Americké bombardovanie v Iráne Jadrové zariadenia ste zničili, ale hra sa neskončila, tvrdí Teherán. Izrael sa vraj blíži k naplneniu cieľov

Čo treba vedieť:

• Spojené štáty zaútočili bombami na tri jadrové zariadenia v Iráne. Americký prezident Donald Trump označіl útok za veľmi úspešný. „Toto nemôže pokračovať. Buď bude mier, alebo dôjde k tragédii pre Irán,“ vyhlásil. Cieľom útokov bolo zabezpečiť, aby Irán nedisponoval žiadnymi jadrovými zbraňami, zmeniť režim v Iráne vraj Amerika nechce.

• Zatiaľ čo USA tvrdia, že zariadenia na obohacovanie uránu boli úplne zničené, Teherán útoky bagatelizuje a hovorí, že zariadenia nie sú také zničené. Američania priblížili, ako sa im podarilo Irán prekvapiť.

• Izraelský premiér Benjamin Netanjahu hovorí o „odvážnom rozhodnutí, ktoré zmení dejiny“. USA sa náletmi pridali k Izraelu, ktorý na Irán útočí od 13. júna. Po nočných amerických útokoch Izrael vyhlásil, že sa blíži k naplneniu svojich cieľov.

• Irán zvažuje „všetky možnosti“ reakcie, ale návrat k rokovaciemu stolu odmieta. O ďalších krokoch sa chce radiť v Rusku s Vladimirom Putinom. V odvete už zaútočil na viaceré miesta v Izraeli a pohrozil aj americkým základniam v regióne. Zvažuje aj uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi takmer 20 percent svetového vývozu ropy.

• Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu po útokoch na jadrové zariadenia neevidujú zvýšený stupeň radiácie. Výbuchmi otriasala aj provincia, kde sa nachádza jediná iránska jadrová elektráreň.

Dianie sme sledovali online:

22.09 Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael ukončí údery proti iránskym cieľom, keď sa naplnia ciele, ktorými sú zničenie iránskeho jadrového programu a raketových spôsobilostí. Po nočných amerických útokoch sa Izrael k cieľom priblížil povedal izraelský premiér, ktorý nenechá svoju krajinu zatiahnuť do opotrebovávacej vojny s Iránom.

„Dosiahli sme veľa a vďaka prezidentovi Trumpovi sme sa priblížili k našim cieľom. Nebudeme pokračovať nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie, ale ani ich neukončíme príliš skoro. Keď budú ciele dosiahnuté, operácia bude ukončená a boje sa zastavia,“ povedal Netanjahu na tlačovej konferencii.

„Nepochybujem o tom, že tento (iránsky) režim nás chce vyhladiť, a preto sme sa pustili do tejto operácie, aby sme eliminovali dve konkrétne hrozby pre našu existenciu: jadrovú hrozbu a hrozbu balistických rakiet. Postupujeme krok za krokom smerom k dosiahnutiu týchto cieľov. Sme veľmi, veľmi blízko k ich naplneniu,“ povedal.

Izrael spustil rozsiahle útoky na Irán 13. júna s deklarovaným cieľom zabrániť mu získať jadrovú zbraň. Teherán opakovane popiera, že by sa o ňu usiloval, a Izraelu údery opätuje. Izraelské bombardovanie si dosiaľ vyžiadalo v Iráne viac než 400 mŕtvych a 3 000 zranených, terčom sa stali aj vojenské špičky a jadroví vedci. Rakety a drony vypálené Iránom pripravili v Izraeli o život 25 ľudí.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Foto: Profimedia

21.52 Zatiaľ nevedno, či Irán odviezol obohatený urán z Fordó alebo skončil pod troskami. Na zariadenie umiestnené v hore USA zhodili viac než 13-tonové bomby určené na ničenie podzemných bunkrov. Poškodenie je podľa agentúry Reuters viditeľné z vesmíru, ako ukazujú satelitné snímky. Zariadenie Natanz bolo úplne zničené, zatiaľ čo tamojšie podzemné haly sú veľmi poškodené. Značné škody utrpelo aj zariadenie Isfahán.

Iránsky Červený polmesiac nehlásil žiadne obete, čím sa podľa denníka The Guardian zrejme potvrdili tvrdenia Iránu, že zariadenia boli vopred evakuované.

21.14 Teherán stále disponuje zásobami obohateného uránu, tvrdí poradca iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alí Šamchání. „Aj keď sú jadrové zariadenia zničené, hra sa neskončila, obohatené materiály, domáce znalosti, politická vôľa zostávajú,“ uviedol Šamchání na platforme X. 

„Politická a operačná iniciatíva je teraz na strane tých, ktorí hrajú inteligentne, vyhýbajú sa úderom naslepo. Prekvapenia budú pokračovať!“ dodal.

Iný poradca iránskeho najvyššieho vodcu, Alí Akbar Velajátí, v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty nemajú miesto na Blízkom východe. „V tomto regióne a islamskom svete už nie je miesto pre Ameriku ani jej základne,“ povedal podľa tlačovej agentúry IRNA. USA odkázal, že má čakať „nenapraviteľné následky“, a uviedol, že americké základne, ktoré Washington využíva pri útokoch na iránske jadrové zariadenia, „budú považované za legitímne ciele“. 

„Každá krajina v regióne alebo inde, ktorú americké sily používajú pri útokoch na Irán, sa bude považovať za legitímny cieľ našich ozbrojených síl,“ povedal poradca.

20.36 Izraelsko-iránsky konflikt môže zvýšiť ceny energií. Irán kontroluje strategický Hormuzský prieliv, cez ktorý putuje tretina globálnych dodávok ropy po mori a pätina dodávok LNG. Ak dôjde k jeho blokáde, ceny ropy by mohli vyletieť nad 100 USD za barel.

Niektorí analytici argumentujú, že aj Irán potrebuje otvorený Hormuzský prieliv pre lode svojich klientov – Indie a Číny. No hoci prieliv nie je uzavretý, konflikt už ovplyvnil ceny energií vzhľadom na riziká. Niektoré ropné tankery tadiaľ odmietajú prechádzať. Zároveň si poisťovacie spoločnosti budú pravdepodobne účtovať viac za poistenie plavidiel.

Pozornosť pútajú aj ložiská zemného plynu v regióne. Irán má spoločné najväčšie ložisko zemného plynu na svete, pole South Pars, s Katarom. LNG pochádzajúci z tohto regiónu je životne dôležitý pre zvyšok sveta vrátane Európy.

Hoci má Európska únia v súčasnosti dostatočné zásoby, jej závislosť od globálnych dodávok LNG ju robí zraniteľnou voči geopolitickým otrasom, keďže znižuje dodávky ruského plynu. K najväčším dovozcom LNG v EÚ patrí Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Holandsko a Belgicko. Ak konflikt ovplyvnení dodávky z Kataru, najviac to zasiahne Belgicko, Taliansko a Poľsko, keďže táto arabská krajina pokrýva 38 až 45 % ich dovozu LNG.

Bilbordu s fotografiou amerického prezidenta Donalda Trumpa a nápisom Ďakujeme, pán prezident v meste Ramat Gan. Foto: TASR/AP

Nie sme vo vojne s Iránom, ale s jeho jadrovým programom, tvrdí USA

18.34 Po amerických útokoch na Irán je svet bezpečnejším a stabilnejším miestom, vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio v televízii Fox News. Aj on po viceprezidentovi Vanceovi a ministrovi obrany Hegsethovi zdôraznil, že zmena režimu v krajine nie je cieľom Spojených štátov a ďalšie útoky na ciele v Iráne zatiaľ nie sú v pláne.

Rubio vládu v Teheráne varoval, že ak bude trvať na pokračovaní svojho „tajného“ jadrového programu, riskuje ďalšie odvetné opatrenia a prípadná vojenská odpoveď by podľa neho bola „najväčšou chybou, akú by mohol Irán urobiť“. 

Vládu krajiny taktiež obvinil z „falošných rokovaní“ v snahe oklamať prezidenta Trumpa. Šéf americkej diplomacie napriek tomu vyhlásil, že USA sú aj naďalej pripravené rokovať s Iránom o jeho jadrovom programe, čo však Irán po náletoch odmieta. Vzájomné diskusie boli prerušené po začatí izraelských útokov na Irán minulý týždeň.

Rubio zároveň vyzval Peking, aby sa spojil s Teheránom vo veci potencionálneho iránskeho plánu na uzavretie Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou námornou trasou pre export ropy na svetové trhy. „Vyzývam čínsku vládu v Pekingu, aby im v súvislosti s touto vecou zavolala, pretože sú veľmi závislí od Hormuzského prielivu, pokiaľ ide o ropu,“ povedal minister. Svet stále čaká na reakciu Iránu voči USA.

16.51 USA nie sú vo vojne s Iránom, ale s jeho jadrovým programom, tvrdí americký viceprezident J. D. Vance. Tieto nálety podľa neho „výrazne“ zdržali vývoj jadrového programu Teheránu a americkí spojenci sa budú teraz usilovať o jeho „trvalú“ likvidáciu.

„Nechcem tu zachádzať do citlivých spravodajských informácií, ale vieme, že sme iránsky jadrový program podstatne zdržali, či už ide o roky alebo dlhšie,“ uviedol Vance pre stanicu NBC News. 

Hovorca Iránskej organizácie pre atómovú energiu medzitým povedal, že poznatky v oblasti jadrovej energetiky sa nedajú zničiť. 

Vance sa podľa svojich slov neobáva, že by sa boje s Iránom predĺžili. Tvrdí, že USA nemajú záujem o nasadenie amerických vojakov a ani nechcú zmeniť režim v Teheráne. O tom hovoril predtým aj minister obrany Pete Hegseth, podľa ktorého mali útoky „neutralizovať hrozby“ pre národné záujmy USA, ktoré predstavuje iránsky jadrový program, ale neboli predzvesťou plánov na zmenu režimu.

