Katastrofa v Oválnej pracovni Bytostne ohrozenej Ukrajine zostáva málo času, Európa nemá silu prinútiť Putina zastaviť vojnu

Piatková katastrofa Zelenského v Bielom dome vyostruje tragickosť situácie, v ktorej sa Ukrajina nachádza.

Na jednej strane je totiž všetko, čo Zelenskyj počas tejto dramatickej scény, ktorú médiá vysielali naživo, povedal, samozrejmá pravda. Skutočnosť, že Moskva je pripravená porušiť akékoľvek prímerie; skutočnosť, že Putin neuznáva existenciu ukrajinského národa ani kultúry; a skutočnosť, že od roku 2015 ani Merkelová s Macronom, ani traja po sebe nasledujúci prezidenti USA – Obama, Trump a Biden – neboli schopní zastaviť vojnu účinnou diplomaciou.

Áno, niet pochýb, že to bol Zelenskyj, a nie jeho americkí partneri, kto otvorene a dôrazne prezentoval historickú pravdu o ruskej agresii, ktorá sa začala pred viac ako desiatimi rokmi, ako aj o neúčinnosti všetkej doterajšej diplomacie v konfrontácii s tyranom z Moskvy, ktorý neuznáva žiadne pravidlá.

Každý však predsa chápe, že ukrajinský prezident bol tento piatok v Bielom dome nie preto, aby svetu opäť raz predostrel známu pravdu o vojne vo svojej krajine. Bol tam výlučne preto, aby využil príležitosť obnoviť ochabujúce spojenectvo s Amerikou, bez ktorého je jeho krajina v smrteľnom nebezpečenstve.

Ešte v piatok ráno sa zdalo, že vďaka šikovným rokovaniam Ukrajincov a zásahu Macrona, ktorý naliehal na Trumpa, aby sa návšteva ukrajinského lídra v Bielom dome uskutočnila bezodkladne, sa celá vec uberá tým najlepším možným smerom.

Vyrokovaný text dohody medzi USA a Ukrajinou, ktorou sa zriaďuje Investičný fond obnovy (RIF) spoločne spravovaný ukrajinskou a americkou vládou, obsahoval v krátkych jedenástich bodoch niečo, o čom mohla Ukrajina donedávna len snívať. Washington sa tu mal zaviazať, že spolu s Kyjevom bude riadiť proces povojnovej obnovy krajiny prostredníctvom fondu, do ktorého by Ukrajina v budúcnosti odvádzala polovicu svojich ziskov z novovyťaženého prírodného bohatstva.

A to malo byť pre Trumpa argumentom, že podľa doktríny „Amerika na prvom mieste“ už Kyjev nie je len klientom, ktorý vyťahuje peniaze amerických daňových poplatníkov, ale krajinou, s ktorou bude Amerika robiť „veľký biznis“.

Dohoda o ukrajinských surovináchNehovorí o priamych bezpečnostných garanciách, Washington však zaväzuje chrániť svoje investície

Erik Potocký

Preto sa Zelenského vstup do hádky s Trumpom pred celým svetom a následné okázalé spochybnenie myšlienky prímeria, o ktoré sa Amerika usiluje so skutočným odhodlaním, javilo ako akt politického šialenstva.

Viceprezident Vance zohral v tomto predstavení nechutnú úlohu, keď najprv vyprovokoval Zelenského neúctivým prejavom na adresu Ukrajincov a samotného Trumpa, ktorý dovtedy zachovával pokoj a diplomatickú zdržanlivosť, podnietil k šarvátke.

Niektorí pozorovatelia tejto scény (napríklad prominentný šachista a Putinov odporca Garri Kasparov) sa domnievajú, že išlo o zámernú provokáciu zo strany Vancea, ktorý sa snažil torpédovať spojenectvo USA a Ukrajiny.

V každom prípade dôveryhodní svedkovia a priatelia Kyjeva, ako napríklad kľúčový americký politik senátor Lindsey Graham, potvrdzujú, že Trump išiel na stretnutie so Zelenským v dobrej viere a s veľkým optimizmom, presvedčený, že dohoda s Kyjevom nielenže otvára éru skvelého obchodu pre Ameriku na Ukrajine, ale skutočne uľahčuje jeho vysnívaný úspech, ktorým sa malo stať prímerie.

