Bojuje proti baterkárni v Šuranoch Verím, že spravodlivosť zvíťazí. Aj novú benzínku sme v minulosti posudzovali prísnejšie

Konzorcium čínskej firmy Gotion a slovenského Inobatu v utorok 28. októbra začína s výstavbou baterkárne v Šuranoch. Stane sa tak napriek tomu, že ešte stále pokračuje proces posudzovania vplyvov fabriky na životné prostredie. Čínsko-slovenská firma aj bez toho už získala stavebné povolenie, ktoré jej zatiaľ umožní vyrábať prototypy lítiovo-iónových batérií s kapacitou do jednej gigawatthodiny (GWh).

Cieľom je výroba s kapacitou 40 GWh, čo by malo stačiť pre asi 400-tisíc elektromobilov ročne, najskôr pre dva európske závody Volkswagenu. Investícia má presiahnuť miliardu eur a prácu by v továrni malo nájsť až 1 200 ľudí.

Zatiaľ čo premiér Robert Fico pokladá baterkáreň za životne dôležitú pre Slovensko aj Európu, opozičné KDH, Hnutie Slovensko či mimoparlamentná Republika žiadajú zastaviť všetky práce, kým nebudú vyhodnotené vplyvy na životné prostredie. Problém so závodom má aj šéf koaličnej SNS Andrej Danko.

Tlak proti baterkárni neslabne ani v meste Šurany. Miestna iniciatíva Chránime si naše naďalej protestuje proti investičnému zámeru. Obáva sa najmä dôsledkov na kvalitu života ľudí v okolí fabriky. 

Poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Šuranoch Alžbeta Danielová, ktorá je zároveň riaditeľkou miestneho gymnázia, stojí proti baterkárni od začiatku. V rozhovore pre Postoj opisuje celý priebeh schvaľovania investície, nečakané zvraty v rozhodovaní niektorých poslancov, približuje argumenty odporcov investície i to, či jej boj má ešte stále zmysel.

Ste jednou z mála poslancov Mestského zastupiteľstva v Šuranoch, ktorí proti baterkárni bojujú od samého začiatku. Už 5. apríla 2023, keď sa prvýkrát riešil zámer zmeny územného plánu miestneho priemyselného parku, ste boli ako jediná poslankyňa proti. Prečo?

Nemala som dostatočný počet argumentov za. Kontaktovali ma vtedy poľnohospodári, ktorí ma upozornili, že ide o pôdu s najvyššou bonitou. Nikde na Slovensku nemáme kvalitnejšiu pôdu a tu ide o rozlohu vyše 5 000 000 štvorcových metrov. Komunikovala som tiež so zoológom zo Štátnej ochrany prírody, ktorý mi pripomenul dôležitosť tohto územia aj z hľadiska biodiverzity, pohybu poľovnej zveri či hniezdenia.

Už na tomto zastupiteľstve zaznelo, ako rozhodujeme o dôležitej téme bez toho, aby sme o tom vopred komunikovali s verejnosťou. Pritom išlo o závažné rozhodnutie, a to ešte mnohí z nás poslancov ani len netušili, čo všetko sa za týmto návrhom o „industrial parku“ skrývalo. Nehovoriac o tom, že už pri tomto prvom schvaľovaní zámeru bol chemický a ťažký priemysel na danom mieste vylúčený.

Následne v roku 2024 už spoločnosť ministerstva hospodárstva MH Invest, s. r. o., jasne hovorí o snahe vybudovať baterkáreň. Predaj mestských pozemkov na účely priemyselného parku potom prišiel na zastupiteľstvo a po zverejnení zámeru bol odpredaj zaradený do rokovania takmer zo dňa na deň.

Ako si vysvetľujete, že aj napriek veľkému odporu miestnej verejnosti sa nenašla väčšina v mestskom zastupiteľstve, ktorá by baterkáreň bola zastavila?

Treba povedať, že pri prvom hlasovaní na zastupiteľstve sa pozemky mesta nepredali, ale 6. novembra 2024 to už o jeden hlas prešlo, a to za hodnotu 11,62 eura za štvorcový meter.

