Špecialista na svetlo Hynek Medřický Nikde som nevidel také hrozné osvetlenie ako v Bratislave pod Lužným mostom

Hynek Medřický je špecialista na svetlo, ktorý sa venuje osvete o účinkoch svetla na organizmus. Upozorňuje na škodlivý vplyv bieleho svetla v noci, ktoré sa v ostatných rokoch prostredníctvom verejného osvetlenia masívne šíri na Slovensku i inde vo svete.

Rozprávali sme sa o tom, prečo sa v ostatných rokoch tak rozšírili LED lampy, aké sú ich výhody i problémy, prečo vlastne je biele svetlo v noci škodlivé a ako vplýva na ľudí, hmyz a celý ekosystém.

Taktiež sme sa šli pozrieť priamo do terénu, kde sme merali svetlo pri Moste SNP, Lužnom moste a Chorvátskom ramene, čo sú príklady problematického osvetlenia v hlavnom meste.

Ako dlho sa venujete svetlu?

Už od roku 1991. Dvadsať rokov som navrhoval svetlo pre interiér, ale ostatných desať rokov ma najviac zaujíma vplyv svetla na organizmus. Ako pozitívny cez deň, tak negatívny v noci.

Čo sa zmenilo pred desiatimi rokmi?

Kúpil som si prvý rádiospektrometer, teda zariadenie na meranie spektrálneho priebehu svetla. Predtým sme boli odkázaní iba na katalóg, ktorému sme museli veriť. No už vtedy som vedel, že večer ľudia preferujú teplé biele svetlo a cez deň preferujú svetlo zodpovedajúce tomu, ako svieti slnko.

Keď som začínal, elektrické svetelné zdroje, ktoré existovali, boli žiarovka a žiarivka. Ledky začiatkom deväťdesiatych rokov ešte neboli a nepredpokladalo sa, že by sa táto technológia dostala na trh. Prvú LED lampu mám až z roku 2001. V tom čase som pochopil, že LED technológia je budúcnosť.

Boli sme však závislí od toho, čo sa vtedy vyrábalo. Prvé svietidlá využívajúce túto technológiu boli tragédia, spektrálne to bolo horšie než žiarivka. Potom sa to zlepšovalo a bolo vidieť, že táto technológia má obrovský potenciál.

Fenomén vonkajšieho LED osvetlenia je teda len záležitosť ostatných dvoch desaťročí?

Presne tak. A v masívnom rozsahu len otázka posledného desaťročia. Jej výhoda je totiž účinnosť, teda koľko svetla sa vyrobí z príkonu jedného wattu. Ledka má účinnosť zhruba desaťnásobnú oproti klasickej žiarovke.

U nás sa desaťročia svietilo najmä sodíkovými výbojkami. To je trubica, ktorá svieti na všetky strany. Teda z lampy to svieti dole na ulicu, svieti to hore, odkiaľ sa časť svetla odrazí a svieti to aj do strán. No vtedy to nikto neriešil, lebo v minulom storočí nebolo mrhanie nočnou energiou až taký veľký problém.

V dvadsiatom prvom storočí sa však nočná spotreba s dennou takmer vyrovnali a vznikol tlak na jej zníženie. To bolo možné buď zhasnutím svetiel na časť noci, alebo nahradením za zdroje s menším príkonom. Preto sa rozšírili ledky.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Keď človek prechádza Slovenskom potme, vidí, ako sa LED osvetlenie rozšírilo a že mnohé obce sú vysvietené úplne nabielo. V Česku je situácia rovnaká?

S prechodom na ledky sme začali približne v rovnakom čase ako na Slovensku, ale o niečo skôr sme si uvedomili negatíva prvých inštalácií s veľmi studeným bielym svetlom 5 000 – 8 000 kelvinov, pričom platí, že čím viac kelvinov, tým studenšia biela. Projektanti v Česku v ostatných dvoch-troch rokoch preferujú svetlá s teplotou chromatickosti okolo tritisíc kelvinov, ale ani to nie je celkom správne. Niekde na vidieku sú lampy, ktoré majú 6 500 kelvinov – to je úplne chladná biela a zodpovedá dennej bielej pri zatiahnutej oblohe.

