Jediné dôstojné východisko Minister Kamenický by pre sfušovanú konsolidáciu už mal zvážiť odchod z funkcie

Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v pondelok zverejnené Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 je poslednou kvapkou. Kto si chce prečítať novinárske zhrnutie, dobre tému pokryl článok Kristíny Votrubovej.

Hlavným odkazom hodnotenia RRZ bolo, že Kamenický a spol. si budúcoročný deficit (teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami) naplánovali príliš optimisticky. V roku 2026 má byť podľa vlády rozpočet v mínuse zodpovedajúcom 4,1 percenta HDP. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to však bude zrejme viac, a to asi až 4,6 percenta HDP. Dodajme, že v rokoch 2024 a 2025 prekročil deficit 5 percent HDP.

Vysoké deficity a rastúci dlhVláda premrhala príležitosť, môžeme sa pripraviť na zhoršenie ratingu. Pocítime to všetci

Kristína Votrubová

Skutočne pozoruhodné však je, že vo volebnom roku 2027 má zase deficit narásť na 4,8 percenta. Čelíme teda možnosti, že v čase ďalších riadnych parlamentných volieb bude deficit verejných financií približne na rovnakej úrovni, ako keď súčasná vláda krajinu preberala. A to po troch kolách takzvanej konsolidácie!

Ukazuje sa, že odvádzať tejto vláde peniaze je ako liať vodu do prúteného koša. O čo viac doň nalejete, o to viac sa rozleje všade naokolo. O čo viac národnosocialistická vláda vyberie peňazí, o to viac prehajdáka.

Máme azda historicky najvyššie dane, keďže konsolidácia v podaní Roberta Fica a Ladislava Kamenického spočívala predovšetkým vo vyťahovaní peňazí z vreciek občanov a firiem. Takýmto spôsobom robená konsolidácia navyše prispela k pribrzdeniu ekonomického rastu a zvýšeniu inflácie. Mieru prerozdeľovania máme ako nejaký severský sociálny štát, pritom sa nám rozpadá infraštruktúra pre nedostatočné investície. Národná banka Slovenska predpovedá budúci rok nárast nezamestnanosti. Úspory na strane štátu sú buď postavené na vode (nie sú dostatočne špecifikované), alebo na jednorazových opatreniach, za ktoré už ďalší rok bude treba hľadať náhradu. A už teraz je zrejmé, že bude potrebné nejaké nepríjemné štvrté alebo dokonca piate kolo konsolidácie, takže ani svetlo na konci tunela nevidieť...

Za týchto okolností by bolo od Ladislava Kamenického korektné predstúpiť pred verejnosť, priznať, že konsolidácia v jeho réžii bola fiaskom, a hodiť uterák.

Iste, možno to nie je úplne jeho chyba. Rozumnejšie robená rozpočtová politika je jednoducho s rozhadzovačnou povahou Smeru a jeho koaličných partnerov nezlučiteľná. V takom prípade to však treba priznať a povedať verejnosti pravdu.

Keď som minulý rok na jar napísal, že keby Slovenská republika bola človekom, išlo by o prípad pre Extrémne premeny, niektorí mali pocit, že ide o prisilnú metaforu. Medzičasom podobné prirovnania počuť aj od člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.

„Sme ako 120-kilový muž, ktorý pije dvanásť pív denne,“ povedal ekonóm v nedeľnom rozhovore pre denník SME. Šuster odpovedal aj na otázku, kto za súčasnú situáciu môže. Zacitujme z rozhovoru:

Neplatí teda, že tento stav zavinili vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora?

Samozrejme. Prispeli k tomu všetky predchádzajúce vlády za posledných aspoň dvanásť rokov. K najvyššiemu zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti došlo medzi rokmi 2015 až 2019, teda za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho, o vyše štyri percentuálne body.

Predstavitelia opozičnej SaS už na začiatku júla skonštatovali, že „Kamenický je zrelý na odvolanie“. Jej predseda Branislav Gröhling vytkol ministrovi, že si oproti realite naplánoval prehnane optimistické daňové príjmy.

Šéfa rezortu financií pred pár dňami ironicky podpichol na Instagrame aj expremiér a europoslanec za PS Ľudovít Ódor: „Navrhujem Laca Kamenického na Nobelovu cenu. Svet ešte nevidel, aby po troch vlnách konsolidácie bol deficit vyšší, ako keď začínal konsolidovať.“

Nuž, smola. Laureáti tohtoročnej nobelovky za ekonómiu sú medzitým známi. Slovenský minister financií medzi nimi nebol.

Potrebuje Ladislav Kamenický skutočne ku šťastiu takéto posmešky od opozičných politikov? Neuľavilo by sa mu, keby sa mohol naplno venovať maľovaniu obrazov?

Nevedno ako jemu, no slovenskej ekonomike, firmám i občanom by sa uľavilo celkom určite.