Ako poslankyňa som bola proti odpredaju našej pôdy, ktorá bude následne predaná zahraničnému investorovi už za inú cenu, a súčasne som upozorňovala, že pri predaji sa nesmieme spoliehať na znalecký posudok, ktorý dala vypracovať štátna firma MH Invest, ale máme mať vlastný za mesto Šurany. Tu sa však rešpektovalo niečo, čo si objednal niekto iný.

Je tiež paradoxom, že baterkáreň má vyrásť na pôde, ktorú tu v minulosti zobrala komunistická strana aj jednej z mnohých rodín. Pôvodným majiteľom sa pôdu podarilo dostať späť do vlastníctva až po Nežnej revolúcii. Pôvodná majiteľka, ktorá ju odmietala predať, zomrela len necelý rok predtým, čo pôdu jej rodiny vyvlastnil štát pre zahraničného investora na výstavbu baterkárne. Takto sme v dnešných demokratických časoch dopadli.

Prečo podľa vás poslanci, ktorí v júli 2024 ešte pozemky predať nechceli, nakoniec v novembri otočili?

To sa musíte opýtať ich.

Ako v tomto kontexte vnímate fakt, že mestský poslanec Igor Bartovič, ktorý najprv odmietal podporiť predaj pozemkov mesta, po výlete do fabriky v Číne na pozvanie investora, kde mu okrem iného počas jedného večerného programu Číňania pripravili aj tortu a oslavu narodenín, v kľúčovom hlasovaní napokon zmenil názor?

Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Nesie si sám zodpovednosť za svoje hlasovanie. Každý má svoje svedomie a robí slobodné rozhodnutia.

Zarážajúce pri výstavbe Industrial parku v Šuranoch je aj to, že v auguste 2024 odbor životného prostredia na Okresnom úrade v Nových Zámkoch odmietol posudzovať vplyv parku na životné prostredie, hoci už vtedy bolo jasné, že jeho súčasťou bude aj baterkáreň. A vďaka tomu baterkáreň v auguste 2025 dostala stavebné povolenie na výstavbu závodu. Pritom mesto dalo až 17 pripomienok v rámci zisťovacieho konania, ktoré neboli akceptované.

Zdroj fotografie: Facebook/Baterkáreň Šurany

Z mnohých argumentov vyplýva i to, že sa pri výstavbe tejto fabriky úmyselne obchádza zákon číslo 128 z roku 2015 o prevencii závažných priemyselných havárií.

Som poslankyňou tretie volebné obdobie a spomínam si, akú veľkú diskusiu v minulosti vyvolalo, keď sme schvaľovali len postavenie benzínovej pumpy na úrodnej pôde. Pred jej postavením sa všetko riešilo a posudzovalo oveľa viac než pri výstavbe tejto megabaterkárne.

V januári tohto roku ste na zasadnutí mestského zastupiteľstva podali procedurálny návrh, aby sa ku zmene územného plánu mesta Šurany, ktorý mal zo strany mesta definitívne uvoľniť cestu k výstavbe baterkárne, vyjadrili obyvatelia v miestnom referende. Ani to však neprešlo. Bojí sa mesto hlasu miestnych?

Ľudia nás o to prosili rôznymi formami, aj vystúpením na zastupiteľstve, aby sme o zmene územného plánu číslo 3 nehlasovali my poslanci bez referenda občanov mesta Šurany. Referendum, ktoré som navrhla, poslanci odmietli. Keď obyvatelia vnímajú, že sa cielene s nimi na túto tému nekomunikuje, nemožno sa potom čudovať, že sa výstavba nesie v silných emóciách.

Išlo o zastupiteľstvo, kde vás vaši poslaneckí kolegovia dohnali až k slzám, keď na margo vašej aktivity tvrdili, že stojíte v ceste rozvoju mesta. Ako čelíte týmto výhradám?

Vnímam výhrady a otázky niektorých, čo to robím, prečo som referendum nenavrhla skôr, ale moje rozhodnutie bolo slobodné a myslím, že aj v pravý čas.

