Chlapík s motorovou pílou Prečo Argentínčania potvrdili bolestivý ozdravný kurz prezidenta Javiera Mileia

V nedeľných voľbách, v ktorých Argentínčania volili časť zákonodarcov do oboch komôr svojho Národného kongresu, prekvapujúco zvíťazila strana La Libertad Avanza (Sloboda napreduje) prezidenta Javiera Mileia.

Strana libertariánskej hlavy štátu získala skoro 41 percent hlasov. Naproti tomu jej konkurenti z perónistickej strany Fuerza Patria (Vlastenecká sila) oslovili 34 percent zúčastnených voličov.

Perónizmus je politická ideológia, ktorá kombinuje apel na argentínske nacionálne komplexy so sociálnym populizmom v ekonomike.

Ak vám to pripomína istého aktéra na slovenskej politickej scéne, intuícia vás neklame. Pokiaľ sa začnete trochu zaoberať politickými reáliami notoricky disfunkčných latinskoamerických krajín, vo viacerých z nich nájdete politickú silu, ktorá nápadne pripomína „Smer na steroidoch“...

Krotiteľ inflácie

No väčšina Argentínčanov už zrejme bola z vlečúcich sa ekonomických problémov svojej vlasti zúfalá. Preto dali pred dvoma rokmi šancu niekomu nekonvenčnému.

Keď výstredný libertariánsky ekonóm Javier Milei, ktorý sa počas volebnej kampane oháňal motorovou pílou, prevzal 10. decembra 2023 argentínsky prezidentský palác Casa Rosada (Ružový dom), medziročná inflácia v krajine dosahovala 211 percent. Jeho perónistický predchodca v úrade Alberto Fernández bol považovaný za jedného z najslabších prezidentov v dejinách krajiny.

Do apríla 2024 medziročná inflácia ešte vystúpila k 292 percentám, čo bol jej vrchol, no potom Mileiove protiinflačné opatrenia začali zaberať. Medziročná inflácia sa postupne znižovala k 32 percentám v septembri 2025. V mesačnom vyjadrení bola v septembri inflácia na 2,1 percenta.

Tu je však dôležité vysvetliť, prečo sa vôbec rast cien v Argentíne vymkol kontrole. Keď vlády míňajú viac, ako vyberú od občanov, musia si na rozdiel medzi svojimi príjmami a výdavkami (teda na rozpočtový schodok alebo deficit) požičať. Ak však finančné trhy nemajú k štátu dôveru, napríklad preto, že v minulosti už párkrát zbankrotoval, vlády svoje deficitné výdavky financujú proste tak, že im centrálne banky natlačia peniaze.

Od roku 2013 do roku 2023 zvykli argentínske deficity každý rok presahovať úroveň 3 percent HDP, ktorú v Európe pokladáme za bezpečnú. No už za rok 2024 sa Mileiovi podarilo dostať rozpočet do mierneho prebytku. Prvýkrát po pätnástich rokoch.

Pokiaľ ide o vládne dlhy, podľa Medzinárodného menového fondu mali ešte v roku 2016 Argentína a Slovensko približne rovnakú úroveň dlhu v pomere k svojmu HDP (asi 52 percent).

No potom začal argentínsky dlh prudko rásť, až dosiahol v roku 2023 vrchol (takmer 155 percent HDP). V dôsledku Mileiových úsporných opatrení poklesol dlh v roku 2024 na 85 percent HDP a tento rok by mal byť na 79 percentách HDP.

Mileiove úsporné opatrenia neboli samoúčelné. Zatiahnutie výdavkovej brzdy bolo na skrotenie obrovskej inflácie nevyhnutné. Predchádzajúca perónistická garnitúra sa nárast cien, ktorý sama spôsobovala, snažila tlmiť cenovými či devízovými kontrolami. Lenže tým akurát podnietila rast sivej ekonomiky.

Zo slovenského pohľadu je zaujímavé, že Milei napríklad znížil počet ministerstiev z 18 na deväť. Prikročil k prepúšťaniu tisícok zamestnancov vo verejnom sektore, aby znížil mzdové náklady štátu.

Postupne ruší dotácie na energie a verejnú dopravu, ktoré umelo udržiavali nízke ceny a predstavovali obrovskú záťaž pre rozpočet. To síce pôsobilo proinflačne, no vláda ráta s tým, že v dôsledku deregulácie ceny napokon nájdu svoju reálnu trhovú úroveň. Nadväzujúca liberalizácia ekonomiky a posilnenie konkurenčných prvkov by mohli časom viesť k poklesu cien.

Inak povedané, treba rozlišovať medzi infláciou (nárastom cien), ktorá je spôsobená tým, že vláda svoje výdavky dlhodobo financuje tlačením nových peňazí, a krátkodobým nárastom cien (v skutočnosti ich zreálnením) po zrušení cenovej regulácie.

Milei takto zrušil napríklad reguláciu nájomného za bývanie, ktorú zaviedol jeho perónistický predchodca. Výsledkom paradoxne bolo, že ponuka nájmov sa zdvojnásobila a dokonca v niektorých lokalitách údajne došlo k zníženiu cien.

Nárast alebo zmenšenie chudoby?

Asi neprekvapí, že výdavkové škrty, deregulácia cien či prepúšťanie vo verejnom sektore vyvolávajú mimoriadny tlak na životnú úroveň Argentínčanov. Javier Milei sa netajil tým, že jeho šoková terapia bude bolestivá. Ľudia ju podstupujú akurát s nádejou, že bude lepšie, keď sa ekonomika postaví na zdravšie základy.

Novinové titulky počas posledných dvoch rokov si na prvý pohľad protirečili. Niektoré hlásali nárast chudoby medzi Argentínčanmi v dôsledku politík Javiera Mileia, iné jej pokles.

Keď sa Milei v decembri 2023 ujal prezidentského úradu, pod hladinou chudoby žilo až 41,7 percenta Argentínčanov. Počas nasledujúceho polroka toto číslo narástlo na skoro 53 percent ľudí. No v prvom polroku 2025 poklesla podľa argentínskeho štatistického úradu miera chudoby na 31,6 percenta.

Podobnú trajektóriu možno pozorovať aj pri podiele ľudí žijúcich v extrémnej chudobe. Keď Milei nastupoval ku koncu roka 2023 do úradu, bolo ich v krajine asi 12 percent. V roku 2024 ich podiel narástol na 18 percent. Následne sa však ich podiel údajne znížil na 8 percent.

Pre objektivitu treba dodať, že v Argentíne sa diskutuje, či tieto čísla nie sú skreslené metodologickými obmedzeniami.

Problémy

No nie všetko je ružové okolo argentínskeho Ružového domu. Historicky nízka volebná účasť na kongresových voľbách vo výške 68 percent je všeobecne interpretovaná ako príznak rastúcej politickej apatie nemalej časti Argentínčanov.

Javier Milei bol v roku 2023 zvolený aj ako bojovník proti skorumpovanej kaste dovtedajších politikov z povolania. Po necelých dvoch rokoch majú mnohí Argentínčania pocit, že sa od predchádzajúcich politikov až tak nelíši. Kým oni musia strpieť bolestivé úsporné opatrenia, ich prezident si lieta po svete ako rocková hviezda.

A potom sú tu kauzy jeho garnitúry. Vo februári Milei propagoval kryptomenu, ktorej hodnota následne dramaticky padla. Jeho vplyvnú sestru zase obviňujú, že sa obohatila z peňazí určených na nákup liekov pre ľudí trpiacich rôznymi chronickými ochoreniami. Inú političku strany La Libertad Avanza spájajú s človekom, ktorý bol údajne zapojený do obchodu s drogami...

Veľkou výstrahou pre Mileia boli voľby v provincii Buenos Aires, ktoré sa konali začiatkom septembra. Prezidentova strana v nich utrpela porážku od opozičných perónistov. V nedeľných kongresových voľbách však La Libertad Avanza zvíťazila aj v tejto provincii...

Problémom je aj samotný Milei a jeho konfrontačný štýl. Mnohí majú dojem, že sústavne na niekoho útočí. A je jedno, či na politických protivníkov alebo spojencov. Jedna vec je správne diagnostikovať chorobu Argentíny a navrhnúť účinnú liečbu. No presadiť ju si vyžaduje aj istý politický takt.

Tieto voľby vyhral Javier Milei aj vďaka pomoci Donalda Trumpa. Americký prezident mu prisľúbil pomoc vo výške 40 miliárd dolárov na stabilizáciu argentínskej meny. Trump vec postavil tak, že ak Milei nevyhrá, žiadna pomoc zo Spojených štátov nebude.

Pochybnosti môžu mať po necelých dvoch rokoch aj libertariáni. Milei vtedy sľuboval zrušenie argentínskej centrálnej banky a nahradenie argentínskeho pesa americkým dolárom. Tu však môže prezident namietnuť, že mu na to chýba legislatívna sila a zatiaľ na to nie sú vytvorené ani technické podmienky. Navyše Milei už dosiahol v Argentíne viac, než mnohí dúfali.

No pribrzdiť infláciu nestačí. Aby životná úroveň Argentínčanov začala citeľne rásť, je nutné pritiahnuť do krajiny aj zahraničných investorov. Tí však musia mať istotu, že Mileiove reformy nebudú o rok-dva zvrátené návratom perónistov k moci.

Aj preto boli nedeľné voľby prelomové. Sú totiž dôležitým signálom, že Mileiove reformy budú trvalejšieho rázu.