Dielo nádeje pre krajinu Sto rokov od narodenia Vladimíra Jukla

Jukl, Krčméry, biskup Korec stáli na čele náboženského pohybu, z ktorého vyrástla výrazná generácia mladých presvedčivých kresťanov.

3 minúty čítania 3 min

Vypočuť článok

Bývalý disident, prvý predseda ponovembrovej SNR a dlhoročný poslanec NR SR.

Ďalšie autorove články:

Reakcia na text Martina Hanusa O odklone od mojej celoživotnej línie

Komunizmus ich nezlomil Mystičky dvadsiateho storočia

Politické fórum Ďalší pokus o zneužitie svätých vierozvestcov

Dnes 19. apríla 2025 si pripomíname sto rokov od narodenia politického väzňa, katolíckeho kňaza a zakladateľa spoločenstva Fatima Vladimíra Jukla.

V roku 2025 pripadá tento deň na Bielu sobotu veľkonočného trojdnia. Nič hlbšie nesymbolizuje životný príbeh Vladimíra Jukla ako atmosféra Bielej soboty, keď je všetko ponorené do smrti a pochovania Ježiša Krista, z ktorého však vzíde slávnostné veľkonočné ráno.

To bol život mladého Vladimíra Jukla, nadaného matematika, človeka s veľkými ideálmi a snami, ktorého ako 26-ročného zatkla komunistická Štátna bezpečnosť, aby ho následne Krajský súd v Brne odsúdil za náboženskú angažovanosť na 25 rokov väzenia. Svoj najlepší vek prežil v neľudských väzniciach komunistického Československa. Z väzenia sa vrátil po štrnástich rokoch ako štyridsaťročný, aby až vtedy mohol začať žiť.

Známa je udalosť, keď spolu so svojím spolupútnikom Silvestrom Krčmérym išli po návrate z väzenia na svätú omšu v Bratislave k jezuitom, kde v tmavom kostole postretli niekoľko starších žien. Tie roky boli Bielou sobotou života cirkvi na Slovensku. Ale práve z tohto poníženia, z týchto všetkých obetí vyrástlo potom veľké dielo.

Jukl, Krčméry, biskup Korec stáli na čele náboženského pohybu, z ktorého vyrástla výrazná generácia mladých presvedčivých kresťanov. Bránili prenasledovaných ľudí, starali sa o náboženskú literatúru, zjednocovali kresťanov cez samizdaty a spravodajstvo zo zahraničia. Otvárali nám všetkým horizonty svetovej cirkvi, čo malo pre nás v prenasledovanej a izolovanej krajine obrovský význam. Jukl, Krčméry, Korec vytvorili dielo, ktoré nakoniec predstavovalo na Slovensku aj spoločenskú silu, ktorá prinášala nádej pre túto krajinu.

„Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12, 24) Vladimír Jukl odumrel svojej mladosti v komunistických väzniciach, ale zrno tejto obety prinieslo v jeho živote veľkú úrodu.

Nazývali sme ho „generálom tajnej cirkvi“. Bol opravdivým vodcom, človekom, pre ktorého záväzok voči pravde bol určujúcim vektorom jeho života. Bol bezhranične oddaný cirkvi a Svätému Otcovi. Pri stom výročí jeho narodenia si naňho s úctou a vďakou spomíname a veríme, že sa za našu krajinu, ktorú tak bezvýhradne miloval, tam hore u Pána dejín stále prihovára.