KOMENTÁR: Predvolebná rezignácia

Azda nijaké bilboardy nevzbudzujú v slovenskej verejnosti toľko pozornosti, ako tie predvolebné. Ich priam geometrický nárast v poslednom období je neklamným znakom, že tohtoročný volebný maratón vstupuje do svojej záverečnej fázy.

Dianiu pred voľbami do orgánov samosprávy sa – azda s výnimkou hlavného mesta – venuje v médiách iba minimálna pozornosť. Pokiaľ občan nepozná kandidátov osobne, je nútený spoľahnúť sa len na informácie „z druhej ruky“. Miestne klebety sú pre mnohých najspoľahlivejším zdrojom. Informačné posolstvo platenej inzercie v regionálnych periodikách, letákov, či viac alebo menej prepracovaných webových stránok, je často zúžené len na rozsiahly súbor floskúl. V tomto informačne ochudobnenom alebo, lepšie povedané, „centrálne plánovanom“ prostredí, sa tak volič musí neraz rozhodovať na základe čiastkových poznatkov.

Hrozba nejasnej ideologickej profilácie kandidáta narastá. Všetci chcú len to najlepšie pre svoju obec. Chcú opravovať alebo budovať infraštruktúru, lákať investorov, budovať parky a ihriská... Už menej však o sebe dávajú vedieť z hľadiska svojej ideovej a hodnotovej orientácie. Ak pri parlamentných voľbách voličovi záleží k akým hodnotám sa „jeho“ kandidát či strana hlási, v tých komunálnych akoby to nebolo podstatné. Akoby už nešlo o viac, než iba o diery na cestách.

Pritom politik, bez ohľadu na úroveň, na ktorej pôsobí, nesie nielen rovnakú trestnoprávnu, politickú, ale aj morálnu zodpovednosť za dôsledky svojich rozhodnutí. Za všetky príklady stačí spomenúť zriaďovateľskú pôsobnosť obcí v oblasti predškolských zariadení a základných škôl. Konkrétne problém výberových konaní na miesta riaditeľa. Mnohým rodičom totiž nie je jedno, kto vedie školu, ktorú navštevuje ich potomok.

Nejeden volič si hovorí, že nezáleží na tom, aký kandidát je zvolený. Jednoducho, zlodej ako zlodej a klamár ako klamár. Vskutku, existujú viac či menej zjavné indície, ktoré môžu viesť k takémuto skleslému konštatovaniu. Napriek tomu je nesporné, že medzi uchádzačmi o politický úrad existujú aj ľudia čestní, zodpovední a nepokryteckí. Možno je to trochu idealistický pohľad, no občan – volič, ktorý hľadá a zaujíma sa o ašpirantov na prijatie jeho hlasu, aj nájde. Stačí len prekonať prirodzený sklon k inercii a nezostať na povrchu. Každý strom totiž možno poznať po ovocí.

Marián Sekerák

Foto: ochodnica.sk