Slovenka vo Vojvodine Ficova vláda dala zahraničným Slovákom zaucho, polícia chráni bitkárov

S vojvodinskou Slovenkou sme sa rozprávali o incidente v Báčskom Petrovci, pri ktorom uplynulú nedeľu počas Slovenských národných slávností došlo k útoku na výstavu fotografií z protikorupčných protestov. Protesty sa v Srbsku začali po nešťastí v Novom Sade v novembri minulého roka. Na reakciu vyzvali slovenskú vládu Ivan Korčok aj Michal Šimečka (obaja PS). Premiér Robert Fico výzvu odmietol a reagoval, že srbská vláda sa o slovenskú menšinu „dobre stará“.

O tom, ako sa v Srbsku žije slovenskej menšine a čo si tamojší Slováci želajú od slovenskej vlády, pre Postoj hovorila Katarína Pucovská, publicistka a šéfredaktorka portálu Kulpin.net, ktorý mapuje život Slovákov vo Vojvodine.

Na Slovensku v posledných dňoch narástlo povedomie o protestoch v Srbsku, najmä v súvislosti s incidentom v Báčskom Petrovci, kde žije slovenská menšia, sa k tomu vyjadrujú aj slovenskí politici. Čo presne sa odohralo?

Slovenské národné slávnosti 2025 sa zapíšu do dejín vojvodinských Slovákov. Žiaľ, nie pre bohatý kultúrny program, nezabudnuteľné koncerty či výnimočné stretnutia krajanov, ale pre hanebné scény, aké si toto podujatie za 105 rokov svojej existencie nepamätá.

Tradičné augustové stretnutie Slovákov z Vojvodiny, okolitých krajín i zo Slovenska je symbolom spolupatričnosti a uchovávania identity. V Báčskom Petrovci sa každoročne od roku 1990 (a historicky už od roku 1919) stretávajú generácie, ktoré si vážia reč svojich predkov, piesne, kroje, literatúru a ľudové umenie. Tento rok sa však tieto hodnoty ocitli v tieni politickej arogancie a hrubej sily.

Incidenty sa začali v sobotu a v nedeľu vyvrcholili. Skupina funkcionárov a podporovateľov vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS) dvakrát zničila výstavu fotografií, na ktorých boli zábery z protivládnych protestov v slovenských vojvodinských prostrediach. Intervenčná policajná jednotka vo výstroji a so štítmi (akoby šlo prinajmenšom o teroristický útok) blokovala občanov, aby výstavu nemohli brániť, zatiaľ čo útočníci SNS mali voľné ruky. Následne došlo aj k potýčkam, ktoré sa odohrali pred očami hostí.

Fotografie neobsahovali vulgarizmy ani výzvy na násilie – iba zachytávali realitu, ktorá sa niekomu nehodila do propagandistického obrazu.

Na slávnostiach sa malo spievať, tancovať, pripomínať si dejiny, oceňovať úspechy. Namiesto toho sme videli, ako sa politická moc nebojí zneužiť policajné kordóny proti vlastným občanom – a to v deň, keď sa mala oslavovať kultúrna identita, vzájomná úcta a sloboda.

Odkiaľ pochádzali útočníci? Jedná sa o miestnych, sú to členovia SNS alebo zaplatení bitkári?

Miestni určite nie sú. Priviezli ich, prišli na vozidlách so špeciálnymi poznávacími značkami. Na ich čelo sa však postavili miestni politici, ktorí fotografie ničili a útočníci im v tom pomáhali.

Fico po incidente vo VojvodineSrbsko sa o Slovákov dobre stará, naša vláda sa ich zastávať nemusí

Miro Pastorek

Starostka Báčskeho Petrovca je Slovenka, ale zároveň je nominantkou SNS a postavila sa proti demonštrantom. Ako si to môžeme vysvetliť?

