Minister píše medikom Šaško prosí mladých, aby zo Slovenska neodchádzali, no niektoré problémy začínajúcich lekárov nevidí

„Máme jasný cieľ: dať mladým lekárom najavo, že Slovensko o nich stojí. Sme naozaj pripravení robiť všetky podmienky, aby mohli svoju kariéru rozvíjať u nás doma. Tu, kde ich na našich špičkových fakultách naučili zručnostiam a kde si po prvýkrát vyskúšali, aké je to zachraňovať ľudské životy,“ oznámil v promočnom týždni minister zdravotníctva Kamil Šaško z koaličného Hlasu.

Tento rok prvýkrát na žiadosť Lekárskeho odborového združenia poslal osobný list každému jednému končiacemu medikovi s výzvou, aby po štúdiu zostal na Slovensku.

„Naozaj som ho pozval, požiadal, poďakoval sa mu, že študoval na Slovensku, a oslovil som ho s jediným cieľom: aby zvážil svoje pôsobenie, pokračovanie a naštartovanie svojej kariéry tu u nás doma,“ povedal minister.

To, aby medici neodchádzali z krajiny, Šaško vníma ako „absolútne kľúčový bod a záujem všetkého“, čo osobne na ministerstve robí. Práve na medikoch podľa jeho slov stojí budúcnosť slovenského zdravotníctva.

Aj preto ministerstvo pod jeho vedením v spolupráci s dekanmi lekárskych fakúlt pripravuje 25. septembra v bratislavskej Inchebe podujatie pre končiacich medikov Medifutura s heslom „Na budúcnosti medikov na Slovensku nám záleží“.

Od plánovaného podujatia, z ktorého chce Šaško urobiť tradíciu, má veľké očakávania. Verí, že dokáže za jeden deň motivovať približne 1 700 budúcich lekárov, aby zostali na Slovensku. Hlavným zámerom je prepojiť medikov so zástupcami súkromných a štátnych nemocníc, s ambulanciami i so župami, aby mali už pred skončením školy vopred vyhliadnuté miesto.

Skutočne minister zdravotníctva rozumie problémom medikov? Jeho pohľad sme konfrontovali s výhradami začínajúcich lekárov.

Pohľad ministra verzus realita končiacich medikov

Minister zdravotníctva sa s medikmi zhoduje, že najčastejšie problémy prichádzajú po ukončení štúdia, preto treba čo najviac uľahčiť novým lekárom vstup do reálnej praxe.

Šaško tvrdí, že mnohým chýbajú informácie, kontakt s ambulantným sektorom či základná orientácia v systéme. Preto chce medikom na konferencii ponúknuť konkrétne odpovede a nástroje, ktoré im poradia pri rezidentských programoch, pomôžu pri zakladaní ambulancií či pri orientácii v IT systémoch.

Bol by rád, keby šiestaci na medicíne zo septembrovej konferencie odišli už s konkrétnymi dohodami s jednotlivými nemocničnými pracoviskami, kam nastúpia po ukončení štúdia.

Hoci lekári v našom zdravotníctve aj podľa ministerstva chýbajú, nájsť si dnes prácu vo veľkých nemocniciach podľa končiacich medikov nie je vôbec jednoduché. Prečo?

„Na Slovensku to funguje tak, že počas posledného ročníka väčšinou rozpošlete maily po nemocničných oddeleniach, z toho dve tretiny prednostov vám štandardne vôbec neodpíšu a tí, čo odpíšu, vám neraz povedia, že nemajú miesto,“ opísal pre Postoj svoju skúsenosť lekár Samuel Majna, ktorý si po škole vybral odbor nedostatkovej gastroenterológie.

Samuel Majna. Foto: Postoj/Adam Rábara

Svoje životopisy rozposlal do štyroch slovenských nemocníc v okolí Bratislavy. Z dvoch miest mu neodpísali vôbec, z tretieho dostal odpoveď, že majú plno, a až zo štvrtej kliniky ho pozvali na pohovor. Prácu si však našiel až v piatej nemocnici po tom, čo mu o uvoľnenom mieste dala vedieť jeho známa.

Čo na túto skúsenosť hovorí minister?

„Diskutoval som o tom so všetkými štátnymi nemocnicami. Neviem, do akej miery to, čo ste pomenovali, je rozdiel medzi percepciou (vnímaním pozn. red.) a realitou. Dôležité je, aby sa komunikovalo,“ odpovedal Šaško. Pritom naznačil, že podobnú skúsenosť končiacich medikov pozná cez svojho brata, ktorý je tiež absolventom lekárskej fakulty.

Pamätá si vraj, ako aj on posielal žiadosti o prácu do nemocníc a bola to veľmi neosobná forma komunikácie. Dodal však, že doba sa zmenila a na webe ministerstva je už prehľad voľných miest nielen pre lekárov. Okrem toho je presvedčený, že všetky problémy sa dajú riešiť komunikáciou a práve septembrová konferencia pre medikov je hodenou rukavicou.

Niektorí dekani cítia dlh voči medikom

Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Peter Jarčuška na rozdiel od iných dekanov na tlačovej konferencii priznal, že sú mladým lekárom po skončení školy dlžníkmi.

„Najhoršie obdobie, ktoré lekár zažíva, je obdobie po skončení školy, kde sme našim budúcim kolegom naozaj dosť dlžní,“ uviedol Jarčuška. Pokladá za nevyhnutné zlepšiť podmienky na štúdium a prvé roky medicínskeho vzdelávania začínajúcich lekárov, aby v systéme zostali.

Myslí si však, že keď budú na fakulte študentom hovoriť, aby tu zostali, prinesie to svoje ovocie a študenti na Slovensku nakoniec aj zostanú. Žeby absolventi medicíny mali problém nájsť si prácu po škole, však nepokladá za reálne.

„Vôbec si nemyslím, že dnes môže mať absolvent medicíny, ktorý prejaví záujem o zamestnanie a vyvíja aktívne úsilie, problém zamestnať sa v dobrej nemocnici. Keď to začne niekto riešiť až po skončení školy, môže naraziť na to, že atraktívne miesta sú už zaplnené. Ak to rieši v dostatočnom predstihu, tak sa hádam vie napasovať do systému,“ tvrdí Jarčuška.

Lekárka z Iránu, ktorá pracuje na SlovenskuJe tu veľa lekárov, ktorí nevedia robiť reálnu medicínu, a každý deň vám hovoria, ako to robíte zle

Lukáš Kekelák

Košická lekárska fakulta sa končiacim študentom snaží vytvárať nové príležitosti aj tak, že šiestakov posiela praxovať do mimokošických nemocníc. Do budúcna plánuje, aby prax v regionálnych okresných nemocniciach, kde spomedzi nemocníc lekári najviac chýbajú, bola povinná.

„Potom je už len na manažmente nemocníc, ako si tých šikovných ľudí k sebe dokážu prilákať,“ dodal dekan z Košíc.

Ako získať prácu? Dekan radí medikom dva roky dobrovoľníčiť

Problém s nedostatkom lekárov je „úplne akútny“ aj podľa dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraja Payera, ktorý je zároveň viac ako dvadsať rokov prednostom internej kliniky univerzitnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. 

Sebakriticky priznal, že sa doteraz lekárske fakulty až tak nevenovali tomu, aby študenti po skončení medicíny na Slovensku zostali, keďže to podľa Payera nie je ich primárnou úlohou.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško pri pohľade na figurínu ľudského tela. Foto: Facebook/K. Š.

Na problémy začínajúcich lekárov získať po škole v nemocnici miesto však hovorí, že pokiaľ sa chce mladý lekár zamestnať a nastúpiť napríklad na jeho kliniku, pokladá za optimálne, aby minimálne rok-dva predtým robil dobrovoľníka.

„A keď má reálny záujem, tak by sa mal väčšinou už niekedy koncom roka zaujímať a začať sa pýtať, či to miesto potom budem mať voľné. To je len taká rada pre tých, ktorí tento záujem majú,“ radil nováčikom dekan lekárskej fakulty na tlačovej konferencii.

Nikde vo svete to podľa neho nefunguje tak, že každý dostane prácu, ktorú chce. „Nemôže byť skoro každý plastický chirurg. Nemocnice majú voľné miesta, ale aj podľa toho, kde je to potrebné,“ hovorí.

Napriek tomu podľa Payera stojí za to uchádzať sa o študentov medicíny a priestor vidí aj v získavaní slovenských medikov z Česka. Na vlastnej klinike má podľa svojich slov zo štyridsiatich lekárok päť takých, čo vyštudovali u našich susedov.

Naozaj tu mladých lekárov chceme?

Viacerí dekani lekárskych fakúlt sa zhodli na dôležitosti dať začínajúcim lekárom pocítiť, že „my ich tu chceme“. Dokonca si prajú, aby sa späť vracali s novými skúsenosťami aj tí, ktorí odišli do zahraničia. Práve tí však majú často opačný pocit.

Denník Postoj hovoril so slovenskou lekárkou Katarínou pôsobiacou v Ostrave, ktorá sa po štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne chcela vrátiť na východné Slovensko a byť krčnou lekárkou, ktorých je nedostatok. Ani ju však nezáujem zo strany našich fakultných nemocníc pri hľadaní miesta neminul.

