Vzťahy s Ukrajinou Fico ich zničil tak, že dnes musíme byť vďační aj za elementárny pragmatizmus

Po spore o tranzit ruského plynu, návštevách Roberta Fica v Moskve, vetovaní európskeho sankčného balíka či niektorých premiérových výrokoch na adresu nášho východného suseda by sa mohlo zdať, že slovensko-ukrajinské vzťahy budú na bode mrazu.

Našťastie to úplne tak nie je.

Minulý týždeň sa objavila jedna zaujímavá správa, ktorá však celkom zanikla v hurhaji okolo festivalu vo Východnej a slávností na Devíne.

Išlo o cestu slovenskej delegácie vedenú politickým riaditeľom ministerstva zahraničných vecí Martinom Kačom do Kyjeva.

Kačo spolu s naším veľvyslancom na Ukrajine Pavlom Vizdalom rokovali s námestníkom ukrajinského ministra zahraničných vecí Oleksandrom Miščenkom aj so zástupcom riaditeľa prezidentskej kancelárie Ihorom Brusylom.

V prvý deň stretnutia si spoločne uctili pamiatku padlých obrancov Ukrajiny položením kvetov k Múru pamäti.

Témami podľa dostupných informácií boli bilaterálne vzťahy, príprava spoločného rokovania vlád a energetika. Slovensko potvrdilo záujem pokračovať v spoločných infraštruktúrnych a energetických projektoch a v poskytovaní humanitárnej pomoci vrátane odmínovacej expertízy.

Slovenskí diplomati podľa komuniké z rokovaní zopakovali tiež našu podporu integrácie Ukrajiny do EÚ a vysvetľovali slovenskú pozíciu vo veci európskych sankcií.

Dajme však bokom oficiálny diplomatický jazyk a poďme k tomu, prečo je táto cesta slovenských diplomatov dôležitá.

Keďže je jasné, že sa nemohla uskutočniť bez vedomia najvyšších vládnych miest, je to signál toho, že Ficova vláda má napriek protiukrajinskej rétorike stále záujem o udržanie aspoň základnej pragmatickej úrovne vzťahov s naším východným susedom.

Pre Ukrajinu to je takisto dôležité. Nielen pre slovenskú podporu jej členstva v EÚ, ale v blízkej budúcnosti bude možno potrebovať našu pomoc aj s dodávkami plynu. Analytik a bývalý diplomat Balázs Jarábik nedávno v rozhovore pre Postoj upozornil, že ukrajinská domáca produkcia plynu môže byť čoskoro ruskými útokmi taká poškodená, že Kyjev bude odkázaný na dodávky tejto komodity reverzným tokom cez územie Slovenska.

Plyn je celkovo téma, ktorá zohráva dôležitú úlohu v tom, aby relácie medzi oboma krajinami po zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu úplne neochladli a minimálne na úrovni základného pragmatizmu zostali zachované. Diplomatom, ktorí na tom aj napriek aktuálnej atmosfére pracujú, treba byť vďační.

Pri tejto vláde sa nedá dosiahnuť viac.

Analytik a bývalý diplomat Balázs JarábikUkrajina prvú fázu vojny vyhrala, ale tú druhú stále môže prehrať

Jozef MajchrákChristian Heitmann

Zároveň však treba otvorene pomenovať aj to, že táto momentálna pragmatická línia našich vzťahov k Ukrajine je obrovským regresom.

Vzťahy medzi dvoma štátmi totiž nie sú len o plynových rúrach, koľajniciach a elektrických rozvodoch, ale aj o emóciách či kolektívnej pamäti, do ktorej sa zaznamenáva aj to, ako sa jedna krajina voči druhej zachovala v ťažkých časoch.

Veľmi dôležité sú pritom aj slová a silné symbolické gestá. Tie často rezonujú viac ako drobné kroky diplomatov, ktoré sú pod rozlišovacou schopnosťou verejnosti.

Tento rozmer našich vzťahov s Ukrajinou Robert Fico svojimi cestami do Moskvy a necitlivým využívaním témy vojny na Ukrajine v domácom politickom boji ničí spôsobom, že náprava si vyžiada veľmi veľa času.

Dajme teraz bokom, či Fica k tomu vedie iba chladný politický kalkul, keď nechce politicky dobre fungujúcu tému vojny na Ukrajine prenechať Republike a iným radikálom. Alebo sú za tým aj zakorenené sympatie k Rusku či zážitok z obdobia plynovej krízy v roku 2009, keď sa k nemu vtedajšia ukrajinská premiérka Julija Tymošenková správala až ponižujúco arogantne.

Faktom je, že Ficovou vinou máme dnes spomedzi susedných krajín najhoršie vzťahy práve s Ukrajinou, pričom na to neexistujú žiadne seriózne dôvody.

S naším východným susedom nemáme územné spory, neťažia nás traumy z minulosti, ako je to v prípade Poľska (volynský masaker), a nemáme ani problémy vyplývajúce z toho, že by sme na Ukrajine mali početnú národnostnú menšinu, čo je faktor, ktorý vplýva napríklad na vzťahy Ukrajiny s Maďarskom.

Celé je to len o krátkozrakej a iba na udržanie moci orientovanej politike jedného človeka a jeho stávke na politický zisk z oslovenia radikálnych prúdov slovenskej spoločnosti.

Vo vzťahu k Ukrajine sa to ukáže ako veľká strategická chyba, keďže zahojenie rán v kolektívnej pamäti národa trvá oveľa dlhšie ako obnovenie toku plynu.