J. D. Vance a Donald Trump pri sledovaní útoku. Foto: TASR/AP

Presné dopady úderov sa stále vyhodnocujú, podľa odborníkov sa však USA budú pri určovaní ich úspešnosti spoliehať na spravodajské informácie, napísal server stanice Sky News. Z Washingtonu podľa stanice BBC zaznela silná rétorika, ale málo dôkazov, ktoré by tvrdenia o zničení jadrových zariadení Iránu potvrdzovali.

Trumpovo rozhodnutie zaútočiť na Irán vyvolalo určitý rozkol v radoch jeho priaznivcov, informovala Sky News. Predstavitelia americkej administratívy sa podľa nej teraz snažia ubezpečiť, že išlo o jednorazovú operáciu.

USA opísali priebeh útoku, Irán varoval americké základne v okolí

15.59 Iránsky parlament údajne schválil uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi takmer 20 percent svetového vývozu ropy. Rozhodnutie ešte nie je konečné a zablokovanie kľúčovej námornej trasy ešte musí schváliť iránska bezpečnostná rada. Agentúra Reuters sa pritom odvoláva na zdroj iránskej štátnej televízie Press TV.

Iránsky poslanec a generál revolučných gárd Esmaíl Kosarí podľa Reuters zdôraznil, že možnosť uzavretia prielivu je na stole a tento krok „bude vykonaný vždy, keď to bude potrebné“.

Hormuzský prieliv sa nachádza medzi Ománom a Iránom a spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Cez prieliv smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Od začiatku roka 2022 do mája 2025 bolo cez prieliv denne prepravených približne 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív, uviedla analytická spoločnosť Vortexa. Irán sa v minulosti západným mocnostiam viackrát vyhrážal jeho uzavretím.

Prepravná spoločnosť Maersk medzičasom informovala, že jej lode sa naďalej plavia Hormuzským prielivom. Je však pripravená prijať potrebné opatrenia na základe dostupných informácií. Britská organizácia pre námorný obchod uviedla, že hrozbu pre americkú obchodnú lodnú dopravu v Červenom mori a Adenskom zálive v blízkosti Iránu hodnotí ako „vysokú“.

Iránske islamské revolučné gardy vyslali taktiež varovanie americkým základniam na Blízkom východe. V prípade útoku sú najohrozenejšie základne v Bahrajne a Katare. Podľa satelitných snímok už z letiskovej plochy na vojenskom letisku al-Udajd v Katare stiahli lietadlá. Ďalšie americké sily sa nachádzajú v Iraku, Kuvajte, Sýrii alebo Ománe. Celkovo je na Blízkom východe nasadených asi 40-tisíc amerických vojakov.

15.09 USA zničili jadrový programu Iránu, cieľom útokov nebola ani nie je zmena režimu, hovorí americký minister obrany Pete Hegseth.

Iránske jadrové zariadenia sú podľa neho po úderoch vážne poškodené a zničené. Washington potvrdil, že do misie boli nasadené desiatky lietadiel vrátane siedmich strategických bombardérov B-2. Použitých bolo celkovo vyše 75 projektilov vrátane 14 bômb určených na ničenie podzemných bunkrov.

„Zničili sme iránsky jadrový program,“ povedal minister obrany Hegseth na tlačovej konferencii s tým, že operácia, ktorá dostala názov Polnočné kladivo (Midnight Hammer), nebola zameraná na iránske jednotky ani na Iráncov. Trump sa podľa jeho slov usiluje o mier a touto cestou by sa mal vydať aj Irán.

„Cieľom tejto misie nebola a nie je zmena režimu. Prezident schválil presnú operáciu s cieľom neutralizovať hrozby pre naše národné záujmy, ktoré predstavuje iránsky jadrový program, a kolektívnu sebaobranu našich jednotiek a nášho spojenca Izraela,“ dodal Hegseth.

Šéf amerického Zboru náčelníkov štátov Dan Caine. Foto: TASR/AP

Operácia zahŕňala „klamlivé snahy“, pri ktorých niekoľko bombardérov vyslali USA smerom na západ do Tichého oceánu, zatiaľ čo sedem ďalších letelo k cieľom v Iráne 18 hodín, počas ktorých viackrát doplnili palivo, ozrejmil šéf amerického Zboru náčelníkov štátov Dan Caine. Operácia bola podľa neho naplánovaná a koordinovaná a dosiahla požadovaný účinok.

„Iránske stíhačky nelietali a zdá sa, že iránske raketové systémy zem – vzduch nás počas celej misie nevideli. Zachovali sme si moment prekvapenia,“ uviedol Caine. Podľa prvotného posúdenia škôd, ktoré naďalej prebieha, došlo k zničeniu spôsobilostí jadrového zariadenia Fordó, dodal.

