Donald Trump pritvrdzuje Indické a čínske spoločnosti zvažujú koniec nákupov ruskej ropy, Moskva môže prísť o veľké príjmy

Po neúspešnom pokuse stretnúť sa s Vladimirom Putinom v Budapešti a dohodnúť koniec vojny na Ukrajine Donald Trump mení stratégiu.

Americký prezident uvalil na Rusko nové sankcie a krajinu vyzval na uzavretie „okamžitého prímeria“.

Podľa informácií denníka Wall Street Journal (WSJ) Trump spomedzi troch variantov vybral stredne prísny. Nové sankcie postihnú najmä ropný priemysel a firmy ako Rosnefť, Lukoil a až 34 ich dcérskych spoločností.

„Jednoducho som cítil, že je čas. Čakali sme dlho,“ vysvetlil krok americký prezident. Rozhodnutie padlo potom, ako sa ruskú stranu nepodarilo nakloniť ukončeniu vojny a dohodnúť sa na stretnutí oboch prezidentov v Budapešti. Trump oznámil, že sa nezúčastní na summite, ktorý by bol „stratou času“.

Nové sankcie požívajú širokú podporu v americkom senáte. „Viac ako 80 senátorov, republikánov aj demokratov, podpísalo návrh zákona o sankciách voči Rusku. Jeho vypracovanie viedol senátor Lindsey Graham (republikán za Južnú Karolínu), blízky Trumpov spojenec, a zameriava sa na krajiny nakupujúce ruské energonosiče,“ píše WSJ.

Spolu so Spojenými štátmi zaviedla nové sankcie aj Európska únia, ktorá prijala 19. sankčný balík od začiatku vojny.

Putin nové sankcie označil za nepriateľský akt, ktorý však „nebude mať významný vplyv na ekonomickú prosperitu krajiny“.

„Som rád, že si to myslí. To je dobré. Uvidíme, čo sa stane o šesť mesiacov,“ ironicky replikoval americký prezident.

Dohoda s Indiou?

Nové sankcie USA „znamenajú doteraz najvýznamnejší krok USA k zatvoreniu ruského vojnového bankomatu“, cituje WSJ Helimu Croftovú, vedúcu globálnej komoditnej stratégie spoločnosti RBC Capital Markets. „Ak Trumpova administratíva skutočne podporí dnešné slová činmi, očakávame, že rafinérie, ktoré sa snažia udržať si prístup na americké kapitálové trhy, sa vzdajú ruských barelov.“

Či sankcie budú úspešné, bude závisieť najmä od toho, či zmenia prístup Číny a Indie, ktoré sú dnes hlavnými zákazníkmi Ruska. V auguste oba štáty dohromady kupovali asi 85 percent vyvážanej ruskej ropy.

Donald Trump preto už v minulosti obe krajiny kritizoval a voči Indii zaviedol dodatočné clá vo výške 25 percent, čím zvýšil svoje už beztak zvýšené clá na dvojnásobok.

„Lukoil a Rosnefť sú zodpovedné za takmer polovicu všetkého vývozu surovín z Ruska. A sankcie voči nim predstavujú kaskádovité riziká, najmä pre veľkých odberateľov, ako sú Čína a India,“ pripomína Meduza s odvolaním sa na ruský ekonomický portál The Bell.

Zdroje agentúry Reuters preto očakávajú výrazný pokles indických nákupov ropy v Rusku. „Prebieha rekalibrácia dovozu ruskej ropy a spoločnosť Reliance bude plne zosúladená s usmerneniami indickej vlády (GOI),“ vyhlásil hovorca jednej z najväčších indických rafinérií. Obmedzenia dovozu ruskej ropy by mohli byť súčasťou novej dohody so Spojenými štátmi, vďaka ktorej by Washington znížil výšku ciel na 15 až 16 percent.

Veľké čínske ropné spoločnosti PetroChina, Sinopec, CNOOC a Zhenhua Oil práve oznámili, že v obave zo sankcií pozastavujú nákupy ruskej ropy dopravovanej po mori, hlásia zdroje agentúry Reuters.

Budúcnosť ukrajinského letectvaKyjev chce 150 švédskych stíhačiek, otázka je, kto ich zaplatí

Christian Heitmann

Ruský rozpočet pod tlakom

Ruský energetický priemysel a spolu s ním aj ruský rozpočet pritom boli už aj pred novými sankciami pod tlakom. Plynový gigant Gazprom v minulom roku utrpel stratu vo výške 13 miliárd dolárov a aj ruskému Lukoilu v minulom roku poklesol zisk o viac než štvrtinu, v prvom rade v dôsledku vyšších daní, ktoré na spoločnosť uvalila ruská vláda.

Moskva preto musí hľadať iné zdroje financií, na financovanie vojny musela zvýšiť daň z pridanej hodnoty z 20 na 22 percent.

Napriek závratným úrokovým sadzbám ruskej centrálnej banky vo výške 17 percent zostáva inflácia takmer štvornásobne vyššia než v eurozóne (8 percent verzus 2,2 percenta).

Zmes sankcií, konsolidačných opatrení a vysokých úrokových sadzieb vedie ku koncu vojnového boomu. Rast ruskej ekonomiky sa má v nasledujúcom roku spomaliť zo 4,3 na 0,6 percenta, odhaduje Medzinárodný menový fond.

Nový zásah riazanskej rafinérie

Ruské rafinérie sú navyše posledné mesiace pravidelne terčom ukrajinských dronových útokov. Vo štvrtok Ukrajinci znovu zasiahli jednu z najväčších ruských rafinérií v meste Riazaň – po tretíkrát od začiatku novej vlny ukrajinských úderov v auguste.

Čoraz viac ruských regiónov preto zavádza obmedzenia predaja benzínu, naposledy v troch regiónoch na Sibíri a Ďalekom východe. Nedostatok paliva v rôznej miere trápi až 57 regiónov v Rusku a okupovaných častiach Ukrajiny, v niektorých Rusi zaviedli prídelový systém. 

Rusko je nútené benzín dovážať z Bieloruska, pričom jeho dovoz z tejto krajiny sa v septembri medzimesačne štvornásobne zvýšil na 47-tisíc ton.

„Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry v dôsledku vojenskej kampane ukrajinských ozbrojených síl klesli objemy rafinácie ropy v Rusku približne o 10 percent na 5 miliónov barelov denne. Ruské rafinérie nebudú schopné dosiahnuť svoju predchádzajúcu kapacitu skôr ako v druhej polovici roka 2026, predpovedala IEA,“ píšu Moscow Times.