Súčasná starostka sa musela viac venovať hosťom, takže sa na tých potýčkach veľmi nezúčastnila, avšak jej predchodkyňa, tiež Slovenka, ktorá je teraz poslankyňa v parlamente Vojvodiny, ako aj predošlý starosta, ktorý je Srb, všetci sa postavili proti demonštrantom a za Vučića. Scény, keď sa bývalí predsedovia obcí idú biť s občanmi pred očami hostí zo zahraničia, sú jednoducho nepochopiteľné.

Prečo napriek podpore protestov zo strany toľkých demonštrantov doposiaľ starostka a ďalší politici naďalej stoja na strane Vučića? Neboja sa, že prídu o voličov?

My nežijeme v demokracii, ale v autokratickom štáte. Vo voľbách zvíťazí ten, kto režimu najviac vyhovuje. Všetko sa diktuje „zhora“ a  o všetkom rozhoduje jedna osoba. Voľby sa falšujú, veľa voličov býva podplatených, iným sa hrozí napríklad stratou zamestnania.

Aká je situácia v Báčskom Petrovci dnes? Cítia sa obyvatelia bezpečne alebo pokračujú útoky?

Dva dni po slávnostiach mala byť nová demonštrácia, ale museli ju zrušiť, pretože do Petrovca znovu prišli muži v čiernom, svalovci v civile. Napätie sa opäť vyostrilo. Po víkendovom incidente na výstave fotografií organizátori v utorok (12. augusta) na poslednú chvíľu zrušili plánovaný protest. Dôvodom bola prítomnosť početnej skupiny mužov, ktorých miestni označujú za priaznivcov vládnej SNS.

Protest sa mal konať v utorok vo večerných hodinách pod heslom Žiadame rešpektovanie zákonov a ústavy. Zrušili ho krátko pred plánovaným začiatkom, keďže polícia povedala, že nemôže garantovať bezpečnosť demonštrantov. Pre políciu nebol problém chrániť bitkárov, ale chrániť občanov nedokáže.

Dejú sa podobné útoky iba v Báčskom Petrovci alebo aj inde v Srbsku?

Podobné, ba aj horšie útoky sa dejú už teraz po celom Srbsku. Priestory SNS sa menia na polovojenské základne, akoby predstavovali militantnú organizáciu. Polícia sa správa, akoby bola ochrankou SNS. 

Riaditeľ polície v stredu vyhlásil, že pri utorkových nočných stretoch bolo zranených sedemdesiat ľudí vrátane policajtov, ale zároveň uviedol, že protestujúci občania napadli podporovateľov SNS. To však nemôže byť pravdou. Množstvo videozáznamov z potýčok svedčí o úplnom opaku. Maskovaní muži v čiernom a prívrženci SNS strieľajú ohňostrojmi na študentov a občanov, používajú petardy, pyrotechniku a kamene, zatiaľ čo policajti stoja len pár metrov od nich a neintervenujú.

Spoločenské napätie v Srbsku je už ako balón, ktorý je nafúkaný na prasknutie. A ak praskne, hrozí otvorený konflikt. Opoziční aktivisti verejne vyzvali prezidenta Srbska, aby sa zastavil, aby nedošlo ku krviprelievaniu, vypísal voľby a umožnil ich spravodlivý priebeh, nech sa prejaví vôľa národa. 

Ako vnímajú vojvodinskí Slováci výroky premiéra Fica?

Myslím, že mnohí sú veľmi sklamaní. Niekto ich označil za „zaucho krajanom“, iní mienia, že si od nás „verejne umyl ruky“. Predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák ich na štvrtkovej tlačovej konferencii označil za úplne korektné. S pohoršením však konštatoval, že sa slovenskí štátni predstavitelia vždy poďakujú prezidentovi Vučićovi, „že nás tu trpí“. To ho uráža – Slováci sú na Dolnej zemi autochtónnym národom, ktorý tu prišiel dávno pred Vučićom.

