Americké nálety na Irán Teherán stojí pred možnosťou eskalovať situáciu alebo prijať ponižujúcu porážku

V noci zo soboty na nedeľu Spojené štáty podnikli útoky riadenými strelami aj bombardérmi na tri iránske jadrové zariadenia v blízkosti miest Fordó, Natanz a Isfahán. Americké údery nasledovali po týždni izraelských náletov na iránsky jadrový program a vojenské špičky, ako aj odvetných iránskych raketových útokov na izraelské mestá.

Hoci izraelské nálety zničili nadzemné časti iránskych jadrových zariadení, čo mohlo viesť k odstaveniu elektriny a poškodeniu centrifúg, iránske zariadenia na obohacovanie uránu sa nachádzajú v hĺbke desiatok metrov, podľa niektorých odhadov 80 až 90 metrov pod povrchom zeme.

Vstup USA nie je nečakaný

Zničiť iránske zariadenia na obohacovanie uránu preto vôbec nie je triviálnou záležitosťou. Izrael už od začiatku operácie volal po americkej podpore, okrem iného preto, že USA ako jediný štát disponujú protibunkrovou bombou GBU-57.

Táto zbraň vďaka svojej obrovskej váhe (13,6 ton) aj špeciálne skonštruovanej rozbuške dokáže preniknúť hlboko pod zem a zničiť tunely a bunkre iránskeho jadrového programu.

Do karát Trumpovi hrali aj prieskumy, podľa ktorých takmer 80 percent Američanov odmieta, aby Irán získal jadrové zbrane. Väčšina amerických občanov síce uprednostňovala rokovania, ale asi polovica bola ochotná akceptovať aj vojenskú cestu, ak by bola potrebná.

Donald Trump od začiatku izraelských náletov volal po tom, aby Irán okamžite prijal faktický koniec svojho jadrového programu, jeho statusy na sociálnych médiách ako „ÚPLNÁ KAPITULÁCIA“ však pre Irán neboli prijateľné bez straty tváre.

Že sa vo Washingtone kráti trpezlivosť s Teheránom, však naznačil už sobotňajší výrok koordinátorky tajných služby Tulsi Gabbardovej. Tá ešte prednedávnom tvrdila, že Irán je od jadrovej zbrane vzdialený asi tri roky, než prekvapivo vyhlásila, že by bol schopný zbraň vyvinúť v horizonte týždňov až mesiacov.

Prečo Spojené štáty neposkytli zbraň Izraelu?

V snahe vyhnúť sa priamemu americkému zapojeniu časť americkej verejnosti začala špekulovať, či neposkytnúť americké protibunkrové zbrane Izraelu, ktorý by následne zničil zariadenia Natanz a Fordó.

USA bombardovali jadrové zariadenia v IráneBuď bude mier, alebo tragédia pre Irán, vraví Trump. Vojna sa začala, odkazujú spojenci Teheránu

TASRPostoj

V ceste však stálo niekoľko praktických problémov. Váha GBU-57 ďaleko presahuje maximálnu záťaž izraelských stíhačiek, ktoré by s ňou ani len nedokázali vzlietnuť, a hoci Izrael disponuje aj väčšími prepravnými lietadlami, žiadne z nich nie je spôsobilé vykonať bezpečný útok v nepriateľskom vzdušnom priestore.

Naopak, USA so svojimi bombardérmi B-2 dokážu zbraň dopraviť nielen na veľkú vzdialenosť, ale aj bez zaznamenania iránskymi radarmi. Proti zariadeniu vo Fordó Američania nakoniec nasadili šesť takýchto bômb, na Natanz a Isfahán z jadrových ponoriek vystrelili rakety Tomahawk s konvenčnými hlavicami.

Vylúčiť takisto nemožno, že USA ako jediný štát, ktorý disponuje touto zbraňou, chceli zabrániť tomu, aby ju preskúmali (a potenciálne skopírovali) izraelskí technici.

Dokáže Irán program rýchlo obnoviť?

Kritici izraelských a teraz aj amerických útokov na Irán uvádzajú okrem zjavnej nelegálnosti útokov aj obavu, že nálety len utvrdia Irán v snahe získať jadrovú zbraň.

