Pred dva a pol rokom prišlo nezvyčajne silné zemetrasenie v Ďapalovciach na východe krajiny, teraz zasa na západe pri Rohovciach.
To, že sme predtým takmer storočie žiadne takéto silné zemetrasenie nemali, nesvedčí o trende, ako skôr o tom, že „už bolo načase“. Alebo ako to vyjadril vedeckým jazykom na tlačovej besede seizmológ Peter Moczo: „Od roku 1906, keď bolo zemetrasenie pri Dobrej Vode, narastá deficit energie uvoľnenej vo forme zemetrasení na území Slovenska.“
Na malý počet silnejších zemetrasení si však zvykli nielen obyvatelia, ale aj vedci. Pre súčasnú generáciu seizmológov ide o relatívne novú skúsenosť, najmä preto, že mnohí majú prvýkrát možnosť pozorovať škody na budovách. Ich práca v teréne je dôležitá nielen z vedeckého hľadiska, ale aj pre majiteľov poškodených stavieb.
Pokiaľ vedci určia, že zemetrasenie dosiahlo stupeň makroseizmickej intenzity, ktorý figuruje v poistných zmluvách majiteľov objektov – väčšinou ide o stupeň 6 –, tak poškodení majú nárok na poistné plnenia.
Ako vyzerá terénna práca odborníkov na zemetrasenia, konkrétne zber makroseizmických údajov, sme sa išli pozrieť spoločne so seizmológmi Jozefom Kristekom, Miriam Kristekovou a tektonikom Jánom Madarásom.

Zľava Ján Madarás, Jozef Kristek, Miriam Kristeková. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Začíname v obciach na umelom ostrove medzi starým korytom Dunaja a prívodným kanálom Vodného diela Gabčíkovo. Dobrohošť, Vojku nad Dunajom a Bodíky v sedemdesiatych rokoch nová elektráreň takpovediac odrezala od Žitného ostrova, od susedných obcí aj od zvyšku celej krajiny.
Vojka nad Dunajom patrí k obciam, ktoré boli k epicentru zemetrasenia z 21. februára najbližšie.
„Neočakávali sme to tam,“ hovorí Madarás. „Z historických záznamov vieme, že 30. decembra 2002 bolo zemetrasenie s epicentrom pri Lehniciach s magnitúdom 3,0, ale priamo v tejto oblasti nie sú historické údaje.“
Známe oblasti sú podľa jeho slov skôr viac na východ pri Komárne alebo viac na sever pri Dobrej Vode.

Aj Jozef Kristek priznáva, že ho prekvapilo, že k tomuto zemetraseniu prišlo ani nie po troch rokoch od zemetrasenia na východe Slovenska. „K takýmto zemetraseniam však na Slovensku dochádza. To, že bolo pocítené a došlo k menším škodám, seizmológov neprekvapilo,“ hovorí.
Momentové magnitúdo, ktoré toto zemetrasenie dosiahlo, bolo 4,3 a nasledovalo ešte niekoľko desiatok dotrasov. Z nich päť malo magnitúdo aspoň 2,0, čiže bolo pocítené.
Ide o veličinu, ktorá kvantifikuje veľkosť zemetrasenia z hľadiska energie uvoľnenej vo forme seizmických vĺn.
Zemetrasenie na východe malo magnitúdo 4,9, čo sa zdá ako malý rozdiel. Lenže ako vysvetľuje Kristek, táto škála je logaritmická. Znamená to, že zemetrasenie na východe bolo z hľadiska uvoľnenej energie až takmer osemkrát silnejšie ako to na západe.
„Magnitúdo 4,3 je ekvivalentné výbuchu 43 ton TNT, zatiaľ čo magnitúdo 4,9 je až 338 ton,“ približuje vedec.
Návšteva dobrohoštského obecného úradu ukázala iba malé poškodenia – takzvané vlásočnicové trhliny na omietke. Presúvame sa k Obecnému úradu vo Vojke nad Dunajom, kde nás víta starosta Donald Álló.
„Čo sa týka obecných budov, máme popraskané steny, múry, stropy,“ hovorí. „Z občanov sa ohlásili asi traja a jeden hlásil, že má prasknutý komín, ale potom sa už neozval. Chvalabohu, žiadna budova nie je taká, že by bola neobývateľná.“
Vedci starostovi dajú škodový dotazník, ktorý má vyplniť. „Potrebujeme vedieť počty domov, ktoré boli poškodené, v akom rozsahu aj o aký typ domov šlo,“ vraví Kristek.