Prečo sa rozšírili práve lampy s takouto studenou bielou?

Medzinárodná komisia pre osvetľovanie (International Commission on Illumination – CIE), čo je najvyššia autorita v osvetľovaní, stanovila túto teplotu chromatickosti ako štandard pre denné svetlo. To bola najväčšia osvetľovacia chyba. Väčšina výrobcov teda začala vyrábať ledky s teplotou chromatickosti 6 500 K. No používať svetlo, ktoré navodzuje pocit, že je vonku škaredo, nikto nechce.

Prečo sa takéto ledky začali používať aj v exteriéri?

Tieto čipy sa začali v miliónoch kusoch používať v interiéroch a prirodzene sa znížila ich cena. Keď sa technológia LED dostala do verejného osvetlenia, nakupovali sa najlacnejšie čipy, ktoré boli na trhu. Nešlo o to, že by niekto chcel mať v pouličnej lampe svetlo, ktoré je najpodobnejšie oranžovej sodíkovej výbojke, aká bola v danej obci posledných päťdesiat rokov. Skrátka kúpili tú najlacnejšiu ledku, lebo nikomu nenapadlo, že spektrálne zloženie jej svetla by mohlo mať aj negatívny účinok.

Úmysel samospráv bol teda dobrý – chceli ušetriť tým, že prejdú na novú technológiu osvetlenia. Nezamýšľaným vedľajším dôsledkom tejto zmeny bolo, že sme miesto žltého alebo oranžového svetla dostali biele. Aký je teda problém s týmto bielym svetlom?

Každý mesiac príde nová odborná štúdia s novými dôkazmi o tom, ako biele svetlo v noci narušuje zdravie ľudí a voľne žijúcich druhov. V prípade ľudí je problém ten, že svetlo, ktoré preniká z ulíc do obydlí, narúša cirkadiánny rytmus – vnútorné hodiny človeka. Mnohé pouličné lampy totiž svietia až do bytov vo výške tretieho podlažia. Konštrukcia svietidiel nebola nikdy dokonalá a záleží na veľmi veľa faktoroch, ako je výška lámp, ich rozstup, tvar ulice, uhol stúpania a tak ďalej.

Keď v minulosti svietili do okien sodíkové výbojky, nebol to taký problém?

Nie až taký, lebo spektrum svetla sodíkovej výbojky je s minimálnym vyžarovaním v modrej. No ledky, ktoré prišli na trh, majú jednak výrazne vyššiu intenzitu, ale aj iný spektrálny priebeh svetla.

Ľudia to pociťujú tak, že keď sa im naruší cirkadiánny rytmus, na druhý deň sa cítia neodpočinutí. Sú napríklad skôr unavení alebo sa im ďalšiu noc ťažšie zaspáva či majú takzvaný fraktálny spánok, teda sa v noci budia.

Svetlo, ktoré prichádza do interiéru, nikdy nebolo silnejšie ako v desatinách luxu, keď je mesiac v splne (do 0,25 lx). Zrazu však niekto má vo svojom byte stokrát viac, čo sa odráža na kvalite jeho spánku.

Prečo má práve modré svetlo neblahý účinok na spánok?

Cirkadiánny rytmus je rytmus človeka i ostatných živočíchov, ktorý riadi procesy tela. V hypotalame máme centrálne hodiny – suprachiazmatické jadrá. V sietnici oka sú zase gangliové bunky, ktoré sú najcitlivejšie na krátke vlnové dĺžky (azúrové, modré a fialové svetlo), ktoré obsahuje práve biele svetlo. Od týchto buniek dostávajú informáciu naše centrálne hodiny, kedy je deň a kedy noc.

Krátke vlnové dĺžky vo svetle riadia naše centrálne hodiny, a teda i chod bunkových a tkanivových hodín v našom tele. Dôsledkom toho je, že regeneračné procesy, ktoré v našom tele majú prebiehať predovšetkým v noci, neprebiehajú správne. A to vedie k nárastom civilizačných chorôb.

Ide napríklad o diabetes mellitus 2. typu, obezitu, rakovinu prsníka a rakovinu prostaty. Tieto dva druhy rakoviny sem patria preto, lebo sú závislé od hladín estrogénu a testosterónu. Ide o hormóny, ktoré sa významne riadia cirkadiánnym rytmom.

Na vine je teda samotné svetlo alebo nedostatok spánku?

Rozhodenie cirkadiánneho rytmu. Nie je to tak, že lampa spôsobí rakovinu. Lampa rozhodí ten rytmus, v dôsledku čoho nefungujú regeneračné procesy, ako by mali, a môže dôjsť k metabolickému ochoreniu.

Čiže krátke vlnové dĺžky nám evokujú, že je deň, a preto sa nám nevyplaví známy hormón melatonín, v dôsledku čoho zle spíme?

Melatonín sa jednoducho meria, ale v tele je opísaných viac ako sto génov – takzvaných hodinových génov –, ktoré sú ovplyvnené cirkadiánnym rytmom. Melatonínu sa nesprávne hovorí spánkový hormón, ale skôr by sa mu malo hovoriť hormón tmy. Aby sa vyplavil, musia byť splnené dve podmienky: musí byť tma (menej ako jeden lux) a musí byť noc.

Ak by sme si cez deň spravili úplnú tmu, ešte sa nám nevyplaví melatonín. Dôležité je to načasovanie svetla.

V marci 2022 vyšla štúdia Recommendations for daytime, evening, and nighttime indoor light exposure to best support physiology, sleep, and wakefulness in healthy adults od osemnástich svetových biológov, ktorí odporúčajú, aby večer aspoň tri hodiny pred spánkom nesvietilo svetlo s intenzitou viac ako desať luxov a v noci nie viac ako jeden lux.

Nespôsobuje rozhodenie cirkadiánneho rytmu aj to, že žijeme v pásme, kde je v zime veľa tmy a v lete veľa svetla?

U nás je to ešte dobré, horšie je to napríklad v Škandinávii. Najprirodzenejšie je mať dvanásť hodín svetlo a dvanásť hodín tmu ako na rovníku. To, že máme v lete svetlo šestnásť hodín a v zime osem, nie je až taký zásadný rozdiel. Adaptovali sme sa na to. No nikdy sa neadaptujeme na dvadsať hodín svetla a iba štyri hodiny tmy.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Aké sú účinky nočného bieleho svetla na prírodu?

Organizmy, ktoré vylietavajú len v noci, sú omnoho citlivejšie na svetlo ako my. Kým my sme zvyknutí na rozptyl svetla v siedmich rádoch luxov, pri nočnom hmyze sú to len dva rády. Prirodzené prostredie preň je v desatinách luxov.

Čo sa teda stane nočnému motýľovi, keď sa niekde nablízku v noci rozsvieti lampa?

Fyzicky ho nijako nepoškodí. No väčšina druhov je lákaná tým svetlom, je to pre ne dramatická zmena. Narúša im ich kŕmenie a rozmnožovanie, respektíve sa vôbec od svetla neodpútajú a nevrátia sa na svoje stanovište. V praxi to znamená, že tieto organizmy umrú od hladu alebo sa prestanú množiť, a teda vyhynie celá kolónia. V Európe za posledných 30 rokov zmizlo 75 percent biomasy lietajúceho hmyzu a hrozí nám, že o tridsať rokov prídeme o ďalších 75 percent zo súčasného stavu. A svetelné znečistenie je jedným z faktorov tohto stavu.

Niektorí ľudia by si povedali, že je to skvelé, lebo hmyz je len taká háveď. Prečo je zlé, ak oň prídeme?

Musíme si uvedomiť, že v prírode neexistujú žiadne škodce. To sme si len my tak nazvali, že keď nám niečo komplikuje ekonomiku, tak to je škodca. No v prírode má každý organizmus svoje miesto a je dôležitý, aby bol zabezpečený balans ekosystému.