14.44 Útok USA podľa iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána ukázal, že stoja aj za vojenským ťažením Izraela. „Táto agresia ukázala, že Amerika je hlavným faktorom nepriateľských akcií sionistického režimu voči Iránskej islamskej republike,“ povedal podľa tlačovej agentúry IRNA. Ako dodal, Spojené štáty podľa neho konali po tom, čo videli „zjavnú neschopnosť“ Izraela.

Iránske médiá medzitým priniesli informáciu, že provinciou Búšehr, kde sa nachádza jediná jadrová elektráreň v Iráne, otriasla mohutná explózia, píše AFP. O výbuchu informovala tlačová agentúra Šark, pričom podľa agentúry Fars išlo o útok Izraela, ktorý cielil na dve lokality v rovnomennej provinčnej metropole.

Iránske médiá takisto hlásili útoky v provincii Jazd. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ešte v sobotu upozornila, že útok na elektráreň v Búšehri by mohol spôsobiť „veľmi veľký únik rádioaktivity“, pripomína AFP.

13.59 Rusko, Čína aj Turecko odsúdili údery USA na Irán, Švajčiari vyzývajú na návrat k diplomacii.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo americké údery v Iráne, označilo ich za „nezodpovedné“ a hrubé porušenie medzinárodného práva. Súčasne Rusko vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN na reakciu. Rusko považuje za alarmujúce, že útoky na Irán vykonala krajina, ktorá je stálym členom BR OSN. Aj Rusko, ktoré pred tromi rokmi napadlo Ukrajinu, je členom Bezpečnostnej rady.

Odsúdenie vyjadrila aj čínska diplomacia, ktorá vyzvala „všetky strany konfliktu, najmä Izrael, aby čo najskôr zastavili paľbu“.

Turecko, ktoré práve hostí stretnutie šéfov diplomacií krajín Organizácie islamskej spolupráce, medzitým varovalo, že údery riskujú eskaláciu konfliktu medzi Izraelom a Iránom na globálnu úroveň s možnými katastrofickými dôsledkami. Útoky odsúdil aj Egypt a Pakistan, a to len niekoľko hodín po tom, čo Pakistan nominoval amerického prezidenta Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier.

Neutrálne Švajčiarsko vyzvalo všetky strany na maximálnu zdržanlivosť a okamžitý návrat k diplomacii. Záujmy USA v Iráne v súčasnosti zastupuje práve Švajčiarsko, keďže po islamskej revolúcii z roku 1979 Washington a Teherán prerušili diplomatické styky. 

Európske mocnosti v piatok naliehali v Ženeve na Teherán, aby obnovil diplomatické úsilie so Spojenými štátmi s cieľom nájsť riešenie patovej situácie v súvislosti s jeho jadrovým programom. Irán však uviedol, že diplomatické kroky môže zvážiť až po tom, čo Izrael zastaví bombardovanie.

Pápež Lev XIV. volá po konci vojenŽiadne vojenské víťazstvo nevynahradí bolesť matky. Ľudstvo prosí o mier

TASRVatican News

Irán sa poradí v Moskve s Putinom. Návrat k rokovaniam nateraz odmieta

12.28 Iránsky minister zahraničia po amerických útokoch oznámil cestu do Moskvy. Návrat k rokovaciemu stolu odmieta. Iránsky minister Abbás Arákčí sa v pondelok ráno stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Arákčí americké údery odsúdil a vyhlásil, že Trump oklamal svojich vlastných voličov sľubmi o nezapájaní sa do „večných vojen“, informovala stanica Sky News.

Arákčího v Moskve vraj čakajú „veľmi vážne konzultácie“. Moskvu označil za priateľa Iránu a povedal, že s Ruskom sa vždy navzájom radia. „Irán neurobil nič zlé. Nechápeme, prečo by mal byť napadnutý za falošné obvinenie, že sa snaží získať jadrové zbrane,“ povedal šéf iránskej diplomacie, ktorý Trumpa označil za „tyrana“ nedodržiavajúceho zákony.

V januári podpísali Rusko a Irán zmluvu o strategickom partnerstve. Moskva počas minulého týždňa varovala Washington pred zapojením sa do konfliktu na strane Izraela.

Iránsky minister zahraničia. Foto: TASR/AP

Arákčí akúkoľvek požiadavku na návrat k rokovaciemu stolu označil za irelevantnú. Minister povedal, že to boli Spojené štáty, ktoré uprostred rozhovorov „zradili diplomaciu“ tým, že „podporili genocídny izraelský režim, ktorý začal nezákonnú agresívnu vojnu“ proti Iránu. Izrael a USA podľa neho prekročili „veľmi veľkú červenú čiaru“, keď podnikli útoky na iránske jadrové zariadenia.

„Venovali sme sa diplomacii, ale boli sme napadnutí. (USA) dali Izraelčanom zelenú, ak nie pokyn, aby zaútočili na iránske jadrové zariadenia. Dokázali, že nie sú mužmi diplomacie a rozumejú len jazyku hrozieb a sily,“ vyhlásil Arákčí a prisľúbil, že Teherán sa bude brániť všetkými potrebnými prostriedkami.

