Nie, nepatríš sebe Keď sa autonómia jednotlivca stáva modlou, ničivé následky vidieť všade

Carl Trueman vo svojej novej vynikajúcej knihe Strange New World (Neznámy nový svet) varuje kresťanov pred naivným optimizmom, lebo žijeme v „chaotickej, nezmapovanej a temnej ére“. Je to rozumná pripomienka. Dnešná kultúra obsahuje veľa toho, čo človekom dokáže otriasť a priviesť ho k vytriezveniu, predovšetkým náboženských veriacich. Zároveň sa však dá obhajovať aj „informovaný optimizmus“ alebo racionálny dôvod na presvedčenie, že v nasledujúcich rokoch bude Západ počúvať kresťanstvo vážnejšie.

Napokon, vyše šesťdesiat rokov sme znášali tyraniu kolektívneho vyhlásenia: Patrím sebe a nikomu inému – ja rozhodujem o veciach života, o jeho dávaní života, braní či predchádzaní mu; ja a nikto iný mám právo robiť so svojím telom čokoľvek, čo považujem za správne.

Toto zavrhnutie pravdy, že nepatríme sebe, možno dnes posudzovať podľa jeho ovocia, ktoré je všade okolo nás. Vyhlásenie Patrím sebe, základný vojnový pokrik sexuálnej revolúcie, nám radikálne zmenilo a v niekoľkých ohľadoch aj zhoršilo život väčšmi než ktorýmkoľvek ľuďom v dejinách.

Je to veľké tvrdenie. Podporujú ho však výsledky.

Život podľa kréda Patrím sebe a nikomu inému spôsobil obrovské utrpenie, ktoré si až donedávna nikto, s výnimkou veriacich, nevšímal. Toto hlboko zakorenené zapieranie sa teraz mení – a mení sa práve preto, že sa už nedá vyhnúť škode, ktorú spôsobilo.

Daň, ktorú si vybrala modla autonómie, možno nájsť všade: v zástupoch dnešných nevyrovnaných mladých ľudí, v množstve psychických problémov, ktoré pribúdajú celé desaťročia, v akademických štúdiách o osamelosti, v sociálnych nepokojoch, v čoraz väčších prejavoch smútku a túžby sveta, ktorému chýbajú deti. Verdikt je jasný.

Navyše vyhlásenie Patrím sebe, pokiaľ ide o sex a sexuálnu rozkoš, má dnes za následok najväčšiu prekážku pre romantiku, rodinu a manželstvo: nutkavú konzumáciu pornografie u mnohých mladých mužov a niektorých mladých žien.

Terapeuti vedia, že jedným z následkov tejto posadnutosti je, že ľudia nie sú schopní romantiky v reálnom čase. Tento hrozný následok, možno najhroznejší zo všetkých následkov revolúcie, robí z vyhlásenia Patrím sebe a nikomu inému epitaf samotnej lásky.

To nás paradoxne privádza k prvému dôvodu na nádej. Napáchaná škoda je taká zjavná a nepopierateľná, že na ňu konečne začali upozorňovať aj hlasy mimo náboženských kruhov.

Objavuje sa nový skepticizmus a nové obvinenia neobmedzenej sexuálnej autonómie – a to aj u autorov, ktorí by podľa vlastných slov nesúhlasili s tradičným kresťanským učením, no logika a dôkazy ich predsa len priviedli do jeho blízkosti.

Aj tento obrat k revizionizmu je pozitívny. Keď sekulárne hlasy súhlasia v sociálnych otázkach s učením Cirkvi, akokoľvek neochotne a bez ohľadu na to, či kresťanom alebo kresťanstvu prejavujú akékoľvek uznanie, je to jasné víťazstvo pre vec.