Niekto by sa mohol spýtať: načo je dobrý komár, bez nich by sa nám žilo lepšie. No čo budú žrať netopiere a niektoré vtáky? Netopier zožerie za noc dvesto gramov komárov. Keď prídeme o komáre, nebudeme mať potravu ani pre netopiere.

Rozsvecovaním svetiel v našich mestách ničíme biodiverzitu nočných druhov, ktoré tu boli milióny rokov, a neuvedomujeme si, že nakoniec nás to dobehne. Je to reťazová reakcia.

Na svojom účte na sociálnej sieti ste hovorili o tom, že o tridsať rokov môže pre úbytok hmyzu dôjsť k nedostatku potravy. Ako sa to môže stať?

Pretože hmyz je dôležitý ako opeľovač. Niektoré plodiny ako kukurica, obilie, hrozno sú samoopelivé. No ovocie, paradajky, papriky, tekvice a mnohé ďalšie sú závislé od opeľovačov. Väčšina ľudí vidí opeľovať najmä včely, ktoré lietajú cez deň. Nevidíme však nočnú fázu, keď chodia nočné opeľovače – najmä nočné motýle, teda mory. Pre mnohé druhy kvetov – asi tretinu zo všetkých rastlín – je nočné opeľovanie veľmi dôležité.

Je biele svetlo škodlivé pre rastlinstvo?

Stromy, ktoré majú časť koruny v miestach, ktorými prechádza svetelný zväzok, v týchto miestach majú zelené listy aj vtedy, keď už je zvyšok koruny opadaný. Platí to aj opačne, keď ešte koncom zimy stromy nevyháňajú listy, tak v prípade, že sú blízko zdroja silného bieleho svetla, na týchto miestach už listy vyženú.

Tým, že sa zmení načasovanie rastu listov a potom kvetov, nabúra sa milióny rokov starý vzťah s opeľovačmi. Vo chvíli, keď strom vyženie kvety skôr, než vylezú opeľovače, sa stane to, že kvety nebudú opelené, stromu nevyrastú plody, a keď opeľovače vylezú, už nebudú mať potravu v podobe nektáru, lebo kvety budú odkvitnuté.

Nie je reálne, že jedného dňa budú miesto hmyzu opeľovať dobrovoľníci so štetkami alebo malé drony, ako som kdesi videl. To nikdy nebude fungovať. Hmyz je nenahraditeľný.

Zareagovali na tento úbytok hmyzu štáty alebo Európska únia?

Poslanci Európskeho parlamentu v júli tohto roku schválili nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody, v ktorého odseku 44a sa konštatuje:

„S rastúcim množstvom umelého svetla sa svetelné znečistenie stalo aktuálnym problémom. Medzi jeho zdroje patrí vonkajšie a vnútorné osvetlenie budov, reklama, komerčné nehnuteľnosti, kancelárie, továrne, pouličné osvetlenie a osvetlené športové objekty. Svetelné znečistenie je príčinou úbytku hmyzu. Množstvo hmyzu je priťahovaného svetlom, ale umelé svetlá ho môžu smrteľne priťahovať. Klesajúce populácie hmyzu majú negatívny vplyv na všetky druhy, ktoré sú od hmyzu závislé z hľadiska potravy alebo opeľovania. Niektoré predátory využívajú túto príťažlivosť vo svoj prospech a ovplyvňujú potravinové siete neočakávaným spôsobom.“

Je to tam čierne na bielom a objavujú sa tam aj (v Prílohe VII) príklady opatrení, ktoré treba prijať, vrátane „zastavenia, obmedzenia alebo nápravy znečistenia spôsobeného (...) svetlom vo všetkých ekosystémoch“.

Dokumenty tejto úrovne nie sú príliš konkrétne, ide skôr o prvý výkop a každá krajina musí najprv na národnej úrovni spracovať svoj konkrétny plán činnosti a prijať opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov.

Pomenovali sme, čo je problém, ale čo s tým ďalej? Mnohé obce pokračujú v nahrádzaní sodíkových výbojok novými lampami emitujúcimi biele svetlo. Čo s tým treba spraviť?

Musí sa to zmeniť späť na oranžové svetlo, čo je možné aj pri zachovaní LED technológií. Spektrálny priebeh emitovaného svetla musí byť veľmi podobný sodíkovej výbojke.