Podľa neho by bolo férové, keby sa štátni funkcionári pred podobnými vyhláseniami opýtali aj reálnych zástupcov komunity – nielen lojálnych funkcionárov. Sám sebe potom položil otázku: akú odpoveď môžu dostať, keď sa opýtajú oficiálnych predstaviteľov našej menšiny alebo riaditeľov inštitúcií? Veď všetci sú členmi vládnucej strany, lebo by inak nemohli byť na tých pozíciách, a ktorý z nich by priznal, že to „u nás už vrie“?

Fico hovoril, že demonštranti požadujú pád vlády. Protesty sa pritom začali požiadavkou na vyšetrenie nešťastia v Novom Sade, kde sa v novembri zrútil betónový prístrešok na čerstvo zrekonštruovanej vlakovej stanici, zrejme v dôsledku korupcie. Je to ešte stále požiadavkou demonštrantov alebo sa to zmenilo?

Áno, spočiatku bolo požiadavkou iba vyšetrenie a potrestanie zodpovedných. Nech už je zodpovedný ktokoľvek. Ale vláda sa rozhodla incident nevyšetriť. Zomrelo šestnásť ľudí a nikto nie je zodpovedný. Postupne teda tie študentské protesty, do ktorých sa zapájalo stále viac občanov, prerástli do protivládnych.

Protesty v SrbskuVučićov režim stupňuje represie, väznenú aktivistku po hladovke odviezli do nemocnice

Christian Heitmann

Aké sú šance, že dôjde k predčasným voľbám, ktoré dokážu priniesť zmenu?

To všetko  závisí od toho, ako sa rozhodne jeden muž, prezident Vučić. Už naznačil, že by voľby mohli byť už na jeseň, ale nevie, či sa to stihne. Študenti, ktorí organizujú protesty, vyhlásili, že už majú nachystané listiny kandidátov, podporila ich aj jedna časť opozície. Druhá časť by išla do volieb samostatne. Podľa názoru niektorých politických analytikov to by nebolo dobre, radia im, aby sa pred voľbami spojili. Podľa posledných prieskumov by zjednotení mohli dostať okolo 56 percent hlasov, takže by vedeli Vučića poraziť.

Ako sa pozícia slovenskej menšiny zmenila od čias Miloševića?

Do roku 1981 nás tu bolo viac než 70-tisíc. Neslávne deväťdesiate roky priniesli krízu a s ňou aj pokles počtu Slovákov. Podľa sčítania v roku 1991 nás bolo už iba 67-tisíc a odvtedy to začalo klesať. V roku 2002 nás bolo 59-tisíc, potom v roku 2011 už iba 52-tisíc a v roku 2022 asi 42-tisíc. Ak sa takýto trend nezastaví, o 30 – 40 rokov bude v Srbsku hŕstka Slovákov alebo nás tu ani nebude.

Mladí ľudia nám odchádzajú, lebo nevidia perspektívu v tomto skorumpovanom, mafiánskom štáte.

Čo ľudia očakávajú od ďalšieho vývoja?

Mnohí sa boja ďalšieho násilia, dokonca sú aj hlasy o občianskej vojne. Všetko závisí od toho, ako sa k tomu postaví polícia, či bude chrániť národ. Zatiaľ chráni bitkárov.

Čo by si vojvodinskí Slováci želali od slovenskej vlády?

Aby sa nás nezriekala. Zacitujem text z piesne komorného zboru Zvony zo Selenče: „Slovensko, si naša materská krajina, nezabúdaj na nás, sme jedna rodina...“

My sme predsa tiež Slováci, žili sme spolu stáročia v Rakúsku-Uhorsku. Tento rok oslavujeme 280 rokov, odkedy sme prišli do Báčskeho Petrovca, Vojvodinu sme budovali, premenili neúrodnú pôdu na úrodnú. Počula som aj také hlasy, že maďarská vláda by nedovolila, aby sa k ich ľuďom takto správali.