To nás privádza k ďalšiemu dôvodu na nádej. Nastal aj iný zvrat, ktorý by ešte pred desiatimi rokmi nikto nebol predpovedal: náboženská konverzia a prax už nie sú čímsi neslýchaným, dokonca ani na najelitnejších a najsekularizovanejších univerzitách. V skutočnosti sú na vzostupe – ako minulý rok (znepokojene) poznamenal liberálny intelektuál Mark Lilla v eseji pre New York Review of Books o svojej vlastnej Kolumbijskej univerzite.

„Za posledných desať rokov,“ poznamenal, „rastie medzi pravicovými intelektuálnymi elitami záujem o katolícke myšlienky a prax, pričom nie je neobvyklé stretnúť na elitných univerzitách z Ivy League mladých konzervatívcov, ktorí sa po príchode na vysokú školu obrátili alebo obnovili vo viere.“

A Kolumbia nie je jediná. Minulý rok na jar som prednášala na svojej vlastnej alma mater, Cornellovej univerzite, výrazne najsekulárnejšej zo všetkých univerzít v Ivy League, ktorej politická kultúra je odnepamäti tvrdo ľavicová. Objavili sa však na nej ohromujúce známky náboženského života: vo forme COLLIS, katolíckeho intelektuálneho inštitútu a diskusného programu s energickým a zapáleným vedením; Chestertonovho domu, protestantského internátu a centra, ktorého program obsahuje štúdium Biblie, dobročinnosť, spoločnú modlitbu a ďalšie spoločenstvo, a vo forme nákazlivého tímového ducha medzi protestantmi a katolíkmi na celej univerzite.

Aj inde, na iných školách, sa množia iniciatívy a inštitúcie, ktoré znova odovzdávajú tradíciu viery. Tomistické kruhy, ktoré sa delia o učenie svätého Tomáša a iných, odvšadiaľ priťahujú zvedavých študentov.

Na Univerzite svätého Tomáša v Houstone, aby som spomenula aj iné, prebieha vzrušujúci nový katolícky program, najmä v Nestiho centre pre vieru a kultúru; ako jediný na svete ponúka magisterský titul z katolíckych ženských a rodových štúdií. Dávku tejto živej katolíckej komunity v akcii poskytlo nedávne dvojdňové zimné sympózium so silnou účasťou o tom, čo Ján Pavol Veľký nazýval „ženská genialita“.

Keď človek uvažuje nad týmito nečakanými hnutiami, uvedomuje si čosi, čo možno ľahko prehliadnuť v tomto čase, ktorý sa právom nazýva „chaotický, nezmapovaný a temný“. Nakoniec sme sa z experimentu posledných šesťdesiatich rokov nevrátili s prázdnymi rukami.

Istým spôsobom to ešte nie je všeobecne pochopené, no bude, dnešný postrevolučný neporiadok nám čosi hovorí. Hovorí nám, že žiť, akoby sme nepatrili sebe, nás chráni lepšie než život pod nadvládou expresívneho individualizmu. Pravdivosť kresťanského učenia ukazujú negatívne výsledky života bez neho.

Jedného dňa ešte viac duší pochopí – a odmietne – dnešné krédo „autonómia na prvom mieste“. Keď sa to stane, budúci kresťania, ale aj iní budú hľadať v minulosti znamenia, ktoré viedli k tomuto budúcemu prebudeniu. A zistia, že nečakané a významné množstvo týchto znamení žiari už tu a teraz, v roku 2026.

 Zanglického originálupreložil Matúš Sitár.

Mary Eberstadt je hlavná výskumná pracovníčka v Inštitúte pre vieru a rozum a držiteľka Panulovej katedry v Katolíckom informačnom centre. Jej najnovšou knihou je Adam and Eve after the Pill, Revisited(Adam a Eva po antikoncepčnej tabletke, pokračovanie) s predslovom od kardinála Georgea Pella.Tento stĺpček je upravenou prednáškou prednesenou na výročnej konferenciiK jadru anglikanizmu, ktorá sa uskutočnila v Charlestone v štáte Južná Karolína 23. januára 2026.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.