Kríže lámali aj na ružencoch

Kríže lámali aj na ružencoch

ISIS demoloval všetko kresťanské. (Foto: Anton Frič pre ADF International

Fotograf a reportér Anton Frič bol opäť v Iraku. Prešiel mestečkami v okolí Mosulu len niekoľko dní po ich oslobodení.

Irackí kresťania z územia Ninivských planín museli pred dvoma rokmi utiecť pred Islamským štátom. Niektorí do svojich domovov a kostolov teraz prichádzajú skontrolovať, čo po sebe zanechali islamisti. 

Vrátili ste sa z Iraku, kde sa vedie ofenzíva proti Islamskému štátu. Kde ste presne boli?

Bol som v Kurdistane a tiež na oslobodených územiach, v mestách Karakoš, Karamleš a Bartella na Ninivských planinách.

S akým cieľom ste tam šli?

Sprevádzal som právnikov organizácie ADF International, ktorá sa venuje aj perzekúciám kresťanov. Cieľom cesty bol zistiť, aká je situácia v krajine, a hlavne zbierať dôkazy, že prenasledovanie kresťanov v Iraku napĺňa znaky genocídy. Svedectvá ľudí, ktorí prišli do kontaktu s Islamským štátom, majú slúžiť v procese uznania genocídy na pôde OSN.

Pozrite si fotografie z Ninivských planín:
Takto vyzerá nenávsť voči kresťanom Zdieľať

Ako to vyzerá na oslobodených územiach?

Sú to miesta absolútnej nenávisti voči kresťanom. Dediny a mestá boli ničené systematickým spôsobom, s chladnokrvným odkazom pre kresťanov: toto je naša krajina. Všetko, čo bolo spojené s kresťanstvom, bolo zničené. Išlo o dlhodobú prácu, nie aktivity za posledný mesiac. Najprv domy kresťanov vykradli, potom podpálili, napokon s bagrami a výbušninami postupne rad radom zničili.

Všetky domy?

Drvivá väčšina ľudí má domy zničené.

Kostoly sú v akom stave?

Sú v absolútne nepoužiteľnom stave. Mnohé majú zničené veže, kupoly, interiéry sú vypálené. Katakomby a hroby svätcov, kňazov či biskupov sú znesvätené. Kosti z nich sme videli povyťahované a podrvené.

Ničili dokonca aj kríže na plote okolo kostola, povyrezávali ich karbobrúskou. Na cintorínoch sú polámané náhrobky. Kláštor v Karamleši zo 4. storočia je zrovnaný so zemou. Na tejto totálnej deštrukcii vidno nenávisť, s ktorou to robili.

Bol to len ISIS?

To nevieme jasne povedať, ale ak nie priamo ISIS, tak určite jeho priaznivci. Moslimskí susedia vyháňali kresťanov ešte pred príchodom Islamského štátu.

Zničený interiér jedného z kostolov. (Foto: Anton Frič pre ADF International)

Keď sa objavili v médiách správy o oslobodení Ninivských planín, tak v utečeneckých táboroch v kurdskom Erbile sa kresťania tešili na skorý návrat. Ako je to teraz?

S návratom to bude omnoho komplikovanejšie. Domy majú poničené, neexistuje tam infraštruktúra, čiže všetko by bolo treba vybudovať nanovo. Čo je však horšie, kresťania sa boja, že sa to môže kedykoľvek zopakovať. To, že sa asi podarí poraziť Islamský štát, je jedna vec, ale ISIS mal neuveriteľnú podporu medzi sunitskými obyvateľmi v Mosule a okolí.

Čiže prišlo akési vytriezvenie?

Prvotné nadšenie, keď sa začala ofenzíva, už dávno opadlo a teraz sa naráža na realitu, že kresťania tam nemajú za daného stavu nejakú perspektívu. Všetci ľudia, s ktorými sme sa rozprávali, boli veľmi skeptickí v otázke návratu kresťanov a celkovo ich budúcnosti v Iraku.

Boli ste s predstaviteľmi, úradmi?

