O muzikáli Mojžiš Na Novej scéne si trúfli na pôvodný muzikál s biblickým motívom a dostavil sa úspech

Výnimočný je z viacerých dôvodov. Od začiatku je to jednoznačný úspech, vypredané, vypredané, vypredané, hlási zväčša stránka Novej scény.

Chodia naň rôzne skupiny divákov.

Mne tento muzikál odporučili dvaja ľudia, jeden rehoľník s vycibreným umeleckým cítením a jedna tínedžerka, ktorá nie je veriaca a o biblických príbehoch nič nevie. A obidvom sa to predstavenie veľmi páčilo. 

To už je hodné pozornosti.

Pritom ide o pôvodný muzikál, nie je to produkcia známych zahraničných tvorcov, ako to bolo v prípade takisto veľmi obľúbeného muzikálu Jozef a jeho zázračný farebný plášť. Aj vtedy išlo o biblický príbeh, ale bol to výpravný muzikál od osvedčených autorov (Andrew Lloyd Webber a Tim Rice). Na Novej scéne sa s týmto známym muzikálom režisérsky vyhral Jozef Bednárik.

No tentoraz je celý muzikál rovno z dielne Novej scény. 

Autormi námetu, konceptu a libreta sú dvaja muži, ktorých máme zafixovaných ako hercov, teda Patrik Vyskočil a Dávid Hartl. Autormi hudby sú Ľubomír Dolný a Patrik Vyskočil, texty piesní napísali Ján Štrasser a Patrik Vyskočil. No a réžiu mal Patrik Vyskočil, dramaturgom bol Dávid Hartl, hudobne predstavenie naštudoval Ľubomír Dolný. A v jednej z dvoch alternácií hrá hlavnú postavu Mojžiša Patrik Vyskočil.

To je naozaj zaujímavé, že sa tu opakujú mená, ktoré sme doteraz nepoznali ako autorov muzikálu, s výnimkou osvedčeného textára Jána Štrassera. 

V bulletine sa od riaditeľky NS dozvieme, že muzikál Mojžiš je splnením ambícií tvorivej dvojice Patrik Vyskočil a Dávid Hartl, ktorí už dlho snívali o pôvodnom muzikáli. 

Veľkolepo poňatý muzikál je prvým autorským dielom tohto domáceho tandemu. 

V tomto smere to bol od Novej scény aj risk.

Ale aj v inom smere to bol risk. Predsa len ide o známy biblický motív a rozhodli sa ho do muzikálovej podoby pripraviť ľudia, ktorí síce majú skúsenosti s herectvom, dirigovaním či so spevom, ale ako autori si to vyskúšali po prvý raz.

Bol to veľmi tenký ľad. Lebo aj z biblických motívov sa dajú urobiť prvotriedne gýče, pri ktorých je človeku až trápne. A zase nemohlo to byť ani veľmi artové, lebo muzikál je predsa len ľudové umenie. Má vzbudzovať aj silné emócie a príbeh by mal byť zrozumiteľný, hudba aj chytľavá.

Dobrý muzikál by mal byť hádam pre každého, nikto by nemal odchádzať znechutený či vlažný, že veď nebolo to zlé.

V prípade biblického motívu je to ešte náročnejšie, aby niekto nebol otrávený z toho, že ho niekto v divadle nasilu evanjelizoval. A naopak, veriaci ľudia by mohli odchádzať pobúrení nad tým, že bol biblický príbeh povrchne a lacno urobený, len aby nalákal aj veriacich divákov.

No a nejde len o príbeh – aby to celé dokopy fungovalo, musí si tam sadnúť veľa vecí, od hudby, kostýmov, hereckých výkonov, scény, textov, dobrého príbehu po presvedčivé výkony hercov, spevákov, tanečníkov.