Americké nálety na IránTeherán stojí pred možnosťou eskalovať situáciu alebo prijať ponižujúcu porážku

Christian Heitmann

12.06 Nemecký kancelár vyzval na návrat k diplomacii, český premiér Fiala útok USA chápe. Friedrich Merz vyzval v urýchlený návrat k diplomacii. Irán musí podľa neho „okamžite vstúpiť do rokovaní so Spojenými štátmi a Izraelom a nájsť diplomatické riešenie tohto konfliktu“, povedal Merz. Nemecká vláda verí, že počas útokov „boli poškodené rozsiahle časti iránskeho jadrového programu“.

Český premiér Petr Fiala v reakcii na nočný útok uviedol, že iránsky jadrový program je ohrozením medzinárodnej bezpečnosti. Americký útok je preto podľa neho pochopiteľnou snahou zabrániť Iránu vo vývoji jadrovej zbrane. V podobnom duchu sa vyjadrila aj česká ministerka obrany Jana Černochová a šéf rezortu diplomacie Ján Lipavský, cituje portál Novinky.cz.

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že „mierotvorca“ Donald Trump zatiahol USA do ďalšej vojny. Bez bližších podrobností a dôkazov dodal, že viacero krajín je pripravených Iránu priamo dodať svoje jadrové hlavice. Režim v Teheráne podľa neho útoky prežije a z vojny vyjde posilnený.

11.04 Americké útoky na Irán odsúdil Katar, Saudská Arábia aj Omán. Katarské ministerstvo zahraničia vydalo vyhlásenie, v ktorom varuje, že „súčasná nebezpečná eskalácia v regióne môže viesť ku katastrofálnym následkom na regionálnej aj medzinárodnej úrovni“. Zároveň obe strany vyzvalo, aby „prejavili múdrosť, zdržanlivosť a vyhli sa ďalšej eskalácii“. V Katare sa nachádza najväčšia americká vojenská základňa na Blízkom východe.

Aj Saudská Arábia vyjadrila v nedeľu „veľké znepokojenie“. Tamojší rezort diplomacie na platforme X uviedol, že kráľovstvo „s veľkými obavami sleduje vývoj v sesterskej islamskej republike Irán“. Zároveň vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšilo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia situácie.

Americké útoky na ciele v Iráne odsúdil aj Omán, ktorý je sprostredkovateľskou krajinou v jadrových rokovaniach.

Jeden z iránskych poslancov, šéf parlamentného výboru pre zahraničnú politiku Abbás Golrú, v nedeľu vyhlásil, že po útokoch USA má Irán zákonné právo odstúpiť od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Podľa neho tak Teherán môže urobiť na základe jej článku 10, podľa ktorého má členská krajina „právo odstúpiť od zmluvy, ak rozhodne, že mimoriadne udalosti ohrozili jej najvyššie záujmy“, napísal na platforme X.

Slovenské reakcie na útok USA v IráneAj demokratické krajiny sveta rezignujú na diplomatické riešenia kríz, vraví Pellegrini

TASRPostoj

10.45 Po útokoch Iránu na Izrael je už najmenej 86 zranených. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu uviedol, že útokom Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia bol splnený jeden z jeho hlavných prísľubov ohľadne vojny proti Iránu, že „iránske jadrové zariadenia budú tak či onak zničené“.

Podľa iránskeho ministerstva zahraničných vecí útok zo strany USA ukázal, že „Washington sa nezastaví pred žiadnou nelegálnosťou alebo zločinom“ v záujme podpory Izraela, cituje agentúra AFP.

„Teraz je všetkým úplne jasné, že samotný režim, ktorý má stále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN, sa neriadi žiadnymi zásadami ani morálkou a nezastaví sa pred žiadnou nezákonnosťou ani zločinom, aby slúžil cieľom genocídneho okupačného režimu,“ uviedlo ministerstvo v Teheráne vo vyhlásení s odkazom na Spojené štáty a Izrael.

9.58 Britský premiér Keir Starmer vyzval v nedeľu Irán na návrat k rokovaniam. Iránsky jadrový program pokladá za „závažnú hrozbu“, ktorú by americký vojenský zásah mohol „zmierniť“.

„Situácia na Blízkom východe zostáva nestabilná a stabilita v regióne je prioritou. Vyzývame Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a dosiahol diplomatické riešenie na ukončenie tejto krízy,“ uviedol v reakcii Starmer. Predpokladá sa, že Británia do akcie zapojená nebola, keďže Starmer i tamojší minister zahraničných vecí David Lammy presadzovali diplomatické riešenie, konštatuje DPA.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová takisto vyzvala na deeskaláciu a návrat k rokovaniam. „Vyzývam všetky strany, aby ustúpili o krok späť, vrátili sa k rokovaciemu stolu a zabránili ďalšej eskalácii,“ napísala Kallasová na platforme X. Ako dodala, Iránu nesmie byť umožnené vyvinúť jadrovú zbraň. Ministri zahraničných vecí EÚ budú o situácii diskutovať v pondelok, dodala podľa AFP.

