Keďže o necelé dva roky budú vo Francúzsku prezidentské voľby a prvýkrát od roku 2017 v nich nebude kandidovať Emmanuel Macron, celá domáca politická scéna sa začína skôr ako zvyčajne presúvať do kampaňového modu.
Vyzerá to tak, že pôjde o jedny z najmenej predvídateľných volieb od vzniku 5. republiky v roku 1958. V každom tábore je totiž hneď niekoľko silných záujemcov, ktorí sú alebo boli vysokopostavení ministri či premiéri a zároveň takmer každý z nich má svoju stranu s poslancami, čo im dáva miliónové finančné prostriedky na vedenie kampane. Pred nástupom Macrona, keď existovalo iba zopár relevantných strán, to nebolo bežné.
K nepredvídateľnosti prispieva však aj to, že iba pred pár týždňami súd odsúdil doterajšiu favoritku prieskumov Marine Le Penovú za spreneveru európskych peňazí a súčasťou jej trestu je aj nemožnosť kandidovať počas nasledujúcich piatich rokov. Odvolací súd síce ešte môže tento rozsudok zvrátiť v lete 2026, teda práve včas, aby ešte mohla oficiálne kandidovať, no výsledok pojednávania je neistý.
Pokiaľ by Le Penová nakoniec nekandidovala, jej náhradou by bol jej mladý, iba 30-ročný „chránenec“ Jordan Bardella, čo už obaja oficiálne vyhlásili pred kamerami.
Bardella bol voči Le Penovej vždy absolútne lojálny, koniec koncov, práve jej vďačí za svoju kariéru, pozíciu predsedu strany, ale aj dvojnásobné víťazstvo v eurovoľbách. Dlhé roky medzi nimi existovala absolútna zhoda a Bardella si vždy dával pozor, aby svoju mentorku nezatienil.
Silný mediálny tlak, Bardellov postupný vzostup a meniaca sa politická situácia však teraz odhaľujú prvé štrbiny ich vzťahu, ktoré môžu vážne ohroziť ambície oboch. Koniec koncov, v ich strane existuje dlhá história tvrdých vnútrostraníckych bojov, ktoré sa zvyčajne končia vylúčením jednej strany.

Súčasné napätie sa začalo počas finálnych pojednávaní Le Penovej súdneho procesu. V tomto čase vydal Bardella svoju knihu s názvom Ce que je cherche (To, čo hľadám), ktorá je jeho autobiografiou a zároveň úvodom k jeho politickému mysleniu. Zaznamenala obrovský úspech, predalo sa z nej viac ako 180-tisíc kusov a autogramiády lákali týždenne tisícky ľudí.
Problémom je, že zatiaľ čo Bardella podpisoval svoju knihu doma aj v zahraničí, Le Penová na súde čelila tvrdým otázkam, ktoré ju môžu stáť prezidentské kreslo. Bardella ju síce jasne podporoval, či už v televízii, alebo na sociálnych sieťach, bolo však príznačné, že na súde chýbal.
Napriek tomu sa však ani v tomto čase žiadne nezhody neukázali. Prišli až po vynesení rozsudku, keď o niekoľko dní Bardella v národnej televízii vyhlásil, že v prípade, že Le Penová nebude môcť kandidovať, jej miesto zaberie on. Aj keď s týmto nasledovníctvom sa implicitne rátalo, prekvapujúce bolo, že otvoril túto tému v takom krátkom čase.
Vtedy už začalo byť napätie citeľné, pretože Le Penová to síce potvrdila, ale až o pár dní a zdôraznila, že je to ona, kto je hlavným kandidátom Národného zhromaždenia. Odvtedy už medzi obomi lídrami pravidelne dochádza k síce malým, ale jasne viditeľným verejným podpichovaniam či urážkam.
Asi najostrejší odkaz vyslala Le Penová Bardellovi minulý týždeň pri otázke o Novej Kaledónii. Francúzska vláda sa momentálne snaží byť mediátorom medzi zástancami a odporcami nezávislosti na tomto ostrove a ide o horúcu politickú tému. Macron teraz zvolal domáce politické konzultácie na polovicu júna.
Keď sa novinár Le Penovej opýtal, či ju bude počas týchto konzultácií sprevádzať aj Jordan Bardella, povedala toto: „Nie som si istá, či je Jordan dobre oboznámený s problémami v Novej Kaledónii.“
Poznámka otriasla médiami, pretože Le Penová si ju dovolila v zahraničnej a medzinárodnej politike, ktorá je jednou z výhradných tém prezidenta republiky.
Bardella a ostatní vedúci členovia strany následne museli vo všetkých médiách dementovať akékoľvek konflikty medzi oboma lídrami, veľké otázky však zostávajú.
Le Penovej pozícia ako prirodzenej kandidátky Národného zhromaždenia je ohrozená najmä tým, že Bardella ju začal dobiehať v národných prieskumoch. Minulý týždeň sa po prvýkrát v meraniach preferencií pred prvým kolom dostal na rovnakú úroveň ako Le Penová.
Okrem toho však prišlo k situácii, ktorá vážne znepokojila Le Penovej stúpencov. V jednom z najväčších prieskumov Ifop nemala Le Penová vôbec figurovať, anketári najprv zahrnuli iba Bardellu.
Otázne je, či sa v pozadí nesnaží vymeniť Le Penovú konzervatívny miliardár Pierre-Edouard Stérin, ktorý má nepriamy vplyv na tento výskum cez vlastníctvo blízkeho think-tanku Hexagone.
Stérin s Le Penovou dlhodobo nemá dobré vzťahy a preferuje na čele Bardellu, s ktorým sú si bližší hlavne z dôvodu pravicovejších ekonomických názorov.
Tak či onak, pokiaľ by sa rozhorel otvorený súboj medzi Le Penovou a Bardellom, malo by to pre stranu tvrdé následky. Le Penová v minulosti vo vnútrostraníckych bojoch vylúčila zo strany svojho otca a počas rokov aj desiatky ďalších blízkych spolupracovníkov.
Národné zhromaždenie zostáva stranou silného lídra, kde sa netolerujú vzbury. Podobný konflikt by teda pravdepodobne viedol k štiepeniu strany a ohrozeniu jej vedúcej pozície, ktorú nadobudla počas posledných rokov.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.