Som tam s chlapmi, som tam rada (akí sú muži v Postoji naživo)

Som tam s chlapmi, som tam rada (akí sú muži v Postoji naživo)

Už viac než rok si spomínam na deň, keď som prvýkrát vstúpila do redakcie Postoja v Bratislave a ocitla sa v chladnom svete mužov. Chladnom len vďaka  klimatizácii.

Ako študentka žurnalistiky praxujem v Postoji od júla 2015. Začala som teda ešte pred spustením nového konzervatívneho denníka a vďaka tomu som zažila aj viaceré hektické chvíle jeho prípravy. Tento rok v lete som sa v redakcii opäť ocitla na niekoľko týždňov.

Prijali ma medzi seba srdečne, so všetkými si tykám. Ani raz mi nedali najavo, akú láskavosť preukazujú obyčajnej študentke, že jej dovolia sedieť s nimi v jednej miestnosti. Skúsenosť z iných médií ma naučila, že srdečné privítanie nie je samozrejmosť.

Každý deň v Postoji je zaujímavý. Niekedy sa tu nahlas rodia nápady, inokedy sa zápalisto polemizuje, potom zasa vravu vystrieda dlhé ticho a všetci sa pri notebookoch sústredia na vlastný svet, aby obohatili spoločný. Pravda je, že chlad tu naozaj spôsobuje len klimatizácia.

Hovorí sa, že iba ten si skutočne cení slobodu, kto ju dopraje inému. O kolegoch to platí do bodky. Zdieľať

Najviac sa mi tu páči voľnosť myslenia. Hovorí sa, že iba ten si skutočne cení slobodu, kto ju dopraje inému. O kolegoch to platí do bodky. Môžem sa venovať tomu, čo uznám za vhodné, lebo páni už vedia, že mám istú dávku sebareflexie vypestovanú aj ich reakciami na moju prácu a neskompromitujem začaté dielo žiadnym hlúpym excesom.

Mohlo by sa zdať, že všetci kolegovia sú rovnakí. Politicky, spoločensky a kadejako ináč nadpriemerne vzdelaní. Slušní, ale nie vtieraví. Vtipní, ale nie vulgárni. Nikdy nerozprávajú o ženách, aspoň nie predo mnou. 

Často spomínajú ľudí, o ktorých som v živote nepočula. So záujmom čerpám poznatky z búrlivých debát o politike, kým rozhovorom o športe vôbec nerozumiem. Mám ich rada. Za fasádami skúsených novinárov sa skrývajú rozmanité duše.

Akí sú naživo

Jeden občas píše s nohami na stole, otázky páli ako guľky a nikdy neminie cieľ. Nestará sa prehnane o etiketu, veď kam iní chodia vo vyleštených topánkach, on sa nebojí prísť v sandáloch.

Druhý rozpráva s priam aristokratickou noblesou. Jeho umeleckému vkusu lahodia nevšedné obrazy. Vo vlaku si rád prečíta primerane hrubú knihu a nemá rád ukričané ženy. Keď sa mu zachce, môže zatelefonovať aj pražskému arcibiskupovi.

Tretí ťuká do notebooku hlasno ako ďateľ, ktorý lieči červotočom napadnutý strom. Rád si vychutnáva kvalitnú kávu aj horský vzduch. Vie o všetkom, čo sa šuchne v parlamente, a v lete jeho pracovné nadšenie značne klesá.

Štvrtý sa zase nahlas smeje, zrejme strávil v Taliansku s hlučnými Talianmi pridlhý čas. Rád s kolegami polemizuje – jasné, že najmä o politike. Na všetko má pevný názor, ktorý bojovne, no nie neúctivo prejavuje.

Piaty sype z rukáva vtipy a citáty z filmov, ochotne pomáha, kde treba, a neuveriteľne krásne fotí. Poeticky môžem napísať, že jeho cit pre (nielen) náboženské témy sa cibril za hlaholu zvonov šaštínskej baziliky.

Samozrejme, Postoj tvorí aj niekoľko iných mužov i žien, ale s tými som sa počas prázdnin stretávala zriedkavejšie. S odstupom času si musím priznať, že v (tomto) mužskom kolektíve sa cítim ako doma.

V redakcii sa žije láska, ale nie patetická. Taká, akú symbolizuje kríž na stene. Neprejavuje sa širokými úsmevmi ani zdvorilostnými rozhovormi. Je to láska v pravde, ktorá občas niekoho zabolí, ale nikoho neničí, nepodráža, neintriguje. Prejavuje sa aj v odvahe byť iní, v rozhodnutí obhajovať názory a hodnoty, ktoré dnes tak často končia zadupané do prachu.

Teším sa čistou radosťou začínajúcej novinárky, že aj ja pracujem na tvorbe originálneho a prepotrebného diela. 

Hoci som tam najmä s chlapmi, som tam rada.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo