa z nejasných bezpečnostných dôvodov obmedzuje internet po celej krajine, je pre Rusov tvrdý náraz.

Pohľad z MoskvySpäť do internetového praveku. Úrady pripravujú Rusov o populárne aplikácie

Jiří Just

Ostrov nie je len izolované miesto v rozbúrenom a nepriateľskom mori. Ostrov je miesto, nad ktorým je možné zriadiť absolútnu kontrolu.

A tu, ako to zatiaľ vyzerá, Kremeľ predbehol svoj plán. Dá sa predpokladať, že v prípade oznámenia víťazstva vo vojne s Ukrajinou (alebo so Západom), alebo ešte lepšie, ak by osobne Putin vztýčil ruskú trikolóru nad Slovianskom – mestom, v ktorom sa vojna v Donbase na jar 2014 začala –, ruská spoločnosť by lepšie akceptovala zmeny a nové pravidlá.

Dôraz na kontrolu

Ruská armáda sa však stále s veľkými ťažkosťami snaží presadiť na ukrajinskom fronte. Jej postup spomaľuje dronová smrtiaca zóna, ale aj vybudované obranné pásma. K víťazstvu, ktoré stanovil Vladimir Putin, má Rusko ešte vždy ďaleko. Počítané v čase a ľudských obetiach. Na mape to robí nejakých 80 kilometrov vzdušnou čiarou.

Práve tento nesúlad – víťazstvo nie je na dosah, ale represívny charakter režimu sa prehlbuje – znepokojuje mnohé inak lojálne osoby, predovšetkým telegramových komentátorov. Väčšej kontrole by sa nebránili, ak by mala pozitívny dosah. Napríklad ak by sa podarilo obmedziť ukrajinské dronové útoky proti energetickej infraštruktúre, ak by sa Ukrajincom prestalo dariť páchať atentáty na ruských generálov, prípadne ak by aspoň došlo k očisteniu armády od negatívnych javov. To sa však nedeje.

Režim samotný, jeho fungovanie, sa netransformuje, mení sa len jeho prístup voči spoločnosti, ktorý spočíva v dôraze na kontrolu.

„Akékoľvek obmedzenie sa stále častejšie snažia presadiť ako novú normalitu. Kde sa bezpečnosť stáva vierou. Pre ňu je obetované všetko a neexistujú žiadne pochybnosti. Niektorí sú presvedčení, že ťažkosti a obmedzenia spájajú ľudí. Ale v tejto logike je zásadná chyba, pretože normou nie je vývoj, ale úpadok. Nie je to rozšírenie potenciálu, ale zvykanie si na jeho obmedzenia. Nie je to pohyb vpred, ale v lepšom prípade konzervácia momentu,“ uvádza Graščenkov.

V septembri sa uskutočnia voľby do Štátnej dumy. Môže sa zdať, že v prípade Ruska sú parlamentné voľby archaický rituál potvrdenia moci štátostranou. A áno, nikto nepochybuje, že víťazstvo si uchmatne kremeľský subjekt Jednotné Rusko.

Tento rok však prekvapivo dochádza k pretekom o druhé miesto.

Stabilne strieborní komunisti sa v preferenciách prepadajú. Na ich miesto ašpiruje národniarska Liberálnodemokratická strana a liberálna strana mierneho pokroku v medziach zákona Noví ľudia.

Podľa štátnej sociologickej agentúry VCIOM by za ne hlasovalo 10 percent voličov, rozdiel medzi nimi tvorí len možná štatistická chyba.

Noví ľudia voličom ponúkajú „boj so zbytočnými zákazmi“ a „návrat k normalite“. Mierne sa vymedzujú voči stotalitneniu krajiny a navrhujú, aby režim dodržiaval ústavu. V súčasnom Rusku je to prejav takmer revolučného liberalizmu. Zároveň strana chce bojovať so strachmi a s obavami, ktoré súčasná realita vyvoláva u Rusov.

Ťažko si predstaviť, že nejde o Kremľom povolenú agendu, ktorá má pomôcť ruskej spoločnosti vypustiť paru legálnym a nevýznamným spôsobom – voľbami – a predísť „prehriatiu“ režimu. Aj to ukazuje, že nová realita krajiny nie je zďaleka všetkým po chuti a Kremeľ musí reagovať. Aspoň v súčasnej etape zavádzania kontroly.

Je možné, že akcent ruského režimu na kontrolu je spojený s obavou, že extrémne vypätie systému vyvolané vojnou sa nemôže skončiť inak ako kolapsom. Kopia sa negatívne faktory, ktoré budú mať dlhodobú podobu, a môžu prísť aj ďalšie, vyvolané nepripravenosťou na povojnovú tranzíciu.

Kremeľ sa posadnutosťou kontrolou môže časom dostať do pasce. Čím viac rastie kontrola, tým viac súbežne rastie aj závislosť od nej.