Z pohľadu väčšiny odborníkov bola preto uprednostňovaná cesta dohody podobnej JCPOA, ktorá by zaručila, že Irán nebude obohacovať urán nad hranicu potrebnú pre civilnú potrebu a pravidelné a dôkladné kontroly Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu IAEA.

Úspešnosť pokusov o obnovenie programu však môže znížiť izraelská kampaň likvidácie vedúcich iránskych jadrových vedcov.

Jednou z kľúčových otázok pri posudzovaní úspešnosti amerických náletov bude tá, čo sa stalo s obohateným uránom, ktorý Irán získal od roku 2019.

Irán podľa IAEA disponoval viac než 400 kilogramami uránu obohateného na úroveň 60 % U-235 (pre jadrovú bombu je potrebné obohatenie na 90 percent, v bežných reaktoroch obohatenie dosahuje 3 až 5 percent). Obohatený urán by bol preto nevyhnutnou potrebou, ak by Irán chcel naozaj skonštruovať jadrovú zbraň.

Tento obohatený urán Iránčania pravdepodobne skladovali v zariadení v blízkosti Isfahánu, ktoré Američania zasiahli strelami Tomahawk. Podľa odborníkov však nie je isté, či sa v čase útokov zásoby obohateného uránu ešte nachádzali v skladoch alebo sa Iránčanom podarilo svoje zásoby včas presunúť na iné, bezpečné miesto.

No aj ak Irán dokázal zachrániť už obohatený Irán, obnova jadrového programu bude stáť obrovské prostriedky, za posledné desaťročia Irán zrejme na svoj jadrový program vynaložil viac než ekvivalent ročného HDP krajiny.

Navyše, Irán zostane dlho v zraniteľnej pozícii, vzhľadom na silné opotrebovanie svojej protivzdušnej obrany bude zrejme trvať roky, než opäť dokáže účinne brániť svoj vzdušný priestor.

„Mnohí predpovedajú, že to prakticky zaručuje iránsku jadrovú bombu v priebehu niekoľkých rokov. Ale (najmä teraz, keď sme videli, ako hlboko izraelské spravodajské služby prenikli do Iránu a keďže precedens bol vytvorený) hneď ako Izrael uvidí obnovený pokrok [pri vývoji jadrovej bomby, pozn. red.], udrie znova,“ myslí si profesor Thomas Juneau z École supérieure d'affaires publiques et internationales v Ottawe.

Reakcia Iránu

Rétorika Trumpa ukazuje, že americký prezident nálety považuje za jednorazovú záležitosť a rád by sa vrátil k rokovaniam o iránskom jadrovom programe, i keď tentoraz za výrazne výhodnejších podmienok pre USA.

„Irán teraz čelí jednej zo svojich najťažších dilem od roku 1979: ak podnikne odvetné kroky, zaručí si ďalšie americké útoky, aj keď ho Izrael už teraz ničí,“ vysvetľuje Juneau. Ale ani druhá opcia – „neodvetiť a vyslať zničujúci signál slabosti USA a Izraelu, ako aj vlastnému obyvateľstvu“ – nie je pre Teherán veľmi atraktívna.

Doposiaľ sa zdá, že Irán sa rozhodol pre druhú možnosť. Vyhlásenia Teheránu o údajne zanedbateľných škodách, ktoré zrejme nebudú pravdivé, možno čítať ako istú snahu o deeskaláciu. 

Irán síce vystrelil novú salvu rakiet na Izrael, ale doposiaľ nepodnikol útoky na americké základne na Blízkom východe.

Na stole však stále zostáva pre Irán aj možnosť konflikt eskalovať. Jedným z najväčších problémov by mohlo byť iránske uzavretie Hormuzského prielivu a útoky na ropné tankery, ktoré prepravujú irackú, kuvajtskú, bahrajnskú, saudskú a katarskú ropu z Perzského zálivu do Európy, USA a Východnej Ázie. V takomto prípade by zrejme vystrelili ceny ropy s veľmi negatívnymi dôsledkom na svetovú ekonomiku.

Takýto krok Iránu, ktorý by bol takisto v jasnom rozpore s medzinárodným právom, by nevyhnutne viedol k väčšiemu zapojeniu USA a zrejme už neodvratne otvorenej vojne nielen medzi Iránom a Izraelom, ale aj Spojenými štátmi.