Keď sa dobré analýzy cenia Liverpool v Premier League alebo ako investovať pre úspech

Uplynulý víkend sa skončili sezóny najlepších futbalových európskych líg. Fanúšikovia už nejaký ten týždeň vedia, že v Premier League, ktorá je s odstupom najbohatšou futbalovou ligou sveta, sa jasným víťazom sezóny 2024/2025 stal Liverpool.

Víťazstvo je to relatívne nečakané, napríklad portál Opta dával pred sezónou Liverpoolu len päťpercentnú šancu na titul oproti 82 percentám pri fenomenálnom Manchestri City.

Laik si povie – no čo, nejaký klub vyhral nejakú súťaž tak ako každý rok. Futbalový fanúšik môže byť prekvapený, že Liverpoolu sa podarilo zvíťaziť napriek obrovskej sile konkurenčného Arsenalu a Manchestru City a po odchode legendárneho trénera Kloppa, pričom jeho nástupca bol mladý, neznámy a prišiel z horšej ligy.

Zároveň môžu puristi poukázať na to, že Liverpool dlhodobo až taký úspešný nie je, pretože za posledných desať rokov vyhral titul len dvakrát, zatiaľ čo spomínaný Man City až šesťkrát.

Úspech Liverpoolu je pozoruhodný nielen preto, že prichádza v období, keď to vyzerá tak, že úspechy žnú v podstate štátmi vlastnené kluby so zdanlivo bezodnými rozpočtami ako Man City, Paríž St. Germain a po novom Newcastle (a dalo by sa tvrdiť, že donedávna aj Chelsea). Naproti tomu existuje špičkový klub, ktorý v tejto situácii obstojí formálnym úspechom a rovnako predvádzanou estetikou hry.

Nielen tento titul, ale sila príbehu Liverpoolu sa vynára pri hlbšom pohľade na stratégiu klubu od roku 2010, keď ho kúpil americký fond Fenway Sports Group vlastnený Johnom Henrym. Plynie z toho niekoľko ponaučení aj pre Slovensko a obzvlášť pre naše verejné investície.

1. Úspech sa dá dosiahnuť aj s (relatívne) menej peniazmi 

Hoci Liverpool nie je práve chudobný klub z malého mesta, nie je ani najbohatší. Ako spočítal Transfermarkt, od roku 2020 preinvestoval výrazne menej ako City, United a Chelsea, v poslednom prípade dokonca trikrát menej. Z hľadiska výsledkov však jedine City dokázalo Liverpool prekonať v počte titulov. 

Počas posledného prestupového leta 2024, ktoré predchádzalo súčasnej víťaznej sezóne, minul Liverpool na posily len 42 miliónov eur a vzhľadom na predaje dokonca v čistom zarobil.

Poradie tímov Premier League podľa čistých výdavkov od roku 2020 (výdavky mínus príjmy z prestupov) v mil. eur. Zdroj: Transfermarkt, FT

Porovnanie výdavkov a priemernej pozície v Premier League pre kluby z hornej polovice. Liverpool je spolu so „štátoklubom“ Man City výrazne mimo trendu – s relatívne málo výdavkami na vysokých pozíciách. Za pozornosť stoja negatívne prípady Chelsea a Man United. (Sezóna 2025 je uvažovaná do 37. kola.)

Paralela so Slovenskom je jasná. Pravidelne sa v našom verejnom priestore objavujú hlasy, že viac peňazí vyrieši všetky naše problémy. Tak ako do futbalu, ani do infraštruktúry netreba liať bezbrehé peniaze, ako to napríklad pred voľbami v roku 2020 navrhoval nominant Sme rodina Štefan Hollý. Alebo ľudové tvrdenie, že najdrahšia diaľnica je tá nepostavená.

Ak neviete, čo a prečo chcete kúpiť, dopadne to zle. Napríklad ako Chelsea, Man United alebo Paríž. Môžete mať Messiho aj vyše 200-miliónového Neymara, ale vždy len vďaka tomu želaný titul (v poslednom prípade víťazstvo v Lige majstrov) nedosiahnete.

2. Analýzy a dátové modely sú dôležité, aj keď ich zdanlivo nevidno

Liverpool si dáva extrémne záležať na kvalite rozhodnutí pri kúpe hráčov. Výsledok vidno v hre – ako napočítali Financial Times, nakúpení hráči majú v Liverpoole výrazne vyššiu minutáž ako v konkurenčných britských kluboch, obzvlášť v Chelsea a Man Utd. Investované peniaze teda neohrievajú lavičku, ale tvoria výsledky.

Ak čitateľa zaujíma, ako presne dátová analýza funguje, koncom minulého roka publikoval dlhoročný „šéf výskumu“ klubu Ian Graham knihu Ako vyhrať Premier League, v ktorej opisuje prístup k zberu, spracovaniu a vyhodnocovaniu dát o kvalite jednotlivých hráčov a zápasov. 