Boli sme napríklad s biskupmi. Tvrdia, že budúcnosť irackých kresťanov nevidia ružovo. Najdôležitejšie je podľa nich vybudovať nie domy, ale dôveru medzi kresťanmi a ostatnými obyvateľmi. Bola veľmi naštrbená. Všetci kresťania, s ktorými sme boli, vraveli, že návrat si vedia predstaviť, iba ak budú mať záruky, že si budú veci spravovať sami.

„Všetci ľudia, s ktorými sme sa rozprávali, boli veľmi skeptickí v otázke návratu kresťanov a celkovo ich budúcnosti v Iraku.“ Zdieľať

Stretli ste v oslobodených mestách skupiny kresťanov?

Áno, samozrejme. Napríklad v Karakoši si boli stovky ľudí pozrieť domy, vyťahovali albumy s fotkami. Zúčastňovali sa na prácach pri odstraňovaní škôd, zasypávali islamistami vykopané tunely.

Čo hovorili?

Boli zhrození. Hovoria, že sa nemajú kam vrátiť, lebo to nie sú ich domovy a nikto im nedáva záruky, že tam budú môcť žiť ako normálni ľudia.

Ako možné politické riešenie sa spomína forma autonómie, ale aj to by bol problém, keďže počet kresťanov klesol na Ninivskej planine z pôvodných 30 až 40 percent na niečo okolo sedem až osem percent, lebo väčšina odišla mimo Iraku. Čiže ak by aj dostali istú formu samosprávy, už by tam mali výraznú väčšinu suniti a šabakovia, ktorí sú proti nim a evidentne s ISIS museli spolupracovať.

Jednoducho, kresťania sa nevrátia, pokiaľ nebudú mať záruky.

Kto tam zaručuje teraz bezpečnosť?

Asi desať kilometrov za hranicou Kurdistanu má veci pod kontrolou pešmerga (kurdská armáda) a ďalej sa už prechádza cez check-pointy irackej armády.

Stretli ste kresťanské milície – tzv. Jednotky Ninivských planín?

Áno, stretol, ale väčšina z nich sú šabakovia, nie kresťania. V Karakoši bol medzi nimi iracký kresťan, ktorý bol pôvodne v skupine Iračanov, čo prišli vlani na Slovensko. Potom sa kvôli otcovi vrátil a teraz je v týchto jednotkách.

Návrat kresťanov na Ninivské planiny je otázny. (Foto: Anton Frič pre ADF International)

Boli ste aj s ďalšími Iračanmi, čo sa zo Slovenska vrátili?

Navštívil som všetky rodiny, ktoré sa vrátili. Žijú v Ankawe, v Erbile, v prenajatých bytoch a čakajú na možnosť návratu. Domy niektorých z nich sú v poriadku, niektorých ale totálne zničené. Jedna rodina je priamo z Mosulu a tí ani nemajú nádej na návrat, lebo ich vyhnali susedia.

Ste v kontakte aj s Iračanmi, čo zostali žiť na Slovensku. Sledujú ofenzívu na Mosul?

Sledujú, viem, že sú stále na arabských televíziách, na facebooku...

S akými emóciami vám o tom hovoria?

Na Slovensku zostali ľudia, ktorí sa rozhodli zostať, nech sa deje, čo sa deje. Povedali si, že Slovensko je pre nás novým domovom. Povedal by som, že sa to prefiltrovalo.

Nepozerajú sa na dobývanie Mosulu a jeho okolia ako na šancu na návrat?

Nie. Zrejme tam pôjdu na návštevu, ale žeby ostali v Iraku, určite nie.

Ste reportér, fotograf. Čo vás na tejto ceste najviac zasiahlo?

Bol som šokovaný tou nenávisťou voči všetkému kresťanskému. Napríklad keď som videl polámané kríže na ružencoch. Totiž všetky ružence, čo som tam našiel, či už v kostoloch, alebo domoch, majú ulomený kríž. Iba jedna palička z nich trčí. Nebola to náhoda, nejaké roztrhnutie a podobne. Našiel som aj celé kopy ružencov a na každom jednom bol ulomený krížik. Oni si jednoducho dali tú námahu...

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo