Budúcnosť ukrajinského letectva Kyjev chce 150 švédskych stíhačiek, otázka je, kto ich zaplatí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na návšteve Švédska podpísal memorandum, v ktorom obe strany oznámili spoluprácu na modernizácii ukrajinského letectva.

Podľa švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona má Kyjev záujem o 100 až 150 stíhačiek JAS – 39 Gripen. Prezident Zelenskyj hovorí, že Ukrajina počíta s dodávkami prvých strojov už v budúcom roku.

„Som hrdý na to, že som mohol privítať prezidenta Zelenského vo Švédsku a v Linköpingu. Dnes sme podpísali dôležitý list o zámere, ktorý predstavuje krok k možnému rozsiahlemu exportnému kontraktu týkajúcemu sa gripenu – pravdepodobne 100 až 150 stíhačiek s cieľom vybudovať nové a veľmi silné ukrajinské letectvo. Prezident Zelenskyj mal aj možnosť na vlastné oči vidieť pôsobivé schopnosti stíhačky Gripen. To posilní Ukrajinu, Švédsko aj Európu,“ vyhlásil švédsky premiér.

Vzhľadom na to, že sa výroba novej verzie stíhačky Gripen E práve začína – Švédsko získalo prvý kus len dva dni pred Zelenského návštevou –, budú prvé dodané lietadlá pravdepodobne staršie Gripeny C, ktoré bude Švédsko nahrádzať novšou verziou E. V priebehu ďalších rokov by sa týmto spôsobom mohli uvoľniť lietadlá pre asi dve letky po osemnásť kusov.

Podľa výrobcu lietadiel sú si lietadlá natoľko podobné, že by piloti stíhačiek typu Gripen C dokázali rýchlo presedlať na novší model.

Kristersson odhaduje lehotu dodania prvých nových strojov na tri roky od podpísania kontraktu.

Švédsky priemysel si vydýchol

Ukrajinský záujem o švédske stíhačky, ako aj ochota švédskej vlády ich Kyjevu predať je nepochybne dobrou správou pre spoločnosť Saab AB, ktorá stíhačky Gripen vyrába.

Sesterská spoločnosť bývalej automobilky Saab patrila v druhej polovici 20. storočia k neveľkému počtu výrobcov, ktorí dokázali vyrábať pokročilé stíhačky, a modely Draken boli populárnym vývozným artiklom, o ktorý sa zaujímali najmä štáty, ktoré nechceli byť závislé od Sovietskeho zväzu alebo Spojených štátov.

Na švédskych stíhačkách tak lietali neutrálni Fíni aj Rakúšania, ale aj susední Dáni. S nasledujúcim modelom Viggen sa však na exportné úspechy nadviazať nepodarilo a aj najnovší gripen po prvých úspechoch v Maďarsku, Česku, Thajsku a Brazílii čoraz častejšie prehrával súťaže s americkými F-šestnástkami a F-päťkami alebo s francúzskymi stíhačkami Rafale. Dokonca aj obaja bývalí používatelia modelu Draken presedlali na iné stroje: najprv Fíni na F-osemnástky a následne F-tridsaťpäťky a Rakúšania na európsky Eurofighter.

Hlavným nedostatkom v očiach zákazníkov bolo minimum bojových skúseností v porovnaní s americkými a francúzskymi strojmi. Navyše nízka výrobná kapacita znižovala konkurencieschopnosť gripenu, keďže Američania vďaka obrovským počtom vyrobených kusov dokázali stroje ako F – 35 ponúkať za veľmi výhodné ceny.

Gripen E

Vyhliadky Saabu sa však začínajú zlepšovať. Spoločnosť má nielenže do roku 2030 dodať 60 najnovších stíhačiek Gripen E švédskemu letectvu, ale dodatočné stroje objednali aj Thajsko a Brazília.

Dlhodobo zaručená však výroba stíhačiek v Švédsku nie je, a tak bude ukrajinský trh potenciálne kľúčovým, ktorý môže rozhodnúť o osude švédskeho leteckého priemyslu. Ukrajina bude musieť po vojne nahradiť nielen všetky stroje sovietskeho pôvodu, ktoré sú olietané a vo vojnových podmienkach navyše fungujú pod dodatočnou záťažou, ale postupne aj západné F-šestnástky, ktoré sú tiež len prechodným riešením.

Z pohľadu Ukrajincov je pritom stíhačka Gripen E v mnohom ideálne lietadlo koncipované pre potreby menšieho štátu, ktorý s minimálnym logistickým zázemím bojuje proti väčšiemu a silnejšiemu súperovi. Dodávky stíhačiek Gripen Ukrajine odporúčal aj britský think-tank Royal United Services Institute (RUSI).

Ešte atraktívnejšie by pre Kyjev bolo, ak by Ukrajina podľa vzoru Brazílie po vojne dokázala vyrokovať zapojenie svojho vlastného priemyslu a časť stíhačiek vyrábať doma.

Kto to zaplatí?

No aj keď sa z ukrajinského pohľadu môže zmysluplnosť gripenu javiť ako samozrejmosť, otázkou zostáva, kto tieto stíhačky zaplatí. Letectvo patrí k najdrahším častiam moderných armád a avizované počty stíhačiek by rýchlo mohli presiahnuť cenu desiatich miliárd eur, potenciálne aj násobne viac, ak započítame náklady na prevádzku, výzbroj a náhradné diely.

Ak Ukrajina tieto stroje chce, budú ich musieť zaplatiť európski partneri. Alternatívnu možnosť navrhol švédsky minister obrany, podľa ktorého by na nákup bolo možné použiť sedem miliárd eur zo zmrazených ruských zdrojov.

Rozhodnutie, či Ukrajina napokon získa 100, 150 lietadiel alebo možno len polovicu týchto počtov, preto zrejme napokon nepadne len v Kyjeve a Štokholme, ale v prvom rade v Berlíne a Bruseli.