Kauza dúhová vlajka a 600 slovenských firiem Čo je cool na vyhodení zamestnanca, ak nesúhlasí s politickým názorom vedenia firmy?

Kauza dúhovej vlajky sa v posledných týždňoch opäť o niečo posunula. Europoslanci za Smer Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha spustili kritiku na šéfa bratislavského závodu Volkswagenu Wolframa Kircherta za prepustenie Petra Janeka pre zvesenie vlajky a vyzvali ho na stretnutie. Popritom so sebe vlastnou zručnosťou, samozrejme, celú kauzu škandalizovali.

Ten to odmietol, v liste im uviedol, že ich požiadavku vníma „ako primárne politicky motivovanú“ a že nepovažuje nimi zvolený spôsob mediálnej komunikácie „za základ na úctivý dialóg“.

Europoslanci sa následne sťažovali na „aroganciu zahraničnej korporácie“ a označili ho za „tvár progresívnej ideológie“. Uviedli mu, že urobia všetko pre to, „aby sa celé Slovensko dozvedelo, že brutálne propagujete LGBTI ideológiu a akú nespravodlivosť ste spáchali“. Keďže obaja europoslanci majú na sociálnych sieťach široký počet priaznivcov, ich aktivity majú výrazný ohlas.

Pred niekoľkými dňami do sporu vstúpila iniciatíva Firmy spolu, ktorá združuje vyše 600 firiem zamestnávajúcich na Slovensku viac než 17-tisíc ľudí. Iniciatíva vznikla vo februári, keď vydala vyhlásenie, ktoré kritizovalo politiku súčasnej vlády, schválenie novely Trestného zákona či spochybňovanie prozápadného ukotvenia Slovenska.

Do skupiny patria slovenské aj pôvodom zahraničné spoločnosti podnikajúce na Slovensku ako Nay, Kondela, Martinus, Panta Rhei, Pixel Federation, Anasoft, cestovná kancelária Daka, Pelikán či Dedoles. Iniciatívu založili Martin Basila a Marián Porvažník z technologických firiem Sensoneo a Vacuum Group.

V novom vyhlásení Firmy spolu vyjadrili „plnú podporu vedeniu spoločnosti Volkswagen Slovakia“ a Wolframovi Kirchertovi, „ktorý čelí politickému nátlaku zo strany europoslancov Ľuboša Blahu a Erika Kaliňáka“. Ich aktivity považujú za „cielenú snahu zdiskreditovať významného investora a destabilizovať vzťahy Slovenska s Európskou úniou a európskym priemyslom“, upozorňujú, že VW Slovakia je „nielen najväčší zamestnávateľ, ale aj kľúčový ekonomický pilier krajiny“.

Vo veci samotného sporu uviedli, že „každá firma má právo určovať si vlastnú kultúru a hodnoty. Ak sa Volkswagen Slovakia rozhodne podporovať rovnosť, diverzitu a práva LGBTI+ ľudí, je to jeho slobodné a legitímne rozhodnutie (...). Zamestnanec, ktorý s týmito hodnotami nesúhlasí, má úplne rovnaké právo – slobodne odísť. (...) Útoky na hodnoty firmy sú útokmi na slobodné podnikanie, firemnú kultúru a základné demokratické princípy“.

Kauza dúhová vlajkaČo riskuje firma, ktorá nedokáže odolať zvodom aktivizmu

Jozef Majchrák

Februárové vyhlásenie iniciatívy o kritike Ficovej vlády, zahraničnopolitickom ukotvení či o potrebe rozvoja podnikateľského prostredia má svoju dôležitosť a spoločenskú hodnotu. No teraz nie je potrebné byť ani prívržencom zmienených europoslancov, aby mal človek k novému vyhláseniu výhrady.

1. Vyvesenie dúhovej zástavy je vyjadrením politického názoru. Na to má Volkswagen Slovakia, samozrejme, právo, ale musí rátať s tým, že mnohí jeho zamestnanci či časť širšej slovenskej spoločnosti s názorom firmy nebudú súhlasiť alebo ho vítať.

