Kápezetka oslavuje 90 rokov Ako si poskladať balíček prežitia v prírode

Ak sa chystáte na viac dní do hôr alebo hoci iba na menšiu túru, nemali by vám chýbať niektoré základné pomôcky, ak by sa voľačo prihodilo.

Je však nepraktické zakaždým si tieto potreby chystať nanovo, jednoduchšie je ich mať vopred nachystané v balíčku, ktorý nezaberie veľa miesta, ale môže zachrániť pohodlie či azda až život.

Koncept takzvanej kápezetky – teda krabičky poslednej záchrany – prvýkrát údajne predstavil Jaroslav Foglar v roku 1935 v časopise Mladý hlasatel, v októbri tohto roka teda oslávi deväťdesiat rokov. 

Balíčky prežitia sú však veľmi obľúbené aj v zahraničí a obzvlášť z amerických zdrojov možno nájsť množstvo návodov na skutočne rozmanité druhy takýchto škatuliek už zameraných nielen na prežitie v prírode, ale aj na veci každodennej potreby.

Napriek tomu som vlastný balíček prežitia nemal a do prírody som chodil pomerne nepripravený. Raz na túre mi však kamarátka ukázala svoju kápezetku, a hneď som vedel, že je to výborná vec a čosi také by som si mal vyrobiť aj ja.

Iste, hotový balíček záchrany sa dá aj kúpiť. Na trhu sú do detailov pripravené súpravy a aj za dobré ceny. No len tak si kúpiť hotovú kápezetku nie je žiadna zábava a navyše asi ani nenájdete takú, ktorá vám úplne vyhovuje. Je lepšie si ju poctivo poskladať sám a podľa svojich potrieb.

Čo do nej však dať? Foglar v pôvodnom návode v rubrike Skautská stezka píše:

„V tejto podivuhodnej škatuľke máte niekoľko zápaliek a škrtadlo, máte tam dva-tri zatváracie špendlíky, rezervnú žiarovku do baterky, klinec, kúsok špagátu, nejakú skrutku, niekoľko dvadsiatnikov, maličký kúštik ceruzky, zložený čistý papierik, handričku na obväz, starostlivo zabalené náplasti a rôzne iné drobnosti, ktoré znenazdania raz môžete na výlete potrebovať a ktoré vo svojich hlavných zásobách neočakávane vypotrebujete alebo stratíte.“

Je to základný zoznam, ktorý je aj po deväťdesiatich rokoch prakticky bez zmien aktuálny, čo však neznamená, že sa nedá vylepšiť. Pri vytváraní vlastného zoznamu položiek som sa inšpiroval hlavne na YouTube, kde je množstvo videí od Američanov, ktorí si poskladali vlastné kápezetky.

V Spojených štátoch sa tomuto fenoménu hovorí obvykle Altoids survival kit, pretože Američania v drvivej väčšine využívajú plechovky od mentolových cukríkov tejto značky.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Hlavný je zdroj svetla a nôž

Na základe návodov som si spísal približný zoznam vecí, ktoré by mala škatuľka obsahovať. Ak by som to mal zhrnúť do určitých kategórií, v prvom rade by v nej mal byť zdroj svetla, konkrétne elektrické svietidlo, čiže baterka. Niektorí ľudia preferujú chemické svetelné tyčinky, tie sú však veľmi slabé.

Po druhé, nemal by chýbať multifunkčný nástroj s nožíkom a ďalšími funkciami. Ďalej niečo na založenie ohňa, niečo na navigáciu a signalizáciu, zdravotné potreby a napokon drobné pomôcky na opravu či výrobu jednoduchých nástrojov.

Foglar vo svojom návode nožík ani baterku nemá, pretože zrejme rátal s tým, že každý skaut už automaticky tieto dve veci má a krabička poslednej záchrany je myslená ako niečo navyše. V amerických návodoch sú nože a baterky obvykle súčasťou škatuľky, ale je na zvážení každého, či sa rozhodne tieto veci mať vnútri alebo zvlášť.

Ja som sa rozhodol, že môj balíček prežitia bude nôž aj baterku obsahovať, pretože sú to predmety, ktoré pri bežnej výprave v teréne treba vytiahnuť skôr výnimočne. Zároveň sú to však asi dve najdôležitejšie pomôcky – a obzvlášť zdroj svetla –, ak sa človek trebárs stratí v lese a padne tma. Preto som zvolil kvalitnú baterku, ktorá je zároveň najdrahšou položkou v mojom balíčku – stála ma 57 eur.

Po prehľade segmentu vreckových svietidiel a niekoľkých zhliadnutých recenziách som sa rozhodol pre zariadenie Fenix E18R V2.0. Je to drobné, šesť a pol centimetra dlhé dobíjateľné svietidlo s viacerými režimami svietenia, pričom jeho maximálny výkon („turbo mód“ na krátke použitie) je až 1 200 lúmenov. Na bežné svietenie však bohato stačia slabšie režimy, ktoré majú 350, 150 a 30 lúmenov. Na porovnanie, štandardná dióda v smartfóne má svietivosť okolo 50 lúmenov.

Najväčším predmetom v mojej škatuľke je multifunkčný nástroj. Američania radi používajú svoju značku Leatherman, ktorá prichádza do úvahy, ja som sa však rozhodol pre klasický švajčiarsky nožík Victorinox. Lenže ten má viac než sto variantov a každý má určité výhody a nevýhody. Napokon som si zvolil verziu Deluxe Tinker s deviatimi nástrojmi vrátane kliešťov a namiesto nie príliš užitočnej vývrtky má krížový skrutkovač. A keď sme pri kliešťoch, tentoraz vo forme parazitov, na ich vyberanie poslúži pinzeta, ktorú švajčiarsky nožík obsahuje tiež.

Nevýhoda tohto modelu je, že nemá pílku, no model, ktorý má zároveň kliešte aj pílku, mi pripadal priveľký. Pokiaľ si budete do svojej kápezetky kupovať švajčiarsky nožík, odporúčam vybrať si model podľa funkcií, ktoré najviac napĺňajú vaše potreby, a zároveň preskúmať, na čo všetko sa dajú rôzne nástroje švajčiarskeho nožíka použiť.

Šesťdesiat skrytých funkcií švajčiarskeho nožíka, o ktorých vie len pár ľudí.

Táto druhá najdrahšia položka v mojej škatuľke ma vyšla na 45 eur. Všetky ostatné položky boli z cenového hľadiska rádovo lacnejšie.

Niť, kompas aj niečo na oheň

Na založenie ohňa som si zaobstaral maličký dopĺňací zapaľovač, zápalky, ktoré možno škrtnúť o takmer akýkoľvek povrch, ako aj búrkové (vodeodolné) zápalky, škrtadlo a kresadlo. Vo vetre môže prísť vhod aj žartovná nesfúknuteľná sviečka, ktorá sa dá zahasiť pomocou vody.

Ďalej mám v balíčku prežitia dva zatváracie špendlíky, dve spinky, obyčajný špendlík (zasunutý v na to určenej dierke švajčiarskeho nožíka), ihlu, štyri plastové sťahovacie pásky, kovový štipec a asi meter pozinkovaného 0,65 milimetra hrubého drôtiku, ktorý sa dá strihať pomocou kliešťov.

Ako špagát som zvolil cestovnú dvanásťmetrovú dentálnu niť, ktorou sa teoreticky dá zašiť rana. V škatuľke sa nachádza aj gramové sekundové lepidlo a kúsok náplne do taviacej pištole, ktorý sa po zahriati dá použiť taktiež ako lepidlo. Pridal som do nej aj malé strúhadlo, pomocou ktorého sa dá z paličky spraviť ostrý nástroj a navyše takto získané piliny dobre horia.

Na navigáciu poslúži takzvaný gombíkový kompas a na signalizáciu píšťalka. Čo sa týka zdravotných potrieb, nemal by chýbať hroznový cukor, liek proti bolesti a živočíšne uhlie v prípade tráviacich ťažkostí. Ak niekto užíva iné lieky, v jeho balíčku by mali mať svoje miesto. Na dezinfekciu poslúžia alkoholové obrúsky a samozrejmosťou sú aj náplasti. No a na záver úplne najuniverzálnejšou pomôckou je dvadsaťeurová bankovka.

Väčšinu z týchto vecí som zaobstaral z obchodov zameraných na prežitie v prírode, papiernictiev či z takzvaných hobbymarketov. Žiaden z nich osamote nestál viac ako päť eur a za viaceré som utratil vyslovene iba desiatky centov.