Škodový dotazník pre starostov obcí. Foto: Postoj/Jakub Lipták
„Tieto postupy sme si vytvorili pri nedávnom zemetrasení na východe, lebo dovtedy bolo veľmi málo takých, pri ktorých boli dokumentované škody,“ vysvetľuje Madarás. „Dovtedy sme nemali skoro žiadne fotografie následkov zemetrasenia z nášho územia – najmladšie boli z kostola poškodeného pri zemetrasení pod Vihorlatom v máji 2003. Naša generácia výskumníkov dovtedy ani nezažila zemetrasenie so škodami.“
Álló hovorí, že prvé, čo bol po zemetrasení skontrolovať, bola hrádza vodného diela. „Keď sa pretrhne hrádza, je s nami koniec. Snažím sa už pätnásť rokov, aby nás zaradili medzi potenciálne ohrozované obce, aby sme sa skôr vedeli pripraviť na také udalosti,“ zveruje sa.
„Z druhej strany obce je zasa stará hrádza, a keby sa vodné dielo pretrhlo, ocitli by sme sa v takom istom kanáli. Odtiaľto niet úniku,“ pokračuje starosta.

Rozhovor so starostom Vojky nad Dunajom Donaldom Állóom. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Vodná hladina prívodného kanála dosahuje trinásť metrov nad úrovňou obce. Keby sa pretrhla hrádza, voda zaplaví celú oblasť až po staré koryto Dunaja. Únikové miesta z tohto ostrova sú pritom len dve povrchové – Čunovo na severe a Gabčíkovo na juhu, vzdialené od seba 31 kilometrov. Okrem toho premáva kompa medzi Vojkou a Kyselicou.
To, že voda je pre miestnych obyvateľov postrachom, dokladá aj nástenka na obecnom úrade s fotografiami povodní z rokov 1965 a 1997.
Škody spôsobené zemetrasením môžu pre Vojku znamenať finančnú ranu, pričom už teraz sa obec nachádza v neľahkej situácii. Starostu trápi málo prihlásených obyvateľov, keďže mnohé domy ľudia kupujú hlavne na účely rekreácie, rovnako aj rekreačné chaty pri jazere.
„Osemdesiattri percent nášho katastrálneho územia nie je predmetom miestnej dane. Vieme to ešte nejakým spôsobom prežiť, ale keď to nebude riešiť štát, tak o desať rokov nebudeme mať ani na základný chod obce,“ hovorí nešťastne Álló. Podľa jeho slov by status potenciálne ohrozovaných obcí mohol Vojke, Dobrohošti a Bodíkom finančne výrazne pomôcť.

Foto: Postoj/Jakub Lipták
Seizmológovia sa nevedia vyjadriť k tomu, či bola poškodená hrádza alebo vodné dielo. Obhliadnu však budovu obecného úradu a z ich reakcií je zjavné, že ide o relatívne výraznejšie škody, určite výraznejšie oproti Dobrohošti. Praskliny vidno vo viacerých miestnostiach.
Ďalšou zastávkou sú Bodíky, kde sú škody opäť minimálne. Vedcom to naznačuje, že účinky zemetrasenia boli smerom na východ a juhovýchod od epicentra menšie. Presúvame sa tak cez Vodné dielo Gabčíkovo na opačnú stranu koryta Dunaja.
„Bod v hĺbke, kde sa začala šíriť trhlina, je hypocentrum. Epicentrum je jeho priemet na povrch Zeme,“ vysvetľuje Kristek. „Takéto veľké zemetrasenie sa nedeje v jednom bode, ale na zlomovej ploche, na ktorú sa rozšíri trhlina, teda tam, kde nastane odskok dvoch dovtedy susediacich bodov.“

Veľký význam pre vedcov majú makroseizmické dotazníky, ktoré na internete vypĺňa verejnosť po pocítenom zemetrasení. Tentoraz ich prišlo rekordné množstvo – vyše šesťtisícšesťsto z tristotrinástich lokalít.
„Každému miestu pozorovania sa budeme snažiť priradiť makroseizmickú intenzitu. Ide o škálu, ktorá vyjadruje mieru účinkov zemetrasenia v lokalite,“ pokračuje Jozef Kristek.
„Ak by zemetrasenie bolo bez škôd, nemusíme ísť do terénu zbierať makroseizmické údaje a stačilo by nám vyhodnotiť dotazníky. No ak škody sú, tak dotazníky nestačia na presnejšie určenie makroseizmickej aktivity,“ zdôvodňuje dnešný výjazd. Do terénu vyrazilo viacero skupín seizmológov, aby zmonitorovali čo najviac postihnutých obcí.