Lekárka Katarína počas operácie. Zdroj fotografie: K. F.

„Nemocnice komunikujú so žiadateľmi o prácu úplne katastrofálne. Buď sa neozvú, alebo až po dlhom čase, aj to vám povedia, že o vás nemajú záujem,“ spomína Katarína s tým, že o osobný pohovor v košickej univerzitnej nemocnici musela dokonca sama požiadať. Primár otorinolaryngológie si na ňu vyhradil desať minút.

„Hneď v úvode ma oboznámil, že takého mladého lekára absolventa nepotrebuje. Tých má dostatok ako stážistov z okolitých menších nemocníc. Ale povedal mi, že ak mám naozaj o ORL záujem, vzhľadom na to, že sú jediným akreditovaným pracoviskom na východe Slovenska, aj jeden-dva roky by boli pre mňa prínosom.“

Keď sa Katarína primára opýtala, čo ak by potom chcela zostať, dostala odpoveď, že ak bude naozaj šikovná a pozdávala by sa mu, možno by sa mohol za ňu prihovoriť. Isté miesto teda nemala, a tak si radšej našla prácu v českej nemocnici, z ktorej už teraz odísť neplánuje.

Dekan Payer tvrdí, že slovenských študentov medicíny v Česku je náročné oslovovať, pretože Slovensko vraj nemá ich databázu. Dáta Českej lekárskej komory medzičasom ukázali, že počet slovenských lekárov v Česku naďalej rastie. Platí však, že Slovensko má na českých lekárskych fakultách veľký rezervoár slovenských medikov, o ktorých dostatočne nebojuje. 

Slovenskí medici v ČeskuJe ich toľko, že by mohli mať vlastnú fakultu. Prečo sa po škole nevracajú späť?

Lukáš Kekelák

Špičkoví pedagógovia a tí, ktorým sa medikov vychovávať nechce

Dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine Andrea Čalkovská pokladá za dôležité formovať aj verejnú mienku, ktorá podľa nej vo vzťahu k lekárom nie je dobrá.

„Potrebujeme, aby si ľudia uvedomili, že vzdelávanie na lekárskych fakultách je naozaj dobré a medikov máme kvalitných,“ uviedla po boku ministra Šaška, ktorý jej dal za pravdu. „Naše lekárske fakulty sú absolútne špičkové, ponúkajú špičkové vzdelávanie, majú špičkových pedagógov a vychovávajú medikov a budúcich lekárov, ktorí sa naozaj nestratia nikde vo svete.“

Podľa lekára Samuela Majnu, ktorý v Bratislave takisto vyučuje medikov, by však Slovensko malo zapracovať na zlepšení prípravy budúcich lekárov zo strany vyučujúcich.

„Mnohí lekári sú pomerne vyťažení, ale rovnako je pravda, že mnohí z tých, čo pracujú v univerzitných nemocniciach, nemajú veľmi záujem učiť a robia to z donútenia,“ povedal v rozhovore pre Postoj s tým, že ak lekár nechce posúvať svoje vedomosti ďalej, nemá podľa neho v univerzitnej nemocnici čo hľadať.

Lekár, ktorý sa po štúdiu v Česku vrátilZačínajúci lekári sú neraz tlačení liečiť pacientov tak, ako sa to už robiť nemá

Lukáš Kekelák

Problém vidí aj v tom, že počet študentov na jedného bratislavského lekára aj počet študentov na pacienta je výrazne v neprospech slovenského vzdelávania.

„Je celkom iné, keď vám v Česku na dve oddelenia príde dvanásť medikov, ako keď tu na Slovensku príde na jedno oddelenie päťdesiat medikov, z toho dvanásť zahraničných,“ tvrdí Majna, ktorý sa napriek množstvu študentov snaží každému, kto prejaví záujem, venovať. Pri slovenskom počte medikov na oddelení je však podľa neho náročné odsledovať, či každý ovláda to, čo by mal.

Neberte toľko medikov z cudziny, radí naša zahraničná absolventka

„Ľahko sa stane, že mnohí, ktorí nemajú reálny záujem niečo sa naučiť, systémom len preplávajú. A vyučujúci lekári im to často dovoľujú,“ vraví Majna na základe skúseností z univerzitnej nemocnice. Jeho slová potvrdzuje aj mladá lekárka z Iránu Yasaman Arzideh, ktorá v Bratislave vyštudovala medicínu v angličtine.

Yasamane Arzideh. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Počas školy sme takmer vôbec nemali prax. Lekári sa vám v nemocniciach takmer nevenujú. Prídete na vyučovanie do univerzitnej nemocnice a lekára, ktorý vás má mať na starosti, niekedy ani nenájdete,“ uviedla chirurgička, ktorá dnes pracuje v Dunajskej Strede.