Kovová škatuľka

Paradoxne, najväčší problém bol zohnať samotnú škatuľku. O nej už Foglar písal, že musí byť z kovu, „pretože musí vydržať všetko stláčanie, strkanie a pohadzovanie v napchatom ranci“.

Hľadal som teda plechovku, ktorá bude mať vreckový rozmer, ale zároveň musí byť dosť veľká, aby sa do nej zmestil švajčiarsky nožík s baterkou a aby v nej ostalo dosť miesta na ďalšie predmety. Ďalšie kritérium bolo, že musí mať veko s pántmi – aby sa veko nedalo potme kdesi v teréne stratiť. A, samozrejme, veko by malo pri zatvorení držať, aby sa škatuľka sama neotvárala.

Niektorí ľudia radili škatuľku oblepiť lepiacou páskou, čo však považujem za veľmi nepraktické, ak treba len čosi rýchlo vybrať. Nie som priaznivec ani gumičiek, pretože ich životnosť je dosť krátka.

Hľadať krabičku som sa vybral na čerpaciu stanicu v naivnom domnení, že si tam kúpim cukríky Fisherman’s Friend v plechovke, ako bolo kedysi bežné, a odfajknem si túto položku v zozname. Ale kdeže, žiadni rybárovi kamaráti už v ponuke mentoliek nie sú, len tiktaky či mentosky v nepoužiteľnej plastovej škatuľke a to je v zásade všetko. Silné cukríky asi vyšli z módy.

Navštívil som niekoľko reťazcov čerpačiek, len aby som zistil, že všade majú rovnaký sortiment a nikde to, čo potrebujem. Hľadal som plechovky v potravinových reťazcoch od najlacnejších k najdrahším, v diskontných predajniach, obchodoch s kreatívnymi potrebami, ale neúspešne. Napokon som dostal odporučenie navštíviť obchod s mydlami v centre Bratislavy, kde som konečne našiel plechové škatuľky v obdĺžnikovom tvare, a to rovno v dvoch veľkostiach a v cene päť eur.

Rozhodol som sa pre tú trochu väčšiu, na dĺžku má desať centimetrov, na šírku šesť a pol a na výšku tri a pol. Oproti plechovke od cukríkov je trochu väčšia – najmä na výšku –, ale pre potreby mojej kápezetky je optimálna. Plná váži 312 gramov.

Cestovnú mydelničku som povýšil na balíček prežitia v prírode.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Je niekoľko vecí, ktoré som napriek odporúčaniam do svojho balíčka záchrany nezaradil, a to napríklad ceruzku, lepiacu pásku, stlačený uterák, vrecúško na vodu, minisúpravu na rybolov, tabletky na úpravu vody či signalizačné zrkadielko. Netvrdím, že to nie sú užitočné pomôcky, ale zrejme by som ich nevyužil. Nádoba na vodu je určite veľmi potrebná, ale túto funkciu omnoho lepšie spĺňa kovový hrnček či ešus.

Moja kápezetka nie je finálna a zrejme sa časom jej obsah upraví. Možno vyradím napríklad kresadlo a nahradím ho trebárs ceruzkou či stlačeným uterákom.

Zároveň platí, že balíček prežitia nie je postačujúca výbava na hory. Nie sú v ňom väčšie predmety, ako napríklad obväz či izotermická fólia, ktoré sú takisto veľmi dôležité.

To však neznamená, že balíček nedokáže pomôcť v kritických či aj celkom bežných situáciách, nehovoriac o tom, že plní aj psychologickú funkciu. Keď má človek pocit, že je pripravený na nepriaznivú situáciu, dodáva mu to istotu a je menšia šanca, že spanikári a urobí nejakú hlúposť.

Napokon celý proces skladania kápezetky a zháňania jednotlivých predmetov – ktorý trval niekoľko týždňov – bol mimoriadna zábava a znamenal pre mňa aj rozšírenie obzorov. Naučil som sa niečo o švajčiarskych nožíkoch a ich funkciách, dozvedel som sa, aké perfektné sa dnes vyrábajú svietidlá, a spoznal som viaceré vychytávky, ktoré môžu v lese či na horách prísť vhod.