9.22 Iránski spojenci útok USA odsúdili. Proiránske milície jemenských povstalcov – húsíovcov útoky označili za „brutálnu a zbabelú agresiu“. Podľa nich ide o zjavné narušenie iránskej suverenity a jasné porušenie medzinárodného práva. Útok bol súčasťou „neobmedzenej, zločinnej podpory“ Izraela zo strany USA, uviedli jemenskí povstalci.

Húsíovci krátko pred útokmi USA upozornili, že v prípade zásahu Spojených štátov do konfliktu medzi Izraelom a Iránom začnú opätovne útočiť na americké lode v Červenom mori. Útok je bol podľa nich začiatkom a nie ukončením vojny, citovala zdroje húsíovcov arabská spravodajská stanica al-Džazíra.

Na satelitnej snímke spoločnosti Maxar Technologies sú vozidlá jadrovom zariadení vo Fordó v Iráne v piatok 20. júna 2025. Foto: TASR/AP

Irak v nedeľu medzitým varoval, že útoky USA na jadrové zariadenia v susednom Iráne ohrozujú mier a stabilitu na Blízkom východe, píše AFP. Bagdad vyjadril „hlboké znepokojenie a dôrazné odsúdenie“ útokov na jadrové zariadenia, uvádza sa vo vyhlásení vlády.

Radiáciu nezaznamenali, Irán odpovedal útokom na Izrael

9.03 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu podobne ako iránske agentúry nezaznamenala zvýšenú úroveň radiácie v kľúčových jadrových zariadeniach v Iráne.

Šéf MAAE Rafael Grossi však v noci na nedeľu vyjadril v súvislosti s útokmi „hlboké znepokojenie“ a označil ich za „nebezpečnú eskaláciu“ a „priamu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť“. Iránske Národné centrum pre jadrovú bezpečnosť však medzinárodnú agentúry obvinilo zo „spoluúčasti“ na amerických útokoch.

8.14 Irán v odvete zaútočil na izraelské Letisko Ben Guriona v Tel Avive. Armáda islamskej republiky spresnila, že medzi ďalšie ciele v Izraeli patrili „biologické výskumné centrum“, logistické základne a rôzne úrovne veliteľských a riadiacich stredísk, citovala agentúra Fars.

Podľa stanice Sky News bola v Tel Avive zasiahnutá časť rozsiahlej budovy, o čom kolovali aj zábery na sociálnych sieťach. Na mieste sa nachádzali záchranári a prehľadávali trosky. 

Izraelské záchranné zložky medzitým uviedli, že pri iránskom útoku na strednú časť územia krajiny utrpelo zranenia najmenej 16 ľudí. Verejnoprávna televízia KAN 11 odvysielala zábery zničenej budovy obklopenej sutinami, ktorá sa podľa nej nachádza v strednom Izraeli, po dvoch vlnách iránskych rakiet vypálených na Izrael. Podľa portálu Times of Israel bol zasiahnutý domov pre seniorov. Terčom útokov Iránu bolo aj mesto Haifa.

Záchranár v meste Haifa v Izraeli nesie dve deti, zatiaľ čo obyvatelia sa evakuujú z miesta, kde dopadla raketa odpálená z Iránu. Foto: TASR/AP

7.48 Pri útokoch na jadrový komplex vo Fordó použili USA dovedna šesť bômb typu GBU-57A/B MOP, ktoré boli zhodené z bombardérov B-2. Tieto pokročilé stroje vybavené technológiou stealth sú schopné niesť viac než 13-tonové bomby GBU-57A/B MOP, špeciálne vyvinuté na ničenie cieľov hlboko pod zemou. Tak je to v prípade zariadenia vo Fordó, ktoré sa nachádza ukryté desiatky metrov pod horou.

Okrem toho bolo pri útokoch na zariadenia v Natanze a Isfaháne použitých 30 rakiet typu Tomahawk, odpálených z amerických ponoriek, uvádza stanica Sky News.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac privítal v nedeľu útoky Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia a označil ich za „historický krok“. Cieľom útokov bolo podľa neho „zabezpečiť, aby Irán nedisponoval žiadnymi jadrovými zbraňami – zbraňami, ktoré ohrozovali národno-bezpečnostné záujmy Izraela, krajín regiónu i samotných Spojených štátov“, uvádza vo vyhlásení.

Iránsky predstaviteľ agentúre Fars taktiež povedal, že väčšina škôd v zariadení Fordó môže byť odstránená. Iránska štátna televízia zase vo svojich správach tvrdí, že poškodené boli v tomto zariadení len tunely určené na príchody a odchody. Predstaviteľ jej vedenia dokonca uviedol, že Irán už pred časom všetky tri zariadenia evakuoval.

