Otrava ruského opozičného lídra Čo odhaľujú dokumenty Navaľného spolupracovníkov o posledných hodinách jeho života

Vdova po zosnulom ruskom opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom Julija Navaľnaja minulý týždeň zverejnila výsledky rozborov, ktoré dokazujú, že jej manžela vo väzbe zavraždili.

Podľa jej slov jeho otravu potvrdili nezávisle od seba dve zahraničné laboratóriá. Biologický materiál sa podarilo z Ruska prepašovať jeho spolupracovníkom z Fondu boja proti korupcii.

„Čo sa stane ďalej? Neviem. Ruský občan bol zabitý na ruskej pôde a všetky dôkazy sú k dispozícii. Západné krajiny nemajú žiadny právny základ na spustenie alebo vedenie trestného stíhania,“ hovorí Navaľnaja.

Alexeja Navaľného už 20. augusta 2020 počas návštevy sibírskeho mesta Tomsk otrávila ruská vnútroštátna tajná služba FSB. Vďaka pohotovej reakcii pilotov, záchranárov v meste Omsk a následnému liečeniu v berlínskej nemocnici Charité však Navaľnyj tento útok prežil.

Hoci sa ho ruské úrady pokúsili odstrašiť a obvinili ho z porušenia podmienok podmienečného trestu zo skoršieho vykonštruovaného procesu, Navaľnyj sa zjavne absurdnému stíhaniu postavil čelom a namiesto pohodlného života na Západe sa v januári 2021 demonštratívne vrátil do Ruska.

Ako veľmi bol nepohodlný Putinovmu režimu, ukázalo sa už počas príletu, keď ruské úrady presmerovali let na letisko Šeremetievo, aby zabránili Navaľného stretnutiu s tisíckami prívržencov, ktorí ho čakali na letisku Vnukovo, a okamžite po prílete ho zadržali. Za „porušenie“ podmienok trestu počas toho, ako v Berlíne ležal v kóme, ho odsúdili na dva a pol roka väzenia. 

Čo sa spočiatku mohlo Navaľnému zdať ako dočasný pobyt za mrežami, ktorý dlhodobo zvýši jeho známosť v Rusku a na rozdiel od opozičníkov v západnom exile, ktorým bežní Rusi často veľmi neveria, mu dodá na kredibilite, sa ukázalo ako jednosmerka, z ktorej už niet cesty späť. Putinov režim nehodlal Navaľného znovu prepustiť – nielen o rok, dva, ale ani o desať alebo dvadsať rokov.

Navaľnému tak po prvom rozsudku začali vymýšľať ďalšie tresty – najprv deväť rokov za vyfabrikovanú „spreneveru“ prostriedkov, ktoré jeho fanúšikovia poslali na prácu jeho Fondu boja proti korupcii (FBK), a napokon 19 rokov v trestaneckej kolónii za založenie FBK samotného, ktorý ruské úrady vyhlásili za „extrémistickú“ organizáciu. 

Už krátko pred svojou smrťou Navaľnyj zmizol z trestaneckej kolónie, kde sa nachádzal, o mieste pobytu neinformovali ani jeho právnikov. Až po troch týždňoch sa jeho spolupracovníkom podarilo vypátrať, že najznámejšieho politického väzňa Ruska presunuli do arktickej trestaneckej kolónie FKU IK-3, známej aj pod názvom Polárny vlk, v meste Charp v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu.

Foto: Screenshot, Youtube/Алексей Навальный

Navaľnaja ponúka aj svedectvá piatich zamestnancov väznice Charp, ktorí opisovali, čo sa stalo s opozičným lídrom v posledných dňoch jeho života.

Po tom, čo bol Navaľnyj prevezený do Charpu, sťažoval sa na bolesť v pravej nohe. Podľa troch svedkov ho 3. februára 2024 previezli do lekárskeho oddelenia, kde mu zmerali teplotu a krvný tlak, a potom ho eskortovali späť do cely. Hlavný zdravotnícky dôstojník kolónie Alexej Lisiuk popiera, že by bol mal Navaľnyj po príchode do kolónie zdravotné ťažkosti.

Podľa svedkov ho 14. februára umiestnili do trestnej cely. O pol dvanástej dostal obed, o 12.10 ho vyviedli na malý „dvor“ s rozmerom niekoľkých štvorcových metrov. Počas tejto prechádzky Navaľnyj podľa jedného zo svedkov zabúchal na dvere a povedal, že mu je zle, strážnici ho našli sediaceho na lavičke. Ťažko dýchajúceho, s kŕčmi a kašľom Navaľného zamkli samého v jeho cele.

Foto: Screenshot, Youtube/Алексей Навальный

Odtiaľ ho vytiahli o 13.10, keď sa Lisiuk vrátil z obeda. Zomierajúceho Navaľného previezli do zdravotníckeho oddelenia, kým tam dorazili, už bol v bezvedomí. O 13.25 zavolali záchranku, no záchranárom sa ho už nepodarilo oživiť a o 14.17 elektrokardiogram neukazoval žiadnu srdcovú činnosť. Záchranári diagnostikovali „záchvatový syndróm – syndróm náhlej smrti“.

Navaľného manželka pripomína viacero nezrovnalostí v oficiálnej správe o jeho smrti, ktorá zjavne mala utajiť jeho otravu – hoci viacerí svedkovia spomínajú kŕče, ktoré indikujú otravu, oficiálna verzia ich nespomína a hoci v jeho väzenskom bloku bolo namontovaných 63 kamier a Navaľnyj bol každý deň pod drobnohľadom, záznamy všetkých kamier z dňa jeho smrti kamsi zmizli.

Navaľného cela v trestaneckej kolónii FKU IK-3. Foto: Screenshot, Youtube/Алексей Навальный

Za mrežami si Navaľnyj asi uvedomil, že na slobodu sa už nedostane, aj keď zrejme sám netušil, ako málo času mu zostáva. Napriek tomu sa ukazoval ako nezlomný, hoci ho väzba a nedostatok primeranej zdravotnej starostlivosti nechávali v čoraz horšom zdravotnom stave.

A tak rok po svojom uväznení sám pre svoju situáciu našiel najlepšie slová: „Hrdina jednej z mojich obľúbených kníh Zmŕtvychvstanie od Leva Tolstého hovorí: ‚Áno, jediným správnym miestom pre čestného človeka v Rusku je v dnešnej dobe väzenie.‘“