Prasklina na Obecnom úrade vo Vojke nad Dunajom. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Vedci priznávajú, že viac ako šesťtisíc vyplnených dotazníkov je prekvapivé číslo a bude im trvať niekoľko týždňov, kým ich spracujú.
„Asi pomohlo aj to, že pred dva a pol rokom bolo zemetrasenie na východe, ľudia sa naučili, kde majú hľadať informácie,“ myslí si Kristek. „Hneď po zemetrasení dávame informáciu na internet a prosíme verejnosť, aby vyplnila dotazníky.“
„Samozrejme, máme po Slovensku niekoľko seizmologických staníc, ale údaje od ľudí sú iného druhu a sú pre nás nedoceniteľné. Tieto informácie sú dôležité, aj keď sa robí analýza seizmického ohrozenia,“ objasňuje.
Manželia Kristekovci boli zbierať údaje aj pri nedávnom zemetrasení na východe. „Na niektorých domoch tam boli až štrukturálne škody a niektoré domy museli byť potom zbúrané,“ hovorí Miriam Kristeková. „Keď sme starostov prosili, aby nám vypĺňali dotazníky, mnohí hovorili, že by to radi spravili, ale najprv musia riešiť obhliadky so statikmi a to, či sa ľudia môžu vrátiť do domovov, takže nám dotazníky zaslali až po niekoľkých dňoch.“
„Bolo nám veľmi ľúto tých ľudí, ale bolo tam vidieť aj obrovskú solidaritu,“ spomína Kristeková.
Podľa vedcov zemetrasenie pri Rohovciach s tým na východe nesúvisí. Išlo o nezávislé javy a je náhoda, že boli relatívne krátko po sebe. Nedá sa predpovedať, či ďalšie silnejšie zemetrasenie príde o sto rokov alebo už o rok.

Kostol sv. Petra a Pavla v Holiciach. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Na krátkej zastávke v Trstenej na Ostrove zisťujeme, že ani tu škody nemajú hlásené. Pokračujeme preto do Holíc, kde máme avizované väčšie poškodenia. Prichádzame ku krásnemu románskemu kostolu v centre obce.
„Zemetrasenie som prežíval priamo v kostole,“ hovorí nám holický farár Gábor Jankó. „Stál som vo svätyni a celý kostol sa triasol. Zvuky šli akoby zhora. Nič takého som za štyridsaťštyri rokov nezažil.“
V kostole zo začiatku trinásteho storočia sú viditeľné praskliny pri oknách, ako aj dlhá pozdĺžna prasklina na strope. „Mal som pocit, že sa to celé zvalí,“ vraví Jankó. Strechu kostola opravovali pred pár rokmi a celý krov je nový. Našťastie iba nedávno uzavreli novú poistnú zmluvu.

Holický farár Gábor Jankó ukazuje na škody spôsobené zemetrasením. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Prasklina na kostole v Holiciach. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Na obecnom úrade sa stretáme so starostom Ľudovítom Ivánom. Vysvetľuje nám, že Holice sú rozľahlá obec, ktorá sa skladá z ôsmich častí, pôvodne samostatných obcí. Podľa jeho slov v niektorých častiach sú škody výraznejšie a v iných zasa minimálne. Seizmológovia si všetko poctivo zapisujú.
„Najprv som počul hlboký rachot, ako keď padá ľad zo strechy, a na konci jednu ranu, bolo to ako výbuch z dela,“ opisuje Iván, čo v to sobotné popoludnie počul. „Človek si v tej chvíli uvedomí, akí sme malí.“
Škody v obci majú aj na vynovenej budove materskej školy a v zdravotnom stredisku. V porovnaní s prasklinami na kostole však ide o menšie praskliny na omietke.
Farár Jankó nás ešte zoberie pozrieť sa do kaplnky v Malej Lúči. Od Holíc je vzdialená iba dva a pol kilometra smerom na juhovýchod, no aj tu sú škody výrazne menšie – pár vlásočnicových trhlín. Seizmológom sa tak vytvára mapa územia, ktorým sa tiahli najvýraznejšie účinky zemetrasenia.

Rozhovor so starostom Holíc Ľudovítom Ivánom. Foto: Postoj/Jakub Lipták
„Škody boli slabšie v Dobrohošti a Bodíkoch, silnejšie vo Vojke nad Dunajom. Tam niekde sa dá vymedziť zóna s makroseizmickými účinkami, ktoré spôsobili škody na budovách,“ hovorí Kristek. „V Trstenej na Ostrove nebolo skoro nič, slabšie škody sme videli aj v Malej Lúči a v Holiciach na kostole opäť výraznejšie, ale neboli to štrukturálne poškodenia,“ zhŕňa.
To, či v niektorých obciach bol dosiahnutý stupeň makroseizmickej intenzity 6, bude možné potvrdiť až po vyhodnotení dotazníkov od verejnosti.
„Našťastie v tomto prípade nešlo až o takú veľkú postihnutú oblasť, ale keby bolo bývalo zemetrasenie väčšie, cítili by sme, že na Slovensku je nás seizmológov málo,“ prezrádza Kristek. Napriek tomu, že seizmológia sa na Slovensku dá študovať iba na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK, už niekoľko rokov sa na ňu podľa jeho slov neprihlásil žiadny študent.
„Seizmológovia sú pritom potrební aj na to, aby vedeli zhodnotiť ohrozenie územia Slovenska a špecifických lokalít, ako napríklad miesta jadrových elektrární, vodných diel a iných národohospodársky významných objektov,“ dodáva.
Zemetrasenie z februára 2026 našťastie nespôsobilo až také škody ako to z októbra 2023, ale je pre nás zdvihnutým prstom.
Pripomenulo nám, že aj na Slovensku sú a budú zemetrasenia, preto sa im treba venovať.