7.40 Saudskoarabské úrady po útokoch v oblasti Perzského zálivu neevidujú účinky zvýšenej radiácie.

„Ako dôsledok amerického vojenského útoku na iránske jadrové zariadenia neboli zistené žiadne rádioaktívne účinky na životné prostredie (saudskoarabského) kráľovstva a arabských štátov Perzského zálivu,“ napísala saudskoarabská komisia pre jadrový a rádiologický dozor v príspevku na sociálnej sieti na X.

Teherán dosah amerických útokov bagatelizuje. Tamojšie úrady tvrdia, že v zasiahnutých oblastiach nespozorovali „známky kontaminácie“ a obyvatelia nie sú vystavení „nijakému nebezpečenstvu“. Iránske Národné centrum pre jadrovú bezpečnosť spadajúce pod Iránsku organizáciu pre atómovú energiu uviedlo, že jeho detektory nezaznamenali zvýšenú úroveň radiácie, respektíve nijaký takýto únik, informuje stanice Sky News. 

7.12 Útoky USA na jadrové zariadenia budú mať trvalé následky, tvrdí Irán, ktorý zvažuje „všetky možnosti“ reakcie po amerických útokoch, ku ktorým došlo v noci na nedeľu. Uviedol to tamojší minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý zároveň pohrozil, že tento krok USA bude mať „trvalé následky“. 

Arákčí v príspevku na platforme X označil útok zo strany USA za „nezákonné a zločinecké správanie“. Ako dodal, každá členská krajina Organizácie Spojených národov by mala byť „znepokojená“ „závažným porušením Charty OSN“. „Udalosti z dnešného rána sú nehorázne a budú mať trvalé následky,“ napísal Arákčí.

Ľudia v juhokórejskom Soule držiaci iránsku vlajku počas zhromaždenia požadujúceho zastavenie vojny medzi Izraelom a Iránom. Foto: TASR/AP

6.44 Izrael zatvoril do odvolania svoj vzdušný priestor. Pozemné hraničné priechody s Egyptom i Jordánskom naďalej fungujú normálne.

Izraelská armáda uviedla, že pracuje na zachytení novej salvy rakiet odpálených z Iránu. Sirény leteckého poplachu sa rozozneli v Tel Avive a niekoľko explózií otriaslo aj Jeruzalemom.

6.20 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že Donald Trump a Spojené štáty prejavili pri útokoch na Irán veľkú silu. V príspevku na sociálnej sieti X takisto uviedol, že Trumpovo „odvážne rozhodnutie (zaútočiť) zmení dejiny“.

Izrael zároveň po útokoch Spojených štátov na Irán zvýšil až do odvolania úroveň pohotovosti na celom svojom území. Pohyb občanom obmedzil len na vyslovene nevyhnutné aktivity. 

Zatvorené budú do odvolania školy, ako aj ďalšie pracoviská s výnimkou „základných sektorov“, oznámila izraelská armáda. 

„Bolo rozhodnuté zmeniť zaradenie všetkých oblastí krajiny z čiastočnej a obmedzenej aktivity na nevyhnutnú aktivitu“ vrátane „zákazu vzdelávacích aktivít, zhromažďovania i (fungovania) pracovísk s výnimkou základných sektorov“, uviedla vo vyhlásení. 

6.12 Donald Trump označil v prejave v Bielom dome útoky USA na tri iránske jadrové zariadenia za „veľkolepý vojenský úspech“. Dodal, že tieto kľúčové iránske zariadenia na obohacovanie uránu boli „úplne zničené“.

„Dnes večer môžem svetu oznámiť, že údery boli veľkolepým vojenským úspechom. Kľúčové iránske zariadenia na obohacovanie uránu boli úplne a totálne zničené,“ povedal Trump v prvom verejnom vystúpení od vykonania týchto útokov. Počas krátkeho prejavu vedľa neho stáli americký viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio i minister obrany Pete Hegseth.

Trump zároveň vo svojom krátkom „prejave k národu“ varoval Irán, že ak nepristúpi na mier, USA by mohli na jeho území zasiahnuť ďalšie ciele. „Irán, tyran Blízkeho východu, musí teraz uzavrieť mier. Ak tak neurobí, budúce útoky budú oveľa väčšie a oveľa jednoduchšie,“ pokračoval prezident USA.

„Toto nemôže pokračovať. Buď bude mier, alebo dôjde k tragédii pre Irán, oveľa väčšej, než akej sme boli svedkami za posledných osem dní. Pamätajte, že zostáva ešte veľa cieľov,“ dodal. Varoval pritom, že USA by mohli na tieto ciele zaútočiť „s presnosťou, rýchlosťou a zručnosťou“, a to „v priebehu len niekoľkých minút“.

Americký prezident taktiež povedal, že cieľom USA bolo zastavenie jadrovej hrozby, ktorú predstavuje Irán ako štát, ktorý je na celom svete najväčším podporovateľom terorizmu. „Irán hovorí: smrť Amerike, smrť Izraelu už 40 rokov... Stratili sme viac ako tisíc ľudí a státisíce na celom Blízkom východe a vo svete zomreli ako priamy následok ich nenávisti,“ povedal.