Súčasne platí, že dúhová zástava sa netýka základných ľudských práv, ktoré sa musia bezpodmienečne prijať. Členom LGBT komunity sú štátom garantované všetky základné práva ako právo na život či sloboda prejavu, ako sú garantované všetkým občanom bez rozdielu.

Spor je o viacerých požiadavkách komunity týkajúcich sa rodinného práva a iných občianskych práv, ktoré sa spoločnosť napríklad rozhodla z dobrých dôvodov udeľovať manželom. Komunita má právo na svoj životný štýl, ale ak sa nevyjde v ústrety jej požiadavkám v rodinnom práve, o porušení základných práv sa nedá hovoriť.

2. Vo veci prepustenia Petra Janeka z Volkswagenu nejde o to, že by firma nemala žiadne právo voči nemu zasiahnuť. Zamestnanec naozaj siahol na majetok firmy a dalo sa čakať, že bude čeliť nejakému druhu postihu.

Ako však potvrdzujú aj právnici zaoberajúci sa pracovným právom, firma nepostupovala štandardne. Obyčajne sa pri takýchto deliktoch prikročí k dohovoru, k udeleniu napomenutia za porušenie pracovnej disciplíny, prípadne aj k zrážkam zo mzdy a podobne. Janek síce zvesil zástavu aj pred rokom, ani vtedy však žiadne napomenutie nedostal. Teraz došlo k okamžitému prepusteniu zo zamestnania, akoby sa bola odhalila nejaká jeho závažná kriminálna činnosť, dlhodobé neodvádzanie riadneho pracovného výkonu prípadne niečo iné porovnateľne vážne.

Ešte raz: okamžite nastal najtvrdší možný postih – pre konanie zamestnanca, ktoré bolo reakciou na vyjadrenie politického názoru zo strany firmy.

Prípad dúhovej zástavy VWHodinová výpoveď zamestnanca mohla byť podľa právnika dôvodná. Šancu uspieť na súde však má

Jakub Lipták

Skutočnou otázkou preto je, kde ležia hranice legitímneho nastavenia kultúry firmy v politických otázkach a práva zamestnanca na prejavenie nesúhlasu so svojím zamestnávateľom v tejto oblasti.

Predstavme si situáciu, že firma XY podnikajúca na Slovensku si pred svoj závod vyvesí ruskú vlajku – na znak prejavenia svojho politického názoru na vojnu. Jeden z jej zamestnancov s tým nesúhlasí a vlajku zvesí, následkom čoho dostane okamžitú výpoveď – zdôvodnenú tak, že porušuje hodnoty firmy.

Alebo inú situáciu – zamestnanec vo firme chodí s logom dúhovej vlajky, následkom čoho rovnako bez dohovoru dostane okamžitú výpoveď pre porušenie hodnôt firmy.

V inej firme by jej vedenie na spoločnú nástenku vyvesilo desaťbodový zoznam podpory vlády Roberta Fica, jeho veľký reklamný portrét a na ďalší deň by pred touto nástenkou zorganizovalo spoločné fotenie so zamestnancami. Jeden z nich by Ficov portrét zvesil s vysvetlením, že sa pred ním fotiť nebude. Takisto by sa dočkal okamžitej výpovede.

Považovalo by sa takéto zaobchádzanie so zamestnancami za legitímne?

Uviedlo by 600 firiem v reakcii na to vo svojom vyhlásení, že „každá spoločnosť má právo určovať si vlastnú kultúru a hodnoty. (...) Zamestnanec, ktorý s týmito hodnotami nesúhlasí, má úplne rovnaké právo – slobodne odísť. (...) Útoky na hodnoty firmy sú útokmi na slobodné podnikanie, firemnú kultúru a základné demokratické princípy“?

Nehovoriac o tom, že už predsa máme skúsenosť z komunistického režimu, keď sa súhlas s politickými názormi aj v zamestnaní vynucoval rôznymi metódami.