Vlastné bývanie sa stáva luxusom Fico prirovnal kúpu bytu v Bratislave k samovražde, problém chce riešiť aj europarlament

Kto si chce v Bratislave kúpiť byt, je samovrah, povedal na konferencii o nájomnom bývaní premiér Robert Fico. Ceny sú podľa neho nenormálne a „dostupnosť bývania a bývanie ako také je nedosiahnuteľný luxus. To sa nedá zmeniť tým, že sa budeme spoliehať na zázračnú ruku voľného trhu“, uviedol predseda vlády.

Na to, že dostupnosť bývania je veľmi nízka a situácia dosiahla kritickú hranicu, upozorňujú aj Európsky parlament a Európska komisia. Komisia má od začiatku posledného volebného obdobia špeciálneho eurokomisára pre otázku bývania a v europarlamente funguje výbor pre bývanie.

Tento výbor nedávno pripravil odporúčania krokov, ktoré by mohli prispieť k riešeniu krízy.

Zdá sa tak, že aspoň v tejto otázke panuje medzi európskymi inštitúciami a slovenským predsedom vlády vzácna zhoda.

Čísla totiž hovoria jasne. Dostupnosť bývania sa v posledných rokoch výrazne znížila, bývať vo vlastnom je v mnohých európskych regiónoch naozaj luxusom.

Problémom však nie je iba vlastné bývanie, ale aj pokrytie nájmu.

Bývanie za priemerný plat? Nemožné

Priemerné ceny nehnuteľností vzrástli v Únii medzi rokmi 2015 a 2024 o viac ako 53 percent. Ukazujú to dáta Európskeho štatistického úradu, no pri bližšom pohľade vidieť, že situácia sa veľmi odlišuje podľa jednotlivých štátov.

Dá sa povedať, že ceny rástli výraznejšie v krajinách strednej a východnej Európy. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Maďarsku, kde za deväť rokov vzrástli ceny bývania o takmer 210 percent.

Na Slovensku vzrástli ceny o takmer 82 percent, z Vyšehradskej štvorky sme tak dopadli najlepšie. V Česku vzrástli ceny o 122 percent, v Poľsku o 107 percent.

Naopak, najmenej rástli ceny bývania vo Fínsku, kde sa za rovnaké časové obdobie posunuli iba o 1,35 percenta, a v Taliansku, kde vzrástli o 11,5 percenta.

Ako však upozorňuje dokument Európskej komisie Porozumieť kríze bývania, celoštátne dáta často skresľujú realitu a situácia s bývaním je obzvlášť vyhrotená v mestách a turistických regiónoch.

Dokument konštatuje, že „v týchto regiónoch na kúpu malého bytu priemerný príjem nestačí“.

Podobná situácia je aj s nájmom a nájsť si dostupný byt alebo dom na prenájom je v niektorých mestských oblastiach takmer nemožné.

Situácia je zvlášť komplikovaná na Slovensku. Dáta ukazujú, že „cenová dostupnosť je obzvlášť nízka vo väčšine regiónov strednej a východnej Európy (Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko), ako aj v Grécku a Portugalsku“.

Zdroj: Porozumieť kríze bývania, Európska komisia

Cenová dostupnosť sa počíta ako počet štvorcových metrov, ktoré si obyvateľ môže dovoliť kúpiť, aby splátka hypotéky neprekročila tretinu z jeho príjmu.

Aj keď sú teda nehnuteľnosti lacnejšie v krajinách strednej a východnej Európy, zároveň platí, že príjmy obyvateľstva sú výrazne nižšie. Dostupnosť bývania je teda stále zlá.

Stavia sa málo, i keď dopyt je vysoký

Ako na mediálnom brífingu povedala talianska europoslankyňa a šéfka výboru pre bývanie Irene Tinagli, europarlament dlho považoval tento problém za záležitosť, ktorú má riešiť každá krajina samostatne. Ukazuje sa však, že už ide o celoeurópsky problém, a preto jej výbor prišiel s odporúčaniami, ktoré majú pomôcť krízu riešiť.

Europarlament, ako aj Európska komisia považujú za hlavnú príčinu súčasného stavu to, že ponuka nepokrýva dopyt po bývaní.

V celej Európskej únii momentálne chýba okolo desať miliónov bytov a údaje o vydaných stavebných povoleniach ukazujú, že tento problém sa bude ešte viac prehlbovať. Počet vydaných stavebných povolení totiž za posledných päť rokov klesol o vyše 20 percent, stavia sa teda čoraz menej.

