Historický podcast Nitriansko a Veľká Morava pred Svätoplukom

Na začiatku dnešného podcastu nám hosť profesor Miroslav Lysý priblíži pramene, s ktorými pracuje historik pri skúmaní dejín Veľkej Moravy. Sú obdobia a osobnosti, ku ktorým pramene chýbajú, a zas obdobia, keď ich máme dostatok. Lepšie informácie o Veľkej Morave a jej vladároch sa dajú nájsť vo franských prameňoch a po príchode cyrilo-metodskej misie v jej písomnej kultúre.

Od prameňov sa presunieme k Pribinovi a pomyselnému Nitriansku, ktoré sa však v žiadnych prameňoch nenachádza. Toto je druhá nosná téma podcastu. Profesor Lysý má na niektoré témy iný pohľad ako doktor Harvát, s ktorým sme robili samostatný podcast o Pribinovi.

Priblíži preto niektoré základné témy, napríklad kto bol Pribina, či patril k Mojmírovcom, či Nitra bola samostatným kniežatstvom, a venuje sa aj problematickej glose v Spise o obrátení Bavorov a Korutáncov o vysvätení kostola na Pribinovom majetku v Nitrave.

Podľa jeho názoru Pribina musel mať významné postavenie už v Nitriansku, lebo inak by nebol mal šancu dosiahnuť vysokú funkciu kniežaťa v štruktúrach Franskej ríše. Iné pramene tiež naznačujú, že ľudia obývajúci Nitriansko boli iným kmeňom ako Moravania, a preto mali svojho vládcu. Elity však neboli kresťanské a Pribina sa kresťanom stal až na území Franskej ríše.

Treťou témou je knieža Rastislav a zameriame sa najmä na jeho úlohu v cyrilo-metodskej misii. Rastislav si dobre uvedomoval vplyv cirkevnej správy a z nej vyplývajúcich politických nárokov. Preto chcel vlastnú štruktúru a jeho cieľom bolo vychovať vlastných kňazov. Súhrou okolností nakoniec vzniká moravské arcibiskupstvo a oveľa väčšie dielo s rozsiahlou písomnou kultúrou.

Dá sa povedať, že zlomom v Rastislavovom živote bolo obliehanie na Devíne, po ktorom ho východofranský kráľ Ľudovít Nemec donútil zložiť vazalský sľub a s Rastislavom ho zložili aj iní veľmoži (kniežatá), v latinčine nazvaní optimates.

Je otázne, nakoľko sa Rastislav riadil touto prísahou, lebo už o pár rokov neskôr sa uskutočnila veľká trestná výprava proti Veľkej Morave, ktorá v podstate ukončila Rastislavovu politickú kariéru. Za porušenie prísahy ho odsúdili na smrť, ale trest zmenili a ako oslepený dožil v poprednom bavorskom kláštore Reichenau.

Pre krátkosť času sme sa už nestihli dostať k Svätoplukovi, ktorému sme sa v podcaste venovali len okrajovo. Niekedy v budúcnosti spravíme samostatné nahrávanie aj o ňom a jeho synoch. Posledným dielom podcastu je preto veľkomoravská spoločnosť.

Ako vyplýva z rôznych prameňov, bola dosť rovnostárska a svoje slovo v nej mali mnohí. Moravania sa možno aj raz mesačne počas trhov stretávali na svojom sneme, kde diskutovali o svojich záležitostiach, riešili súdne spory, cirkevné otázky, a konkrétne vieme aj o riešení intríg Vichinga.

Postavenie kniežat na Morave súčasne nebolo výrazné. Z domácich písomných prameňov vieme o tom, že kniežat bolo viacero. Nie je rozdiel v titule Rastislava, Svätopluka a iných kniežat. Vyzerá to, akoby si boli hlavné kniežatá vybrali ako viditeľné hlavy, ale ostatné mali dosť veľké slovo. Rastislav a Svätopluk sa preto javia viac ako pomyselní primi inter pares.

To, čo je na príbehu Veľkej Moravy pozoruhodné, je miera adaptácie malého útvaru na politiku a metódy susednej mocnosti. Slovienske kniežatá a elity sa v istej miere dostali do mocenských štruktúr Východofranskej ríše, fungovali v nej, intrigovali a využívali jej metódy politického zápasu a v rámci možností sa pohybovali medzi vazalstvom a väčšou samostatnosťou. Treba dodať, že sa im podarilo pár husárskych kúskov.

Prof. Miroslav Lysý pôsobí v Historickom ústave SAV a na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Odborne sa venuje vojenským, právnym a spoločenským dejinám Slovenska a strednej Európy v stredoveku, najmä obdobiu husitských vojen, Veľkej Morave a Uhorsku.