Čiže spektrum týchto výbojok je ideálne?

Nie, je to kompromis, lebo ideálna je tma. Ak chceme v noci svietiť, musíme použiť svetlo, ktoré má najmenší dosah na zdravie ľudí a prírodu, teda oranžové svetlo bez vyžarovania v krátkych vlnových dĺžkach, čiže bez modrej zložky.

Odporcovia oranžového svetla v LED diódach hovoria, že má nízku účinnosť. To je však len aktuálna technologická záležitosť na strane výroby svetla z elektrickej energie. Na druhej strane je príjemca, teda človek. A my potrebujeme rozsvietiť tak, aby človek dobre videl a zároveň aby nebol negatívne ovplyvňovaný jeho cirkadiánny rytmus. Na to je najlepšie oranžové svetlo.

Ak nejaká obec vymenila všetky svoje sodíkové výbojky za nové ledky s bielym svetlom, nemôže ich jednoducho nahradiť za lepšie ledky s oranžovým svetlom, podobne ako keď meníme žiarovku?

Nie, tá technológia je už iná a vymieňa sa celé svietidlo, čo je nákladné. Preto keď sa obec pred piatimi rokmi zle rozhodla, tak ďalších desať-dvadsať rokov pravdepodobne nezoženie financie na výmenu. A tie obce, ktoré ešte lampy nevymenili, by si mali dobre rozmyslieť, aké ledky budú objednávať.

Môžu tie obce, ktoré spravili chybu, ledky prelepiť oranžovými fóliami?

Je to hasenie požiaru. Keď už máte niekde nainštalované svetlo, môžete si to prelepiť, ale fólia nefunguje donekonečna, vydrží asi tri až päť rokov, potom tie modré vlnové dĺžky opäť začnú prenikať. Ak to však ide, je to dobré dočasné riešenie.

Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu. Foto: Postoj/Adam Rábara

Mesto Bratislava sa rozhodlo vymeniť všetkých 50-tisíc lámp v správe hlavného mesta za LED svietidlá s tromi kategóriami teploty chromatickosti, v zastavaných oblastiach od 3 000 do 4 000 kelvinov, v lesoparkoch 2 200 kelvinov. Čo na to hovoríte?

Sú to príliš vysoké hodnoty. Ja by som to zmenil na dve kategórie: 1 800 kelvinov v rezidenčných štvrtiach a parkoch a 2 200 kelvinov na cestách.

V Bratislave ste boli viackrát a nakrútili ste tu množstvo videí. Pokúšali ste sa o komunikáciu s primátorom Matúšom Vallom?

Písal som si s ním, vyjadril aj ochotu stretnúť sa, vraj keď pôjde do Prahy, zastaví sa. Ale k stretnutiu nedošlo a od septembra minulého roka už so mnou nekomunikuje. Súkromne som sa však stretol s Jurajom Nyulassym, riaditeľom Technických sietí Bratislava. Neviem, či nechce nič urobiť alebo nemôže, hovoril mi, že je na to malý pán a musí plniť normy. Neviem aké, keďže normy o teplote chromatickosti svietidiel nič nehovoria.

Mesto tvrdí, že táto zmena pomôže k zvýšeniu bezpečnosti. Je to pravda?

Nie je. Ani jedna svetová štúdia neukazuje, že zvýšená teplota chromatickosti by mala pozitívny vplyv na skrátenie reakčného času vodičov.

Je to fáma, ktorú šíri osvetľovací priemysel, pretože tieto lampy projektovali energetici, ktorí hľadeli iba na priamu energetickú úsporu. Mali by si priznať chybu a povedať, že to, čo robili doteraz, bolo zle, treba spraviť hrubú čiaru a robiť to odteraz správne, teda s ohľadom na dlhodobé účinky.

Ako si vysvetľujete, že máme primátora, za ktorého sa vytvorila metodická príručka skoro ku každej oblasti, no vôbec nepočúva odborníkov?