Podľa odhadov by Európa musela každý rok pridať 650-tisíc nehnuteľností okrem 1,6 milióna, ktoré sa aktuálne ročne dokončia. Toto navýšenie by stálo asi 150 miliárd eur ročne.

Prečo sa stavia menej, keď je dopyt vysoký? Podľa europoslancov je to dané najmä vysokými stavebnými nákladmi, nedostatkom pracovnej sily, ale aj nedostatkom vhodných pozemkov. Ďalšou veľkou témou sú byrokratické a regulačné prekážky.

Problémy sú aj na trhu s už existujúcimi nehnuteľnosťami. V mestách a turistických oblastiach hrá dôležitú rolu rozmach krátkodobých prenájmov. Majiteľom sa viac oplatí byty prenajímať turistom ako ich ponúkať dlhodobým nájomcom. To spôsobuje, že lokálni obyvatelia sú vytlačení z trhu a znižuje sa počet dostupných bytov.

Tento problém sa však netýka celej Európy, ale konkrétnych oblastí. Podľa správy Európskej komisie trh s krátkodobými prenájmami vzrástol medzi rokmi 2018 a 2024 o takmer 93 percent. Takéto byty však stále tvoria iba 1,2 percenta z celkového počtu obydlí. No v turistických oblastiach to môže byť až 20 percent.

Ďalšou dôležitou témou sú neobsadené byty. V niektorých európskych krajinách je totiž 20 až 30 percent bytov prázdnych. Ich využitie by pritom mohlo značne znížiť napätie na trhu s realitami.

Europarlament chce nižšiu DPH

Europarlament preto navrhol strategický plán na riešenie bytovej krízy, ktorý stojí na piatich hlavných pilieroch. Tie majú slúžiť jednotlivým členským krajinám, ako aj Európskej komisii ako usmernenie, nemajú legislatívny charakter.

Najdôležitejším pilierom je zvýšenie ponuky cenovo dostupného bývania. Europoslanci navrhujú vytvoriť balík na zjednodušenie bývania, ktorý by znížil byrokraciu.

Povoľovacie procesy by sa mali zosúladiť, zjednodušiť a zrýchliť. Navrhuje sa zaviesť limit na udelenie stavebného povolenia do 60 dní, ako aj plná digitalizácia procesu.

Taktiež by sa podľa europoslancov mal prehodnotiť vplyv rôznych noriem na cenu. Malo by sa zabezpečiť, aby environmentálne štandardy a smernice nemali negatívny vplyv na stavebné náklady.

Pomôcť by mali aj daňové úľavy. Návrh preto obsahuje reformu smernice o DPH. Vďaka nej by členské štáty mohli uplatňovať na výstavbu, renováciu a opravy bytov superzníženú DPH vo výške dvoch až piatich percent.

Okrem toho španielsky europoslanec a člen výboru pre bývanie Borja Giménez Larraz uviedol, že vyzývajú „členské štáty, aby prijali efektívny a stimulujúci daňový systém pre bytovú politiku“.

Europoslanci navrhujú aj podporu inovácií a efektivity, čo by mohlo viesť k nižším nákladom.

Veľkou témou sú peniaze. Podľa správy Európskej komisie investície do bývania dosiahli svoj vrchol v roku 2007 a odvtedy klesajú. Riešením však nie sú iba verejné zdroje, ale aj tie súkromné. V návrhu europarlamentu sa preto hovorí aj o zlepšení prístupu k úverom a využívaní fondov EÚ aj na tento účel. Zapojiť by sa mohla aj Európska investičná banka.

To už však bude závisieť do veľkej miery od toho, ako rozhodne Európska komisia a ako bude vyzerať nový rozpočet EÚ, o ktorom sa práve rokuje.

Riešenie nedostupnosti bývania je urgentnou záležitosťou, ale kým sa odporúčania Európskeho parlamentu aspoň sčasti podarí pretaviť do reality, môžu prejsť roky.

Ako však varujú samotní europoslanci, nedostupnosť bývania už teraz prináša negatívne dôsledky a znižuje možnosti ekonomického rastu.

„Je to sociálny problém, ale aj vážny problém pre konkurencieschopnosť celej Európskej únie, pretože to ovplyvňuje možnosti prilákať na náš kontinent talenty a zároveň to vážne ovplyvňuje možnosť zaručiť mobilitu pracovníkov,“ povedala Tinagli.