Nové stíhačky aj protivzdušná obrana Čo chce Zelenskyj dosiahnuť v Paríži

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri návšteve Francúzska na leteckej základni Villacoublay neďaleko Paríža podpísal deklaráciu, ktorá má Ukrajine umožniť nadobudnúť veľké množstvo vojenskej techniky vrátane stíhačiek Dassault Rafale.

Podľa prezidenta Zelenského sú súčasťou dohody okrem stíhačiek aj systémy protivzdušnej obrany SAMP-T, radary, rakety vzduch – vzduch a bomby.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navyše minulý mesiac ponúkol Ukrajine dodatočné stíhačky Mirage 2000 po šiestich strojoch, ktoré Francúzsko Ukrajine už prisľúbilo a prinajmenšom sčasti aj dodalo, pripomína agentúra Reuters.

Stovky lietadiel

Rovnako ako v prípade dohody so Švédskom, v rámci ktorej Ukrajina chce nakúpiť stíhačky Gripen E, aj v prípade francúzskych stíhačiek má Kyjev záujem o ten najnovší model. Podľa prezidenta Zelenského by Ukrajinci mohli získať až sto stíhačiek Rafale F4, čo je variant stíhačky, ktorý Francúzsko zaviedlo do výzbroje len v roku 2023.

Ukrajinci a Francúzi však doposiaľ nepodpísali žiadnu akvizičnú zmluvu a spomínaných sto kusov bude skôr stropom než reálnym počtom kúpených lietadiel. Ten môže byť v skutočnosti výrazne nižší. Ukrajina by sa síce chcela priblížiť k počtu 250 stíhačiek, čo je približne počet zodpovedajúci veľkosti krajiny, ale to zostáva behom na veľmi dlhú trať.

Podľa Francúzov by sa dohoda mala realizovať „v časovom horizonte približne desiatich rokov“, v prebiehajúcej vojne tak stíhačky Rafale zrejme väčšiu rolu hrať nebudú. Predtým bude ešte potrebné vyriešiť financovanie, ktoré je podľa zdrojov agentúry Reuters zatiaľ nejasné.

„Toto by bola zďaleka najväčšia objednávka lietadiel Rafale mimo Francúzska. Ale ako je to zlučiteľné – finančne a logisticky – s potenciálnou objednávkou ,do‘ 150 švédskych gripenov? Odpoveď určite znie, že nie je,“ myslí si obranný redaktor britského Economistu Shashank Joshi.

Zapojenie Francúzska

Stíhačky sú technicky náročné stroje, ktoré si vyžadujú desaťročia spolupráce s dodávajúcou krajinou, aby zostali v letuschopnom stave. Nákup dvoch rôznych strojov tak možno nie je finančne úplne optimálny, ale výrazne znižuje závislosť Ukrajincov od len jedného partnerského štátu.

Zelenského ťah však pravdepodobne má aj druhý motív. Keďže Ukrajina nemá a v dohľadnom čase ani nebude mať prostriedky na to, aby celú modernizáciu svojej armády, letectva aj námorníctva platila z vlastného vrecka, financovať tak rozsiahle nákupy môžu len jej zahraniční partneri alebo zamrazené ruské aktíva v zahraničí.

Aj v takom prípade by však nákupy stíhačiek zhltli veľkú časť týchto prostriedkov. Vzhľadom na dobre známe ostré lakte Francúzov, keď ide o otázku národných záujmov – pripomeňme si, že Francúzsko dlho blokovalo aj nákupy potrebnej munície zo štátov mimo EÚ –, úmysel celý budget minúť len na švédske stroje by sa mohol stretnúť v Paríži s nevôľou.

Naopak, zapojením Francúzov Kyjev získava veľkého partnera, ktorý v Bruseli dokáže veľa vybaviť a má vlastný záujem na tom, aby sa Kyjev k potrebným financiám dostal.

Riešenie?

Aj francúzsky denník Le Monde poukazuje na to, že prostriedky vyhradené na pomoc Ukrajine v súčasnom francúzskom rozpočte ani náhodou nepokryjú náklady takéhoto projektu.

„Realizácia tohto projektu predaja zbraní Kyjevu preto zostáva úplne podmienená dvoma európskymi finančnými mechanizmami. Prvým je úver SAFE (na „Bezpečnostnú akciu pre Európu“), ktorý toto leto schválila Európska komisia a ktorý plánuje prideliť až 150 miliárd eur krajinám s investičnými projektmi v oblasti obrany vrátane tých, ktoré majú pomôcť Ukrajine, bez povinnosti splácať počas prvých desiatich rokov. Druhým, stále veľmi neistým je neočakávaný príjem 140 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív, na ktorý Európania upierajú pohľady od začiatku vojny bez toho, aby sa však dokázali dohodnúť na tom, ako k nemu získať prístup,“ píše Le Monde.

Na druhej strane však Francúzi nemôžu zostať nečinní, ak nechcú, aby im lukratívnu zákazku vyfúkli Švédi.