Má poradcov, ktorí mu zle radia. Pravdepodobne mu radí niekto s podobnou odbornosťou ako Dionýz Gašparovský, zástupca Slovenska v CIE (Medzinárodnej komisii pre osvetľovanie). Je to energetik, nie biológ a rozumie len energetickej časti. A z energetického pohľadu aj radí správne, ale navrhovanie svetiel nemôžu navrhovať len energetici. Musí ísť o tím, kde je aj entomológ, ornitológ, botanik, lekár a ďalší, ktorí sa musia vyjadriť k tomu, aké svietidlá sa majú do Bratislavy, ale i do ďalších miest inštalovať.

Svetelné znečistenieBiele svetlo v uliciach je hrozbou pre obyvateľov i celý ekosystém

Jakub Lipták

Mali ste na svoje videá, kde upozorňujete na chyby v rôznych mestách najmä v Česku, nejaké pozitívne reakcie od vedení týchto miest? Došlo niekde k náprave?

V Hradci Králové sme sa boli pozrieť na čerstvo otvorenú lávku, kde sme namerali 188 luxov pod zábradlím. Natočili sme to, publikovali a hneď na druhý deň sa mimoriadne zišlo mestské zastupiteľstvo a odhlasovalo zníženie intenzity o deväťdesiat percent.

Čo môže spraviť obyvateľ, ak má problém s bielym pouličným osvetlením?

Na stránke www.bilesvetlo.cz máme vzor sťažnosti, ktorú možno vyplniť a poslať samospráve. Bola stiahnutá triapoltisíckrát a viacerí ľudia mi už poslali vyrozumenie od príslušných stavebných úradov, že s tým niečo robia. Takúto odpoveď dostal aj jeden pán v Bratislave, dokonca sa tam píše, že do 30. septembra má dôjsť k náprave, konkrétne šlo o Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu. Som zvedavý, čo sa stane.

Nedá sa tento problém vyriešiť schválením nejakej normy zhora a samosprávy by sa museli prispôsobiť?

Problém je, že európska norma stanovuje minimálnu intenzitu svetla, ale nie maximálnu. Krajiny nemôžu zmeniť hodnoty v tej norme, ale môžu prijať vlastnú národnú normu, ktorá ten horný limit stanovuje. V Česku máme novú normu, ktorá určuje, že intenzita svetla nesmie prekročiť požadované hodnoty pre danú triedu komunikácie o viac ako 30 percent. Teda ak niekde má byť priemerne 10 luxov, nesmie tam byť projektované viac ako 13. Aj Slovensko by veľmi pravdepodobne mohlo takú normu prijať.

To však hovoríme iba o intenzite svetla. Rieši norma aj teplotu chromatickosti?

Áno, v novej norme ČSN 36 0459 sa prvýkrát objavuje požiadavka na náhradnú teplotu chromatickosti. Vzniklo to len ako kompromis rozdielnych požiadaviek medzi energetikmi a environmentalistami a celkovo to nie je veľmi dobre vyriešené. Treba sa zamerať prednostne na nevyhnutnosť konkrétnych svetelných inštalácií, celkovú intenzitu a obmedzenie modrej zložky, ktoré bohužiaľ nejde pri LED zdrojoch vyriešiť len stanovením kelvinov.

Do noriem a legislatívy pre nočné prostredie je nutné dostať nové parametre zamerané na narušenie neobrazového systému organizmov, napríklad melanopické luxy a podobne. Pokiaľ by Slovensko alebo aj iná krajina prevzali do svojich noriem tento spôsob z českej normy, bol by to krok zlým smerom.

Merania pri Moste SNP a vysoké hodnoty v modrom spektre. Foto: Postoj/Adam Rábara

Boli sme sa pozrieť na Rybnom námestí a na Moste SNP po zatmení. Čo sme tu namerali?

Videli sme obrovský rozdiel v kontraste, keď na vrchu lávky z Mosta SNP na Rybné námestie sme namerali 180 luxov pri chromatickosti 4 000 K a na samotnej lávke v tieni stromov bolo 2,2 luxu, čo je osemdesiatnásobný rozdiel. Najvyšší rozdiel, aký by mal byť pri prechádzaní medzi rozlične nasvietenými oblasťami, je desaťnásobok. Takže toto maximum je tu osemnásobne prekročené.