Trump sa taktiež poďakoval izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi i izraelskej armáde za spoluprácu. „Pracovali sme ako tím, možno ako doteraz nikdy ešte nijaký, a prešli sme dlhú cestu k odstráneniu tejto veľkej hrozby pre Izrael,“ dodal. 

Poďakoval aj americkým vojakom, ktorí sa zúčastnili na tejto operácii, aj „celej armáde Spojených štátov“. Dodal, že takúto operáciu „svet nevidel už mnoho, mnoho desaťročí“, a vyjadril vieru v to, že služby vojakov v takomto rozsahu už nebudú potrebné. 

5.58 Iránske médiá i oblastný predstaviteľ potvrdili, že časť jadrového zariadenia Fordó zasiahli nepriateľské útoky. 

Zástupca guvernéra provincie Isfahán, Akbar Sálihi, informoval, že „protivzdušná obrana v (mestách) Isfaháne a Kašáne“ bola aktivovaná z dôvodu nepriateľských útokov. 

Hovorca tzv. krízového manažmentu v iránskej provincii Kom uviedol, že časť jadrovej elektrárne Fordó bola napadnutá „nepriateľskými leteckými útokmi“, informovala iránska tlačová agentúra Tasnim.

Iránska organizácia pre atómovú energiu (AEOI) americké útoky označila za „neskrývané porušenie medzinárodného práva“ a dodala, že so svojím „národným programom“ neprestane, čím podľa agentúry AP i stanice Sky News zjavne narážala na svoj jadrový program.

„Iránska organizácia pre atómovú energiu uisťuje veľký iránsky národ, že napriek podlým sprisahaniam jeho nepriateľov nedovolí zastaviť rozvoj tohto národného priemyslu, na ktorom sa svojim úsilím podieľajú tisíce revolučných a motivovaných vedcov a odborníkov,“ uviedla AEOI. Zároveň obvinila zo „spoluúčasti“ na amerických útokoch Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE).

4.04 Spojené štáty zaútočili bombami na tri jadrové zariadenia v Iráne vo Fordó, v Natanz a Isfaháne, oznámil americký prezident Donald Trump. Útok označil za „veľmi úspešný“. USA sa tak pridali k Izraelu, ktorý na Irán útočí už vyše týždňa, pričom ten údery opätuje.

„Dokončili sme náš veľmi úspešný útok na tri jadrové zariadenia v Iráne vrátane Fordó, Natanz a Isfaháne,“ napísal Trump. „Na hlavný objekt, Fordó, bol zhodený plný náklad BÔMB,“ dodal s tým, že všetky lietadlá, ktoré sa na útoku zúčastnili, bezpečne opustili iránsky vzdušný priestor a sú na ceste domov.

„Gratulujeme našim skvelým americkým bojovníkom. Na svete neexistuje iná armáda, ktorá by toto dokázala. TERAZ JE ČAS NA MIER!“ dodal vo svojom príspevku americký prezident.

Podľa agentúry Reuters sa na útokoch podieľali strategické bombardéry B-2, odvoláva sa na oficiálne nemenované americké zdroje. V priebehu soboty agentúra taktiež informovala, že Spojené štáty začali presúvať niekoľko svojich strategických bombardérov B-2 na ostrov Guam v Tichom oceáne. 

Trump predtým zvolal na sobotný večer v Bielom dome zasadnutie Bezpečnostnej rady USA, rokovať mala práve o prípadnom vstupe USA do konfliktu voči Iránu. Agentúra AP pripomína, že k priamemu zapojeniu USA prichádza po viac ako týždni útokov Izraelu na Irán, ktoré ten spustil 13. júna. Teherán odvtedy údery opätuje.

Trump v ďalšom príspevku na Truth Social oznámil, že o 22.00 h miestneho času (04.00 h SELČ) vystúpi v súvislosti s útokmi s tzv. prejavom k národu. Týkať sa podľa jeho slov bude veľmi „úspešnej americkej vojenskej operácie v Iráne“. Trump akciu označil za „historický moment pre Spojené štáty americké, Izrael a celý svet“ a dodal, že „Irán teraz musí súhlasiť s ukončením tejto vojny“. 

Trump okrem toho zverejnil aj príspevok, v ktorom tvrdí, že zariadenie Fordó bolo zničené. Iránske médiá a predstavitelia medzičasom potvrdili, že časť Fordó „zasiahli nepriateľské útoky“. 

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre izraelskú verejnoprávnu televíziu Kan zas uviedol, že Izrael „plne koordinoval“ útoky s USA.

Trump po útokoch telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, povedal stanici NBC News nemenovaný vysoký predstaviteľ Bieleho domu. Sky News dodáva, že dvojica tento týždeň o konflikte hovorila takmer každý deň.

Trumpovi už za útoky vyjadril vďaku bývalý izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý tak zareagoval medzi prvými. Vďaku vyjadril za „odvážne rozhodnutie“ pre USA, Izrael a „pre celé ľudstvo“.