Historický podcast Knieža Pribina a jeho strastiplná kariéra

Pribina je pravdepodobne prvý Slovan z nášho územia známy po mene. Stal sa súčasťou slovenského historického príbehu, ale jeho osudy nie sú úplne jasné a niektoré hlavné diely historického príbehu sú viac ako otázne.

V dnešnom diele podcastu sa budeme po prvý raz venovať len jednej osobnosti a načrieme do národných dejín k prvému známemu Slovanovi a pomyselnému zakladateľovi Nitrianskeho kniežatstva.

Jeho osudy a problémy v prameňoch nám priblíži Dr. Matej Harvát. Najprv si načrtneme, ako Pribinu vníma slovenská historiografia, ako sa vyvíjala jeho kariéra. Pôjde o pomyselný dominantný obraz kniežaťa v slovenskej historiografii.

Náš hosť bude rekonštruovať život a kariéru Pribinu na základe dochovaných písomných prameňov a nie na základe logických konštruktov a paralel, po ktorých musela naša historiografia siahnuť, aby vytvorila obraz Pribinu ako nitrianskeho kniežaťa.

Pozrieme sa na sporné momenty a komplikácie, ktoré prináša prameň Conversio (O obrátení Bavorov a Korutáncov). Konkrétnejšie sa zameriame na jeho titul dux (knieža), lebo po vyhnaní z Nitry bol označovaný len titulom akýsi Pribina, a na zmienku o vysvätení kostola na jeho majetku v Nitre salzburským arcibiskupom Adalrámom, ktorá však nesedí do textu kapitoly a je len vysvetľujúcou glosou.

Pribinov život sa dá relatívne dobre rekonštruovať po vyhnaní z Nitrianska a najmä počas jeho pôsobenia v Panónii pri Blatenskom jazere. Čo však robil na našom území severne od Dunaja, už vieme rekonštruovať oveľa ťažšie.

V krátkosti sa dotkneme aj témy, či sídlil priamo v Nitre a jeho sídlom nemohlo byť iné miesto. Taktiež hosť naznačí nejasnosti o jeho príslušnosti k aristokratickej rodine, lebo je tu aj možnosť, že Pribina patril k Mojmírovcom a za jeho vyhnaním z územia západného Slovenska mohli byť vnútorné spory v mojmírovskej rodine. 

Otázny je aj veľkomoravský dualizmus v podobe Moravského kniežatstva a Nitrianskeho kniežatstva ako priestoru, v ktorom pôsobili mladší príslušníci mojmírovskej dynastie. Zmienka o vysvätení kostola Adalrámom môže mať svoje opodstatnenie, ak sa na ňu pozrieme v kontexte založenia Nitrianskeho biskupstva a jeho prvého biskupa Wichinga. Mohla poslúžiť na vznesenie nárokov iných biskupov na územie Nitrianskeho biskupstva.

Napriek všetkým nejasnostiam Pribina patril medzi výnimočne schopných mužov 9. storočia v našom priestore. Dokázal čeliť problémom, presadiť sa a nakoniec vybudovať životaschopné kniežatstvo okolo Balatonu. Patril tiež k horlivým kresťanom, ktorí pomáhali kristianizovať svoju dŕžavu. Svoje schopnosti dokázal aj tým, že na svoju dobu pôsobil v politike veľmi dlho – od 20. rokov až do začiatku 60. rokov 9. storočia.

Matej Harvát je vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v oddelení stredovekých dejín. Venuje sa ranostredovekým dejinám strednej Európy, najmä výskumu kultúrnych a politických kontaktov Slovanov s franským prostredím v karolínskom období. Zameriava sa aj na skúmanie medievalizmu (recepcie stredoveku v moderných obdobiach) v súvislosti s históriou Veľkej Moravy, ako aj na dejiny historiografie o ranom stredoveku.