Táto intenzita osvetlenia, aká tu je, sa používa napríklad v niektorých častiach pražského metra pre denné svietenie. Tu sa používa pre nočné osvetlenie. Keby tu bolo 30 luxov, je to plne dostačujúce. Priamo pod tyčovými lampami na nadchode nad zastávkou autobusov sme na oku pozorovateľa namerali až cez 800 luxov, čo je úplný extrém.

Videli sme tiež množstvo hmyzu poletujúceho okolo silných lámp a viacero mŕtvych jedincov, ktoré im padli za obeť. (Ide o jedince podenky nížinnej, Ephoron virgo – druh národného významu, pričom spoločenská hodnota každého jedinca je 50 eur, pozn. red.)

V čom je problém vysokého kontrastu?

Oko potrebuje určitý čas, aby sa adaptovalo z vysokej intenzity svetla na nižšiu intenzitu. Naopak, to nie je až taký problém, ale z presvetlenej plochy prejsť do tieňa je pre oko problém. Ak sa teda v tieni nachádza prekážka, pravdepodobnosť, že oko si to nevšimne, je výrazne vyššia.

Ľudia si myslia, že prechádzať tmavými miestami je nebezpečné. Pritom štatistiky jasne uvádzajú, že drvivá väčšina napadnutí je v súkromí. Napríklad násilné trestné činy na ženách sa až v 88 percentách prípadoch objavujú v súkromí a v 12 percentách vo verejnom priestore.

Čo sme namerali na pešej lávke na Moste SNP?

Z lávky sme videli LED lampy na Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu, ktoré osvetľujú aj túto pešiu lávku na moste. Lávka je asi v dvoch tretinách výšky týchto lámp a v tejto úrovni by sme do svetelného zdroja nemali vidieť, no osvetľuje nás, čo je chyba. Svetelný tok svietidla má prichádzať na cestu, nie do strán.

Pritom lávka na Moste SNP má vlastné svietidlá, a to s intenzitou 80 luxov. Aj to je úplne predimenzované, ani na diaľnici by nemusela byť taká vysoká osvetlenosť. Na dopravne najkonfliktnejšie miesta – kde sú životu nebezpečné úseky – sa predpokladá najvyššia osvetlenosť 50 luxov. Úplne bez problémov by tu každá druhá žiarivka mohla zhasnúť a aj by sa usporila energia.

Lávka na Most SNP, na ktorej osvetlenej časti bolo nameraných 180 luxov a v tieni stromov 2,2 luxu. Foto: Postoj/Adam Rábara

Hodnoty namerané na nadchode nad zastávkou pod Mostom SNP. Foto: Postoj/Adam Rábara

Množstvo hmyzu lákaného lampami osvetľujúcimi Most SNP a jeho okolie. Foto: Postoj/Adam Rábara

Mŕtvy jedinec podenky nížinnej (Ephoron virgo). Ide o druh národného významu a spoločenská hodnota jedného jedinca je 50 eur. Foto: Postoj/Adam Rábara

Následne sme sa šli pozrieť k novému diaľničnému Lužnému mostu. Čo sme tu videli?

Videli sme reflektory, ktoré zospodu osvetľujú teleso mostu čistým modrým svetlom. No toto svetlo svieti aj priamo do vody. Takéto prípady rieši nariadenie Európskeho parlamentu o obnove prírody a svetlá tohto druhu sa budú musieť zhasnúť ako prvé. Nie je to tu ani preto, aby to vytváralo bezpečnosť ani aby to niekto obdivoval, lebo sem nikto nechodí.

Najhoršie je, že sme tu namerali monochromatickú modrú s vlnovou dĺžkou 471 nanometrov. Je to presne tá energia, ktorá zasahuje do najcitlivejšej časti neobrazového systému cicavcov (NIF, non-image forming) a ďalších živých organizmov.

Čo to znamená pre živočíchy, ktoré tu žijú?