Keď mi aj vyšla slza, nebolo to zo slabosti, ale preto, ako sa staviame k danej situácii. Pri vykonávaní mandátu poslankyne chcem konať spravodlivo. Rešpektujem vôľu občanov, viem tolerovať aj iné názory, nesúdim ľudí, nedávam im nálepky, ale riadim sa kritickým myslením.

Ľudia z vedenia mesta sa na druhej strane sťažovali, že za podporu investície sa im už vyhrážali aj fyzickým násilím. Zaregistrovali ste to?

Je to hrozné, nepatrí to do slušného života, odsudzujem to. Akákoľvek forma násilia a ubližovania nie je správna. Dialo sa to aj nám, čo sme boli proti. Svojím nesúhlasom s baterkárňou nechcem nikomu ubližovať. Vnímam argumenty za a proti, ale je to hlavne o svedomí a ochrane ľudského života a zdravia vôbec.

Mrzí ma, že v dnešnej dobe nemáme veľa dobrých vzorov. Keď chceme žiť dobre, každý by sám mal priložiť ruku k dielu, vždy treba začínať najskôr od seba, nielen sa sťažovať, ako nespravodlivo sa nám žije. Máme vytvárať spoločné dobro vo veciach verejných, myslieť aj na dobro druhých a to nám, myslím, dnes chýba.

Akoby sa uprednostňoval súkromný zisk pred verejným záujmom. A ako hovoril aj sociálny reformátor blahoslavený Adolf Kolping, musíte byť nielen dobrým kresťanom, ale aj dobrým občanom. Aj svojich žiakov vediem k zodpovednému, slobodnému, spravodlivému a priateľskému životu v pravde.

Viera je vám v tomto smere posilou?

Určite. Je to môj životný kompas.

Proti baterkárni sa sformovala aj aktívna občianska iniciatíva Chránime si naše. Obáva sa porušovania environmentálnych noriem, znehodnotenia pôdy, hluku, svetelného smogu či nezvládnutia havárií. Firma však ľudí uisťuje, že sa nemusia obávať poškodenia životného prostredia. Tvrdí, že technologická voda sa bude recyklovať a pred vypustením do rieky Nitry prejde čistením a kontrolou vo vlastnej čističke odpadových vôd. Prečo im neveríte?

Vnímam názory odborníkov. Keďže sa čísla v podkladoch neustále menia, vzniká podozrenie, že fabriku nie je možné postaviť v súlade so slovenskou a s európskou legislatívou. Ak v samotnom zámere investície nie sú uvedené správne hodnoty, obavy a pochybnosti sú celkom na mieste.

Akú má logiku, aby závod prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie až po tom, keď sa postaví? A to ešte chemická továreň. Však to je smiešne a neprípustné. Keď nebude spĺňať požadované normy, tak nám chce niekto povedať, že sa potom ten závod zbúra? Veď už jeho postavením sme zbytočne zabrali obrovské množstvo najúrodnejšej pôdy.

Ľudia sa legitímne obávajú, že sa robí všetko pre to, aby sa vyšlo investorovi v ústrety. Ak niekto tvrdí, že elektromobily sú ekologické, tak výroba batérií do nich ekologická vôbec nie je. A to ešte nehovoríme o ťažbe surovín, ktoré sú potrebné na ich výrobu, a recyklácii batérií.

Alžbeta Danielová. Foto: Postoj/Adam Rábara

Čo hovoríte na argument, že baterkáreň majú aj v neďalekom Maďarsku a katastrofa sa tam nekonala?

Naopak, my vidíme ako v Maďarsku ľudia neďaleko podobnej baterkárne húfne protestujú proti tomu, ako im znečistila ovzdušie a pôdu. Tamojší obyvatelia otvorene hovoria, že trpia nadmernou dopravou, hlukom a neznesiteľným zápachom, ktorý sa šíri z tovární. Múdry sa učí z chýb iných.

Písala mi aj rodáčka zo Šurian, ktorá žije vo Švédsku, kde mali baterkáreň Northvolt. Mali tam výbuchy, požiare a úmrtia vo fabrike, zbankrotovali, tak to jednoducho zatvorili. Nemusíme zažiť podobné nešťastia, aby sme pochopili, že treba chrániť ľudský život.

Zástancovia argumentujú aj tým, že baterkáreň nášmu mimoriadne silnému slovenskému automobilovému priemyslu pomôže. Nesúhlasíte?

Neviem, koľko odberateľov vyrobených batérií má už investor zazmluvnených, ale podobné závody nemáme stavať na tých najúrodnejších poliach, ktoré nás majú živiť, radšej na iných miestach, ak spĺňajú normy.

Aj v našej ústave je v článku 44 uvedené, že občania majú právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V Šuranoch už máme dosť environmentálnych záťaží po troch veľkých závodoch – cukrovare, Elitexe či Calexe –, nepotrebujeme ďalšiu.

Takže keby mala fabrika vzniknúť inde na Slovensku než v Šuranoch, napriek všetkým svojim výhradám k ekologickej záťaži baterkárne by ste s tým už boli v poriadku?

Keď som si prešla vypracované pripomienky k veľkej EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pozn. red.), tak by som fabriku v podobnom rozsahu s takými nebezpečnými látkami neodporúčala nikde. Vzhľadom na rozporuplné vstupy a parametre fabriky v tom celom nevidím vo vzťahu k životnému prostrediu a ochrane života vhodnú výrobu.

Ľudia sa obávajú aj toho, či nebude v konečnom dôsledku výroba využitá aj vo vojenskom priemysle na zabíjanie ľudí. Nehovoriac o tom, že veľa ľudí zvažuje sťahovanie, ak sa fabrika v blízkosti ich domov nakoniec naozaj postaví.

Na jednej strane hovoria, ako nám spravia obchvat, cyklotrasy, kanalizáciu a iné, avšak v skutočnosti tak vytvárajú morálne a politické alibi pre investora, ktorý je priamo spojený s projektmi, s ktorými občania mesta a široká verejnosť opakovane vyjadrili zásadný nesúhlas. Takéto partnerstvá nepredstavujú rozvoj, ale postupné podmieňovanie súhlasu s environmentálne škodlivými zámermi výmenou za symbolické kompenzácie.

Nevnímate spätne ako problém, že sa odporu proti baterkárni chopili najviac politici hnutia Republika?

Vôbec sa nepozerám na to, kto je v akej politickej strane, ale či sa niekto snaží hľadať spravodlivosť. Každý musí sám posúdiť, či má nezištný úmysel pomôcť dobrej veci.

Myslíte si, že vám aktivita Republiky v boji proti baterkárni pomohla?

To neviem posúdiť a ani to v takomto kontexte nevnímam. Ja nedokážem zabrániť tomu, že sa tejto témy chytili niektorí politici.

Tu sa však netreba vyhovárať na vysokú politiku, kto čo spravil. Veľmi veľa rozhodnutí mala v rukách aj samospráva a my si sami zodpovedáme za to, ako rozhodujeme. Ale každému človeku, ktorý v tejto téme hľadá spravodlivosť, ďakujem.

Proti baterkárni vznikli otvorené listy vláde Roberta Fica, petícia, ktorú podpísalo 17-tisíc ľudí. Výhrady k projektu má aj koaličná SNS, no najsilnejšia vládna strana Smer investíciu bezvýhradne podporuje. Čo vidíte za tým, že vás vláda ani nevypočula?

Som sklamaná, že ani len na pôde pôdohospodárskeho parlamentného výboru nebola táto petícia prerokovaná. Bolo podaných veľa sťažností, podnetov na prokuratúru, no nekoná sa. Ľudia sú bezradní a majú pocit, že o komunikáciu s nimi v tejto téme nikto nestojí. Ďakujem však mnohým odborníkom, aktivistom, občianskemu združeniu Mesto a My a iniciatíve Chránime si naše, že sa nevzdávajú.

Nie je zastavenie výstavby fabriky v čase, keď sa začínajú výkopové práce, už viac zbožným želaním?

Nie je ešte všetkým dňom koniec. Pevne verím, že spravodlivosť zvíťazí. Čas ukáže. Veľa závisí od rozhodnutí jednotlivých ľudí, konania orgánov a inštitúcií. My si nič iné neželáme, len nech žijeme v mieri, pokoji a v spravodlivosti.