„Rozumiem, že lekári majú veľa práce, ale keď to nestíhajú, tak radšej nech neberú toľko študentov na medicínu. Berú tu toľko zahraničných študentov, no okrem teórie vás dokopy nič nenaučia! A potom z toho štúdia nemajú poriadne nič ani Slováci,“ tvrdí lekárka pôvodom z Iránu, ktorá mala po škole problém nájsť si prácu, lebo jej chýbali praktické skúsenosti.

Spočiatku mala podľa vlastných slov ťažkosti nájsť aj lekárov, ktorí by jej skúsenosti chceli a vedeli odovzdať.

Vzdelávanie mladých lekárov z pohľadu starších kolegovAj v správaní mladých je problém. Časť akoby nepochopila, že po škole sú už lekári

Kristína Visolajská

Minister zdravotníctva odmietol na tieto tvrdenia reagovať a nechcel, aby s nimi boli konfrontovaní ani dekani lekárskych fakúlt.

„Venujme sa podstate, nevracajme sa do minulosti, sústreďme sa na budúcnosť, na systémové kroky, ktoré zabezpečia stabilitu,“ povedal minister. „Nerobme ten systém škaredším, ako v skutočnosti je,“ uviedol tiež.

Na začiatok by stačilo viac slovenských medikov na úkor zahraničných

Lekárka z Iránu pritom okrem iného pomenovala dôsledky rozporuplnej praxe slovenských lekárskych fakúlt, na ktorú už dva roky upozorňujú analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana a František Múčkovci.

Ak budú v budúcnosti lekári chýbať a nebudú po škole dostatočne skúsení, jedným z vinníkov budú aj slovenské lekárske fakulty, a to práve preto, že viac ako dekádu vzdelávajú veľký počet zahraničných medikov na úkor slovenských.

Slovensko síce patrí medzi špičku krajín s počtom odovzdaných lekárskych diplomov, keď však očistíme dáta od absolventov anglických programov, v produkcii našich lekárov sa prepadáme hlboko pod priemer krajín OECD. Napríklad v školskom roku 2023/24 lekárske fakulty v Martine a v Košiciach už prijali viac zahraničných ako domácich študentov.

Po tlaku lekárskych odborárov a analytikov došlo k dohode medzi ministerstvom školstva, zdravotníctva a vedením lekárskych fakúlt. Minulý rok počet Slovákov narástol o 94 medikov v prvých ročníkoch, hoci pôvodný plán rátal s navýšením o 150 prvákov. No nestalo sa to na úkor zahraničných študentov.

Zatiaľ čo drvivá väčšina cudzozemských medikov po škole odchádza (podľa lekárskej fakulty v Košiciach im zostáva na Slovensku len 3 – 5 percent zahraničných absolventov), až 75 percent slovenských študentov v našom zdravotníctve zostáva. Prijímať viac slovenských medikov na úkor cudzincov tak má zmysel.

Analytička Zuzana MúčkaMáme málo lekárov, pretože viac ich nechcú mať ani doktori na čele fakúlt

Lukáš Kekelák

Minister Šaško tvrdí, že listom oslovil aj zahraničných absolventov medicíny, aby na Slovensku po ukončení štúdia zostali, podujatie Medifutura je však podľa neho prioritne určené len pre našincov. Zahraniční študenti vraj budú mať väčšiu motiváciu na Slovensku zostať až po tom, čo sa budú vzdelávať v nových a zrekonštruovaných nemocniciach.

Dekan bratislavských lekárov Payer odmieta zmeniť pomer slovenských študentov na úkor zahraničných, ktorí si na rozdiel od Slovákov za štúdium platia a tvoria tak lekárskym fakultám nemalý zdroj príjmov.

Zľava dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave Juraj Payer a minister zdravotníctva Kamil Šaško. Foto: TASR/Jakub Kotian

„Rešpektujem rôzne odporúčania, na druhej strane sme všetky lekárske fakulty riadené ministerstvom školstva a máme tiež nejaké rozpočty. Aj čo sa týka odporučenia z univerzitného priestoru, jedným z hlavných ukazovateľov je počet a kvalita zahraničných študentov na fakultách,“ bráni sa Payer, ktorý pre Postoj povedal, že slovenských študentov majú „enormne veľa“.

„Dobrá výučba na dobrých lekárskych fakultách sa pohybuje na ročník okolo sto študentov. My máme len slovenských vyše tristo.“ Slovenských absolventov je podľa neho „absolútne dosť“ a „akútny“ nedostatok lekárov na Slovensku ich zvyšovaním nevyriešime.