Približuje napríklad systematické oceňovanie nepovšimnutých hráčov, medzi mnohými aj Mo Salaha. Ten bol napriek obrovskej kvalite v istom bode kariéry považovaný za zlyhanie, za hráča, ktorý nemá na Premier League.

Rovnako tak je v záujme krajín mať dôkladne prepočítaný zmysel a návratnosť verejných investícií. Kvalitné analýzy a modely nie sú vyhodené peniaze, ale kľúč k inteligentnému investičnému procesu a celkovému ekonomickému rozvoju.

Peniaze napokon investovať treba, ale vždy musia byť kryté kvalitným rozhodovacím procesom.

3. Kultúra sa začína od hlavy

John Henry, americký majiteľ Liverpoolu, od svojho klubu od počiatku vyžadoval dátovo podložené rozhodovanie na rozlíšenie signálu od šumu. Šum je práve vo futbale výrazný, keďže góly tu na rozdiel od iných športov padajú relatívne málo a častokrát náhodne.

To nie je bežné. Futbal je masová hra, na ktorú má názor každý fanúšik, môžeme cynicky dodať, že aj na našom malom Slovensku máme päť miliónov trénerov. 

Je ľahké dať sa uniesť pocitmi a túžbou zaplatiť draho za nejakého módneho útočníka, ktorý sa vytiahol v posledných troch zápasoch, a to i na najvyšších poschodiach exekutívy. Ak však existuje reálna ambícia niekam sa posunúť, rozhodovať sa nemožno podľa pocitov, že tento hráč sa mi páči, tak si ho kúpim, nech stojí, čo stojí.

V Liverpoole bol s dátovo podloženým postupom zladený nielen majiteľ, ale aj samotný tréner Klopp, ktorý mal fundamentálnu dôveru vo svoj výskumno-analytický tím. Klub ťahal za jeden strategický povraz.

Facka zo ŠtokholmuMajstrovstvá sveta sú len zrkadlom stavu, v ktorom sa Slovensko ocitlo

Ján Ivančík 

Ekvivalentom majiteľa Liverpoolu v téme diaľnic a vôbec verejných investícií nie je nik iný než premiér. Ako obstojí v porovnaní?

Slovenská realita potvrdzuje príslovie, že ryba smrdí od hlavy. Ako príklad uveďme, že ešte v roku 2017 vtedajší premiér Robert Fico na tému R2 na južnom Slovensku jednoznačne vyhlásil: „Mňa vôbec nezaujíma názor nejakého úradníka.“ 

Inými slovami, nezaujímalo ho, prečo a na čo presne sa majú minúť miliardy eur zo štátneho rozpočtu, či je tento zámer vhodne odôvodnený, ako zapadá do celkového národného investičného plánu a či vôbec zostanú peniaze pre zvyšok Slovenska.

Akoby chcel svojho vysnívaného útočníka kúpiť, a čo na tom, že zostane „diera v obrane a zálohe“ v podobe havarijných stavov ciest a železníc.

Zodpovedný líder, samozrejme, nemusí s analýzami vždy servilne súhlasiť, môže diskutovať a (vecne) kritizovať. Ale ostré vyjadrenie totálneho nezáujmu, a ešte k tomu smerom na verejnosť, je neklamným znakom zvrátenej kultúry.

Bohužiaľ, medzi krajinami nie je taká priamočiara inštitucionalizovaná konkurencia ako medzi futbalovými klubmi v jednej lige, takže neschopnosť nášho štátneho „manažmentu“ nie je možné odhaliť do pár sezón. Ale realita je neúprosná a pomaly odhrýza z nášho blahobytu.

Čo je to rozpočet?

Príbeh FC Liverpool dokazuje, že špičková úroveň výkonu sa dá dosiahnuť udržateľne a bez extrémnych výdavkov. John Henry nekúpil tento klub s cieľom bezodne ho dotovať, mal sa sám uživiť. Na to treba „prehryznúť“ vlastné pocity pri rozhodovaní o desiatkach miliónov eur. Je potrebné zaviesť kultúru dátovo podloženého rozhodovania, s ktorou musí byť stotožnený majiteľ, tréner a celý realizačný tím.

Prvoradé poučenie pre Slovensko je až nepríjemne banálne – existuje niečo, čo sa volá rozpočet. Má ho každá rodina, dedinské aj prvoligové kluby a top svetové tímy. Ide o to, ako ho preinvestovať čo najlepšie.

Určite nemožno s ľubovoľne nízkym rozpočtom vyhrať Premier League. Ale čísla ukazujú aj to, čo už dlho vidí každý fanúšik Chelsea a Man United – je ľahké investovať zle a potácať sa s premršteným rozpočtom v strede tabuľky.

Jedným zo slovenských národných športov popri futbale a hokeji je pretvárka, že peniaze vždy boli aj budú, hlavne nech sa už stavia. V skutočnosti by mal byť akýkoľvek náznak, že rozpočet neexistuje alebo sa dá ľubovoľne nafúknuť, okamžitou diskvalifikáciou z manažérskej alebo politickej funkcie.

Pozn.: Autor nie je fanúšikom Liverpoolu.