Prelomová fínska štúdia o transgenderizme Tranzícia nezlepšuje psychický stav, treba sa zamerať na sprievodné psychické problémy

„Mali by ste radšej živú dcéru alebo mŕtveho syna?“

Toto je otázka, ktorá sa v rozprávaniach rodičov detí trpiacich rodovou dysfóriou o svojich skúsenostiach so zdravotníckym systémom opakuje pomerne často.

Eufemisticky nazývaná „starostlivosť potvrdzujúca rod“, čo je vlastne prispôsobenie pacientovho tela a prístupu k nemu jeho subjektívnemu vnímaniu vlastnej rodovej identity, sa prezentuje ako riešenie psychických problémov takýchto pacientov.

Ak podstúpia tranzíciu, budú v poriadku. Ak ich donútime žiť v tele, s ktorým nie sú stotožnení, zbláznia sa a spáchajú samovraždu, tvrdili lekári roky zúfalým rodičom. Napríklad matke Fox Varianovej, ženy, ktorá pre unáhlenú tranzíciu v mladosti nedávno od lekárov vysúdila odškodné vo výške dva milióny dolárov.

V posledných rokoch sa však ozývalo čoraz viac hlasov kritických k tejto optike. Prelomová britská Cassovej správa, ktorá zmenila postoj britského zdravotníckeho systému k mládeži trpiacej rodovou dysfóriou, napríklad uviedla, že máme zúfalý nedostatok dát o tom, ako tranzícia ovplyvnila psychický stav mladých pacientov.

Najnovšia fínska štúdia, ktorá vyšla v renomovanom časopise Acta Paediatrica, prináša práve takéto dáta, po ktorých volala napríklad pediatrička Cassová. A dá sa s veľkou mierou istoty povedať, že nové zistenia vyvracajú tvrdenia transgenderových aktivistov.

Prelomová správa o transgenderizme pre britské zdravotníctvoDeti sú zneužívané v diskusii dospelých a odborníci sa boja vyjadriť názor, uvádza lekárka

Michal Lukáč

Tranzícia neznižuje výskyt psychických porúch

Nová štúdia je metodologicky robustná, keďže sledovala psychické zdravie každej osoby mladšej ako 23 rokov, ktorá vo Fínsku medzi rokmi 1996 a 2019 vyhľadala odbornú pomoc pre problémy s rodovou identitou. Takýchto ľudí bolo dovedna 2 083. Štúdia ich porovnala s kontrolnou skupinou 16 643 ľudí z bežnej populácie.

Výskum ukázal, že v tejto kohorte obyvateľstva sú psychické problémy prítomné v oveľa vyššej miere ako vo zvyšku populácie. Pred odporúčaním na psychiatrickú kliniku v nej boli prítomné v 46 percentách prípadov, dva roky po odporúčaní až v 62 percentách prípadov. V bežnej populácii táto miera zostala na 15 percentách.

Aj po štatistickom zohľadnení predchádzajúcej psychiatrickej histórie mali pacienti genderových kliník tri- až päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že budú potrebovať špecializovanú psychiatrickú starostlivosť, než ich rovesníci v bežnej populácii. Nejde teda len o to, že títo ľudia mali psychické problémy aj predtým – niečo v procese samotnom ich situáciu zhoršilo.

Povedané inak, tieto dáta naznačujú, že pri časti týchto adolescentov môžu byť problémy s rodovou identitou skôr sprievodným javom iných, už existujúcich psychických ťažkostí, než ich príčinou. Ako uvádzajú samotní autori štúdie, rodová dysfória môže byť u niektorých pacientov sekundárna k iným problémom duševného zdravia.

Kľúčovým zistením štúdie je to, že po tranzícii psychické problémy nezmiznú. U adolescentov, ktorí podstúpili tranzíciu, miera výskytu psychických problémov rapídne vzrástla – u chlapcov z desať na 60 percent a u dievčat z 20 na 55 percent.

Zaujímavým zistením je aj to, že v skupine adolescentov trpiacich rodovou dysfóriou, ktorí služby genderových kliník vyhľadali po roku 2010, bola miera výskytu psychických ťažkostí ešte vyššia ako u predošlých generácií.

Ignorovanie iných problémov

Prečo je to tak? Jednou z možných odpovedí je to, že riešenie problémov s rodovou identitou adolescenta odvedie pozornosť lekárov od riešenia iných psychiatrických diagnóz. Ak pacient a lekári veria, že podstúpením tranzície sa vyrieši psychický stav pacienta, úzkosti a depresie môžu zostať neliečené, interpretuje dáta štúdie akademička Joanna Williamsová v The Spectator.

Takisto je otázne, aký vplyv má užívanie hormónov opačného pohlavia na psychiku adolescentov v citlivom období dospievania. A nakoniec, je otázne, či sú pacienti spokojní s výsledkami operácie či užívania hormónov, keďže tie ich v pravom slova zmysle nikdy nezmenia na príslušníka opačného pohlavia, iba umelo prispôsobia niektoré pohlavné znaky tomu, aby sa viac podobali na opačné pohlavie.

Štúdia sa dotkla aj otázky samovražednosti, ktorá je jadrom emotívneho tvrdenia o „živej dcére a mŕtvom synovi“. Miera samovrážd bola v sledovanej skupine síce vyššia než v bežnej populácii, no podľa výskumníkov ju do veľkej miery vysvetľovala už existujúca psychiatrická morbidita, nie samotná rodová dysfória. Inými slovami, samovražednosť týchto pacientov zrejme nesúvisí primárne s tým, že im niekto bráni v tranzícii, ale s ich inými, často neliečenými psychickými problémami.

Rodičovské práva vo vzdelávaníKalifornia nesmie pred rodičmi tajiť, ak sa ich deti považujú za trans, rozhodol Najvyšší súd

Michal Lukáč

Európske krajiny prehodnocujú prístup

Brussels Signal dodáva, že Fínsko patrí k tým európskym krajinám, ktoré k liečbe rodovej dysfórie u mladých pacientov už postupujú opatrnejšie. Lekári majú podľa štátnych pokynov zohľadňovať holistický psychický stav pacienta namiesto rutinného odporúčania tranzície. Podobná situácia je vo Veľkej Británii či Švédsku.

Výskumníci vyzývajú na ďalšie skúmanie súbežných ochorení ako autizmus, depresia či úzkosť. „Závažné psychiatrické problémy sú u adolescentov, ktorým bola odporúčaná liečba z dôvodu zmeny pohlavia, bežné a zdá sa, že sa vyskytujú častejšie u tých, ktorí boli odporúčaní po nedávnom náraste počtu odporúčaní. Psychiatrické problémy po lekárskej tranzícii nezmiznú,“ zhŕňajú svoje zistenia.

„Výrazná závažná psychiatrická morbidita pred kontaktovaním služieb zameraných na rodovú identitu a jej nárast v priebehu času naznačujú, že u niektorých z týchto adolescentov môže byť rodová dysfória sekundárna k iným problémom duševného zdravia. To podčiarkuje potrebu dôkladne posúdiť a vhodne liečiť duševné poruchy u osôb, ktoré žiadajú o zmenu pohlavia, a to pred aj po podstúpení nezvratných lekárskych zákrokov. Psychiatrické potreby musia byť primerane uspokojené,“ dodávajú.