No zdá sa, že Novej scéne sa podarilo namiešať toto predstavenie tak, že si ho môžu užiť takmer všetci. Aj tí, ktorí poznajú Mojžišov príbeh a Biblia je pre nich kľúčová kniha. Ako aj tí, ktorí nie sú veriaci, ale chápu, že Biblia ukrýva veľa rôznych vzrušujúcich a dôležitých príbehov.

A je tam aj presah do súčasnosti, ale je to urobené vcelku citlivo, len na začiatku vidíme súčasných utečencov na člne túžiacich po lepšom živote a na pozadí sú premietané informácie o ľuďoch rôznych národností, ktorí museli pre vojnu ujsť do neznámej krajiny.

Nie je to násilné ani zbytočne dlhé. Len taký krátky postreh, že útek Hebrejov z Egypta je stále v niečom aktuálny.

Patrik Vyskočil v bulletine píše, že „myšlienka spracovať príbeh Mojžiša prišla niekedy v čase začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, z ktorej začali na Slovensko prúdiť húfy ľudí hľadajúcich útočisko. Niekedy v tomto období sme s Dávidom (Hartlom) hľadali prepojenia starozákonného Mesiáša so súčasnými spoločenskými situáciami... a teda, bohužiaľ, prišli samy od seba“.

Ale v tom muzikáli je tá aktualizácia iba akýmsi prológom a potom tam už nie sú žiadne násilné či umelé prispôsobovania biblického príbehu na dnešnú situáciu.

Sme teda v Egypte, približne tisíc rokov pred narodením Ježiša Krista. Vidíme, ako vo faraónovej ríši trpia Hebreji, sú tu otrokmi a nie sú považovaní ani za ľudí. Je povolené zabíjať ich ako zvieratá.

Vďaka silnej scéne, spevu a tancu je to až mrazivé. Živý orchester, zbor, výborná choreografia, pôsobivá scéna, dobré hudobné divadlo, všetko funguje, sme v príbehu.

Vidíme potom, ako zachránené dieťa Hebrejky Mojžiš vyrastá vo faraónovom dome, vidíme, aký blízky a pekný vzťah má s nevlastným bratom. Môže si iba užívať život ako privilegované dieťa, ale dostane sa do kontaktu so svojimi ľuďmi, vidí, ako Hebreji trpia, a jeho bezstarostný život sa rýchlo skončí.

V dôsledku intríg je napokon vyhnaný z faraónovho domu a ukrýva sa na púšti, kde nakoniec nájde ženu a založí si rodinu.

Príbeh je postavený na tomto dozrievaní Mojžiša. Sledujeme, ako po všetkom zlom, čo prežil v Egypte, má medzi púštnymi slobodnými ľuďmi pokojný život, peknú rodinu, milujúcu ženu. Nič mu nechýba.

Kým nedostane od Boha úlohu. Bráni sa, ale potom poslúchne, hoci to zadanie vyzerá na prvý pohľad absurdne.

Vidíme, ako sa pokúša presvedčiť faraóna, aby prepustil jeho ľud, vidíme pýchu a tvrdé srdce panovníka, ale je to zároveň súboj dvoch bratov, priateľov, ktorí spolu vyrastali.

Samotný exodus už nevidíme, vidíme len prepustených Hebrejov, ako sa zdvíhajú a kráčajú kamsi k svetlu. Je to silné.

Aj keď záver je trochu divadelne upravený.

Ale dá sa prijať, lebo drobné nepresnosti, ktoré biblisti isto v príbehu nájdu, nejdú proti duchu Biblie. V Exode si faraón pýta napokon od Izraelitov požehnanie. V muzikáli sa mu dostane dokonca odpustenie.

Záver je už teda taký novozákonný. Izraeliti pripravení na svoju dlhú cestu predtým ešte odpúšťajú krutému, vystrašenému a ubolenému faraónovi.

V skutočnosti tam bolo ešte veľa utrpenia, súbojov a blúdení, aby oslobodení našli svoj nový domov. Ale muzikálový príbeh sa končí začiatkom cesty z otroctva k slobode. Môže byť.