Zelenskyj pôsobil dojmom, akoby vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že dejiskom odohrávajúcej sa drámy je Oválna pracovňa amerického prezidenta, do ktorej boli v súlade s teatrálnym štýlom, ktorý Trump zaviedol do americkej politiky, vpustení novinári z celého sveta. A že jeho úlohou v tomto Trumpom zinscenovanom predstavení je vytvoriť v Moskve, ako aj medzi Európanmi a Američanmi dojem, že akékoľvek plány o vyhodení úzkeho spojenectva medzi Ukrajinou a Amerikou do povetria boli naivné a predčasné. To bol totiž jediný efekt návštevy v Bielom dome, ktorý veľmi zložitú situáciu Ukrajiny skôr posilnil, než oslabil.

Navyše sa ukrajinský líder, predsa len skúsený vo vojnovej diplomacii, nepoučil z podobných medializovaných stretnutí s Trumpom, ktoré práve v Oválnej pracovni absolvovali premiér Starmer a prezident Macron. O oboch lídroch je napokon známe, že voči Trumpovi prechovávajú dešpekt, no prejavili politickú profesionalitu, keď sa nepoddajného Trumpa snažili získať pre svoju vec a záujmy tým, že mu najprv „mazali med okolo úst“, ako neskôr o Starmerovom prístupe ironicky napísali anglické noviny.

Či sa nám to páči, alebo nie, americký imperialista Trump považuje akýkoľvek náznak spochybňovania amerického vodcovstva za výpad, ktorý treba potrestať. Dni takzvanej „multilaterálnej“ diplomacie s účasťou Ameriky sú aspoň nateraz preč. A každá krajina, ktorá chce z geopolitických dôvodov uzavrieť s Amerikou spojenectvo, je odsúdená na to, aby svoju diplomaciu a politiku prispôsobila týmto novým podmienkam.

Zelenskyj sa pohádal s Trumpom a odišiel z Bieleho domuMôže sa vrátiť, až bude pripravený na mier, vyhlásil americký prezident

TASRAdam Takáč

Nadšená podpora, ktorej sa Zelenskému po hádke s Trumpom a Vanceom dostalo od európskych lídrov, nemá dnes pre Ukrajinu veľkú cenu.

Európa nemá silu prinútiť Putina zastaviť vojnu, nie je schopná poskytnúť Ukrajine zbrane potrebné na pokračovanie vojny ani nie je schopná zaručiť ukrajinskú bezpečnosť.

Preto protiamerické nabádanie šéfky európskej diplomacie Kallasovej, aby „došlo k zmene vo vedení slobodného sveta“, znie teraz úplne falošne a absurdne. Estónka, ktorá sa v návale zúrivosti nezmyselne dožadovala svojej účasti na rusko-amerických rokovaniach a ktorú dokonca nevpustili do budovy ministerstva zahraničných vecí vo Washingtone, je dnes postavou, ktorá odráža, do akej miery sa niektorí európski lídri odtrhli od reality. Zelenskyj a Ukrajina z takýchto twitterových spojencov nemajú nič.

K politickým katastrofám často dochádza práve vtedy, keď sa zdá, že veci idú celkom dobre. Presne to sa stalo tento piatok v Oválnej pracovni. Zelenskyj sa vracia do Kyjeva, kde sa mu teraz pravdepodobne podarilo získať silnejšiu podporu hrdých krajanov bojujúcich za slobodu svojej vlasti.

To je pravdepodobne jediný vedľajší prínos tejto katastrofy, ktorý zabezpečuje, že k žiadnemu odvolaniu Zelenského z úradu, o čom sa teraz hovorí v Bielom dome, nedôjde.

Nič to však nemení na skutočnosti, že od piatka je Ukrajina oveľa slabšia a hrozba straty nezávislosti nad ňou visí oveľa vážnejšie než predtým.

Pre Zelenského v každom prípade neexistuje iná cesta ako pokúsiť sa obnoviť všetko, čo bolo v piatok tak neuvážene a nečakane zničené. Trump stále túži po úspechu, ktorým by bolo rusko-ukrajinské prímerie bez akýchkoľvek predbežných podmienok a budúcich bezpečnostných záruk.

Talianska premiérka Meloniová, ktorá teraz navrhuje dotiahnuť Trumpa do Európy a vynaložiť nové úsilie na obnovenie spojenectva Ukrajiny, Európy a Ameriky, teraz predstavuje najracionálnejšiu stránku európskej politiky.

Nikto však nedokáže predpovedať, či sa to v krátkom čase podarí. A po katastrofe v Oválnej pracovni má Ukrajina času ešte menej než predtým.

Pôvodný text: Katastrofa w Gabinecie Owalnym, uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.