Narušuje to ekosystém v celom okolí. Keď som tu bol naposledy, okolo reflektorov lietalo veľa hmyzu. Teraz sme tu nevideli skoro žiadny hmyz, čo je znak toho, že ekosystém sa tu už rozvrátil. Obrovský problém je to aj pre vodný hmyz.

Svetlo pod mostovkou navyše vytvára rybám bariéru cez celý vodný tok Dunaja. Je zdokumentované, že niektoré ryby sa preto otáčajú vo svojej dráhe miesto toho, aby migrovali. Narazia na bariéru modrého svetla, boja sa cez to preplávať a vracajú sa späť. Takto sa uzatvárajú v priestore medzi dvomi svetelnými prekážkami. Ryby typicky migrujú v noci a cez deň tade nepreplávajú.

Pobrežné vody predstavujú najcitlivejšiu a najháklivejšiu časť ekosystému na intenzitu svetla. Sú to oblasti, kde vplyv svetla dokumentujeme najvýraznejšie. Malo by to byť to prvé, na čo by sme mali myslieť, a niektoré krajiny majú na tieto účely zákony týkajúce sa ochrany pobrežných vôd.

Videli ste niekde vo svete niečo podobné?

Na svojich cestách po svetelných inštaláciách v Európe, ale i v Ázii, kde sa vo veľkom pracuje s dekoratívnym svetlom, som ešte nevidel nič tak hrozné ako toto svetlo pod Lužným mostom. Nie je na to žiadny dôvod, modré svetlo sa používa jedine v zábave, napríklad na diskotékach. Určite nie takýmto spôsobom.

Pritom už som to dvakrát dával na sociálne siete a očakával som, že sa niekto ozve a vysvetlí, prečo to tu svieti. Zaujíma ma, aké bolo zadanie a prečo to niekto takto navrhol. Nikto sa však neozval. Teraz sme tu po roku a stále to ničí životné prostredie.

Mám informáciu, že veľmi podobným spôsobom sa osvetlil aj zrekonštruovaný most cez Váh v Hlohovci. Je to úplne nepochopiteľné a aj tam to bude mať veľmi zásadný vplyv na ekosystém.

Modro osvetlená mostovka Lužného mosta. Foto: Postoj/Adam Rábara

Nameraná monochromatická modrá. Foto: Postoj/Adam Rábara

Foto: Postoj/Adam Rábara

Na cyklistickom chodníku pri Chorvátskom ramene ste prelepili štyri LED lampy oranžovou fóliou. Prečo?

Sú tu ledky, ktoré svietia s intenzitou cez 90 luxov a teplotou chromatickosti 2 250 kelvinov. Štyri z nich som v minulosti prekryl fóliou, čím sa dosiahlo 80 luxov a teplota chromatickosti do 1 800 kelvinov a ešte sa aj úplne odstránila modrá zložka vo svetelnom spektre. Pritom Chorvátske rameno je vodná plocha, kde žijú vodné živočíchy vrátane chránených druhov.

Zároveň sme zmerali, že keď cyklista opustí túto cyklotrasu a prejde o pár metrov ďalej na Bosákovu ulicu, dostane sa do oblasti, kde svietia len dva luxy. Je to opäť obrovský, štyridsaťnásobný rozdiel, na ktorý sa oko nedokáže tak rýchlo adaptovať, a teda hrozí nebezpečenstvo.

Riešenie je jednoduché. Tieto ledky by mali svietiť desaťkrát menej, teda do desať luxov, po čom by aj prechod do tienistej oblasti bol bezpečný.

Mohli by sa tu inštalovať aj ledky, ktoré nevyžarujú svetlo v modrom spektre?

Áno, volajú sa PC Amber s nízkym obsahom modrej zložky (do 1 – 2 %) a teplotou chromatickosti 1 800 kelvinov. Preto som to pred časom demonštratívne prelepil, aby som ukázal, že to môže fungovať bez modrého spektra a nič zlé sa nestane.

Cyklotrasa pri Chorvátskom ramene (nachádza sa vľavo) a pohľad na lampy prekryté oranžovou fóliou (predné dve) a lampy bez úpravy. Foto: Postoj/Adam Rábara