Autori sa veľmi usilovali o to, aby predstavenie nebolo iba pre veriacich ľudí, aby biblický príbeh neodrádzal tých druhých divákov.

Aj preto je tu ten prológ o tom, že dodnes sa musí veľa ľudí vydať na cestu do neznáma, za slobodou, za dôstojným životom.

A potom v samotnom príbehu je veľký dôraz na rodinnú tragédiu, keď dvaja nevlastní bratia s pekným súrodeneckým vzťahom bojujú v dospelosti proti sebe. A poznačená je celá rodina. Tragická postava je Mojžišova sestra aj jeho nevlastná matka, ktorá rovnako miluje oboch synov, vlastného aj nevlastného, a túži po tom, aby stáli bok po boku. Ale pred jej očami sa odohráva tragédia.

A potom je tu silná téma sloboda. Túžba po slobode, sloboda ako dôležitá hodnota, pre ktorú má zmysel trpieť aj umrieť. Aj sa pokúšať o nemožné.

No a je tu aj obeta Mojžišovej manželky, ktorá možno ani celkom nerozumie poslaniu svojho muža, nepozná jeho národ a obáva sa, že mužovo poslanie zničí jej pekný rodinný život, ale ide s ním do neznáma.

To sú všetko veľmi pekné motívy so silným emocionálnym nábojom.

Lenže v biblickom príbehu je dôležitá aj existencia Boha, ktorý Mojžiša na niečo vyzve a potom ho vedie, môže sa naňho spoľahnúť.

Nie je to tu potlačené, Boh je tu prítomný ako hýbateľ deja, Mojžiš je jeho služobník. Toto sa nedá z deja vypreparovať a ani sa o to autori neusilovali, hoci tie rodinné drámy sú možno dominantnejšie.

Človek čaká, ako si autori libreta a režisér poradia so scénou, keď Mojžiš vidí horiaci tŕňový krík a počuje hlas Boha. Lebo toto je náročná vec na divadelné stvárnenie.

Ale je to pôsobivé, horiaci krík vytvorený ľudskými telami tanečníkov, vôbec choreografia Ladislava Cmoreja a Miroslava Figuru je naozaj silná.

Pekné je aj to, že Mojžiš tu nie je žiadny superman, ktorý vládne svetu, lebo má tajný tromf, Boha, ktorý vždy pomôže. Je to človek plný bolesti, strachu, pochybností.

Bolo jasné, že diváci sa veľmi rýchlo naladili na celý príbeh a potleskom oceňovali už aj počas predstavenia pekné spevácke výkony, ale boli vtiahnutí do príbehu. Nebola to len exhibícia speváckeho či tanečného talentu alebo chytľavých piesní.

Na konci sa dlho tlieskalo v stoji. Na Slovensku je, žiaľ, tradícia, že často sa takto tlieska aj priemerným predstaveniam, lebo sa to patrí.

No tu bolo vidieť, že diváci chceli dať najavo svoje pohnutie a nadšenie.

Nuž tak takéto predstavenie je teraz na Novej scéne. V publiku bolo vidieť aj rehoľné sestričky či celé farské spoločenstvá.

Ale podstatné je, že to zasiahlo asi väčšinu ľudí. 

Toto Novej scéne vyšlo a môže si byť istá, že sa predstavenie bude hrať dlho. Možno dlhšie ako vychytené a známe Cats, ktoré mali nedávno premiéru a ktoré sú svetoznámym titulom od Andrewa Lloyda Webbera.

Lebo muzikál Cats je síce veľmi známy, ale taký silný príbeh ako Mojžiš zas toto dielko nemá. Z Mačiek odídete oddýchnutí a naplnení známymi hitmi, no dej vám veľmi rýchlo vyšumí z hlavy.

Obrazy z Mojžiša ostanú v hlave dlhšie.