Čo je viac naša vojna? Ako môže útok na Irán ovplyvniť Ukrajinu

Ako môže útok na Irán ovplyvniť Ukrajinu
Dym v Teheráne po útoku 2. marca 2026. Foto: TASR/AP

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Ak sa konflikt ešte viac rozhorí, európske štáty budú stáť pred dilemou, ako intenzívne sa doň zapojiť.
Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Vyštudoval sociológiu a politické vedy. Pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, neskôr ako novinár v Hospodárskych novinách a v časopise .týždeň. Do denníka Postoj prišiel v auguste 2015.
Ďalšie autorove články:

Rezignácia politického stredu Všetci sú zmierení s tým, že vládu zostaví buď Fico, alebo progresívci

Týždenný výber Jozefa Majchráka Referendum v tejto podobe nedáva zmysel

Český historik Josef Žemlička Veľká Morava bola predohra. Pre našu štátnosť sú dôležitejší Přemyslovci

V nedeľu večer prebleskla médiami správa, ktorá celkom dobre ilustruje to, ako udalosti okolo Iránu môžu ovplyvniť rusko-ukrajinskú vojnu.

Francúzsko sa rozhodlo presunúť svoju lietadlovú loď Charles de Gaulle z Baltského mora do Stredozemného mora. Dôvodom je ochrana francúzskych záujmov v regióne.

Túto loď pritom Francúzi len pred niekoľkými týždňami s veľkými ováciami poslali na Balt s tým, že ide o posilnenie východného krídla NATO a odstrašenie Ruska. Konkrétne mala loď Charles de Gaulle zvýšiť napríklad ochranu podmorskej infraštruktúry pred ruskými sabotážnymi útokmi.

Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia zároveň v týchto dňoch vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že na ochranu svojich záujmov na Blízkom východe zvažujú spustenie vojenskej akcie zameranej na zníženie iránskej schopnosti vypúšťať rakety a drony.

Pri prvoplánovej analýze by sa mohlo zdať, že útok na blízkeho Putinovho spojenca je pre brániacu sa Ukrajinu dobrou správou. Nie je to však tak, a ak si pozrieme ukrajinské médiá, zistíme, že v Kyjeve, napriek rétorike oficiálnych predstaviteľov, panujú vážne obavy z ďalšieho vývoja.

Dôvodov je niekoľko. Okrem predpokladaného zvýšenia ruských príjmov spôsobeného rastom cien ropy je to najmä strach z presmerovania pozornosti západného sveta na Blízky východ.

O takomto scenári napríklad hovoril v ukrajinskom časopise Fokus Ivan Us z kyjevského Národného inštitútu strategických štúdií: 

„Súčasťou tohto preorientovania bude aj to, že vojenská pomoc, ktorá mohla smerovať na Ukrajinu, pôjde predovšetkým do uvedeného regiónu. A netreba zabúdať, že v kontexte Iránu sa spomína Cyprus – a to je už Európa, teda EÚ sústredí pozornosť na ochranu jednej z členských krajín. Okrem toho sú tu vyhlásenia Iránu o možnom uzavretí Hormuzského prielivu. Vzhľadom na význam regiónu pre svetovú ekonomiku je zrejmé, že porastú svetové ceny ropy, čo bude hrať do karát Rusku. Pre krajiny, ktoré palivá dovážajú – a Ukrajina ich dováža –, to bude znamenať rast cien na čerpacích staniciach,“ tvrdí ukrajinský analytik. 

Podľa riaditeľa Centra aplikovaných politických štúdií Olexandra Leonova najvážnejšie riziko pre Ukrajinu predstavuje nedostatok protilietadlových rakiet, predovšetkým pre systémy Patriot, keďže Donald Trump stiahol na Blízky východ veľmi veľa zbraní. Ak sa konflikt natiahne, zásoby sa rýchlo vyčerpajú. 

Zároveň platí, že Teherán bol pre Putina dôležitým spojencom v začiatkoch konfliktu s Ukrajinou, keď mali Rusi v dôsledku sankcií obmedzené možnosti nakupovať zbrane. Iránci im vtedy pomohli s dronmi, balistickými raketami aj s muníciou.

Mnohé z týchto zbraní si však už Rusi vyrábajú na svojom území a Kremeľ dnes Iráncov na udržanie tempa vojenských operácií nepotrebuje. 

Trumpov útok na Irán dnes Putinovi nejako zásadne neubližuje, skôr naopak. Aj preto je ruská podpora iránskemu režimu iba verbálna. Treba však povedať aj to, že v čase plnoformátovej vojny s Ukrajinou by sa Moskva len ťažko zmohla na viac.

Európa je v takej vojenskej a ekonomickej kondícii, že intenzívne zapojenie do dlhotrvajúceho konfliktu na Blízkom východe by v jej prípade nutne viedlo k výraznému oslabeniu podpory Ukrajiny. 

Poďme teraz k našej európskej dileme.

Ak sa konflikt na Blízkom východe ešte viac rozhorí a stane sa z neho dlhotrvajúca záležitosť, európske štáty budú stáť pred dilemou, s akou intenzitou sa doň majú zapojiť. 

Je tiež predstaviteľné, že budú čeliť aj americkému tlaku, aby toto zapojenie bolo čo najväčšie, a v prípade iránskych útokov na americké vojenské základne sa môže do hry dostať aj článok 5 Severoatlantickej zmluvy. 

Lenže tu si treba jasne povedať, že Európa je dnes v takej vojenskej a ekonomickej kondícii, že intenzívne zapojenie do dlhotrvajúceho konfliktu na Blízkom východe by v jej prípade nutne viedlo k výraznému oslabeniu podpory Ukrajiny. 

Napriek tomu, že nikto súdny nemôže mať sympatie k teokratickému režimu v Iráne, európske štáty by sa mali vyvarovať rizika, že sa dajú do tohto konfliktu príliš vtiahnuť alebo že v ňom dokonca uviaznu. 

Jednoducho preto, že podpora Ukrajiny brániacej sa pred ruskou inváziou je oveľa viac „našou“ vojnou. 

Zobraziť diskusiu
Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Vojna na Ukrajine Blízky východ Irán Izrael
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť