Zneužívanie bez kontextu Hanebná politizácia prenasledovania kresťanov

Hrozná poprava sedemdesiatich kresťanov v kostole v Konžskej demokratickej republike islamistickou teroristickou skupinou vo februári a zavraždenie až 3 000 (niektoré zdroje uvádzajú dokonca 7 000) ľudí v Sýrii islamistickými militantmi tento mesiac na krátky čas upriamili rozptýlenú pozornosť sveta na globálne prenasledovanie kresťanov.

Väčšina sýrskych obetí patrila k moslimskej alavitskej menšine, ale zabitých bolo aj niekoľko kresťanov, a ako poznamenal Benedict Kiely v časopise The Spectator: „Ako stará sýrska fráza hovorí: ‚Najprv alaviti, potom kresťania.‘“

Kresťania sú najprenasledovanejšou skupinou na svete. Podľa organizácie Open Doors viac ako 380 miliónov kresťanov je vystavených „vysokej miere prenasledovania a diskriminácie pre svoju vieru“, pričom prenasledovaný je každý siedmy kresťan na svete, čo zahŕňa každého piateho kresťana v Afrike a dvoch z piatich kresťanov v Ázii.

Západné krajiny, ktoré sa už desaťročia vytrvalo snažia odmietať kresťanské základy nášho civilizačného dedičstva, tieto hrôzy do veľkej miery zväčša ignorujú. S pribúdajúcimi výpoveďami o útlakoch predstavujú kresťania komplikácie a nie sú ani vhodnými obeťami.

Keď už nie je možné ignorovať tie zverstvá, pokrokoví politici sa často vykrúcajú, len aby nemuseli uvádzať identitu obetí. Slávny vágny tweet Baracka Obamu, ktorým odsúdil teroristický útok ISIS na štyri hotely a tri kostoly na Srí Lanke v roku 2019, dokázal famózne priniesť o tejto udalosti úplne nulové informácie: „Útoky na turistov a na tých, ktorí si prišli uctiť veľkonočné sviatky na Srí Lanke, sú útokom proti ľudstvu.“ Útoky boli, samozrejme, namierené konkrétne proti kresťanom, a nie proti „tým, ktorí si prišli uctiť veľkonočné sviatky“ ani nie proti „ľudstvu“.

Ukrajina bez spomenutia Ruska

V poslednom čase sa však objavil ďalší trend: samozvaní konzervatívni komentátori využívajú otázku prenasledovania kresťanov na presadzovanie preferovaných ideologických príbehov alebo – v niektorých prípadoch – zákerných programov.

Túto taktiku využívajú influenceri na získanie podpory medzi kresťanmi pre svoju tému dňa tým, že trvajú na tom, že terčom ich hnevu je prenasledovanie kresťanov a že, naopak, každý, kto s nimi nesúhlasí, prenasledovanie kresťanov podporuje. Je to účinná taktika podporovaná zvukovými nahrávkami a videoklipmi, ktoré síce nemajú žiadny kontext, ale dokážu vyvolať obrovskú emocionálnu odozvu.

Najlepším príkladom je Tucker Carlson, ktorý neustále obviňuje ukrajinskú vládu zo „zákazu kresťanskej viery“ a hovorí o „prenasledovaných kresťanoch na Ukrajine“.

Toto obvinenie je bez kontextu úplne odsúdeniahodné. Keď Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, Pravoslávna cirkev na Ukrajine prerušila vzťahy s Moskovským patriarchátom preto, že patriarcha Kirill Putinovu vojnu schválil. Jedna z troch vetiev Pravoslávnej cirkvi na Ukrajine sa rozhodla zachovať si väzby na Kremeľ (pričom formálne odsúdila vojnu). Ukrajinská vláda je presvedčená, že tieto ruské väzby predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť.

V roku 2023 preto vláda vypovedala nájomnú zmluvu, ktorá umožňovala mníchom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi zdržiavať sa v jaskyniach Kyjevsko-pečerskej lavry, a opát kláštora bol poslaný do domáceho väzenia pre údajné väzby na Kremeľ. Tento krok verejne obhajovali mnohí významní pravoslávni vedúci predstavitelia vrátane celosvetového Výboru pre pravoslávne verejné záležitosti. Stojí za zmienku, že 72 percent Ukrajincov sa hlási k pravosláviu a že po ruskej invázii klesol počet členov vetvy prepojenej s Moskvou z 18 percent na štyri percentá.

Ruskí kresťanskí disidentiOni, nie Putin, sú skutočnými obrancami kresťanských hodnôt

Jonathon Van Maren

Rozhodnutie ukrajinskej vlády stojí za preskúmanie a ľudia s ním môžu v dobrej viere nesúhlasiť. Je však jasné, že obvinenia, ktoré vzniesol Carlson a jemu podobní, sú ideologicky motivované, keď sa zámerne nezaujímajú o kontext ani o to, čo hovorí väčšina ukrajinských náboženských vedúcich predstaviteľov, zatiaľ čo Putinovo Rusko je, naopak, vykresľované ako hlboko kresťanské a Putinove poznámky zostávajú nepovšimnuté. 

Ak sú argumenty proti ukrajinskej vláde založené na jej histórii náboženskej slobody, určite je potom relevantná aj história jej okupantov.

V roku 2018 som strávil niekoľko týždňov v Rusku, kde som sa venoval vzťahom medzi cirkvou a štátom. Rusko nemá náboženskú slobodu. Putin považuje pravoslávie za užitočný zdroj ruskej identity a ostatné kresťanské denominácie za hrozbu. 

V skutočnosti boli stovky ľudí obvinené z „protimisionárskej činnosti“ za cielené získavanie nových veriacich podľa „protiteroristického zákona“ z roku 2016. Ruským kresťanským disidentom sa nežije veľmi dobre. Zdôrazňovať sporný postoj Ukrajiny k náboženskej slobode a zároveň ignorovať jej absenciu v Rusku je klamlivé – a veľmi účinné – vymýšľanie celého príbehu.

Izrael bez spomenutia moslimských štátov

Druhým príkladom toho, ako influenceri využívajú prenasledovanie kresťanov na svoje vlastné ideologické ciele, je reakcia na nedávne pogromy v Sýrii. Takmer okamžite začali protiizraelskí influenceri tvrdiť, že zodpovedným za tieto zverstvá je nejakým spôsobom Izrael a možno ich dokonca podporuje.

Bez ohľadu na názor na vojenskú operáciu Izraela v Gaze, ktorej cieľom bolo oslobodiť unesených civilistov a zničiť Hamas, obvinenie, že Izrael je protikresťanský národ, ktorý je buď ľahostajný voči prenasledovaniu kresťanov, alebo ho aktívne podporuje, je ohavnou odozvou starovekej krvavej pomsty.

Ak chcete niečo také tvrdiť, musíte vedome ignorovať skutočnosť, že Izrael je jedinou krajinou na Blízkom východe, ktorá z právneho hľadiska zaručuje náboženskú slobodu, a zároveň je jedinou krajinou, kde počet kresťanských obyvateľov neustále rastie, a to z 34 000 v roku 1948 na 180 000 v súčasnosti. Približne 80 percent tvoria arabskí kresťania. Vo zvyšku Blízkeho východu klesol počet kresťanov z približne 13 percent pred sto rokmi na päť percent v súčasnosti.

Influenceri, ktorí na sociálnych sieťach nenávidia Židov, produkujú veľa videoklipov ultraortodoxných Židov, ktorí prejavujú pohŕdanie kresťanmi v Jeruzaleme, pričom zabúdajú pripomenúť, že izraelská vláda každoročne zaisťuje bezpečnosť viac ako 1,5 milióna kresťanských návštevníkov vrátane tých, ktorí navštívia sväté miesta. Izrael je, povedané na rovinu, jediným skutočne bezpečným miestom pre kresťanov na Blízkom východe.

Kresťania často znášajú najväčšiu ťarchu konfliktov na Blízkom východe a často sa im žije lepšie pod krutými vodcami, ako boli Bašár Asad a Saddám Husajn, ako pod islamistickými vodcami. V roku 2017 som napísal článok, v ktorom som podrobne písal o obavách z toho, že al-Asadovo zvrhnutie bude pre kresťanov zlé.

Nepokojná Svätá zemAko vyzerá život v Izraeli po útoku Hamasu a aká je úloha kresťanov

Pavol RábaraPavol Hudák

Nestabilná geopolitika Blízkeho východu sa neustále mení a žiadny národ tomu nerozumie lepšie ako Izrael – malá židovská menšina obklopená moslimskými národmi. Ale tí, ktorí sa snažia vykresliť Izrael ako prenasledovateľa kresťanov, namiesto toho, aby uznali tých, ktorí v skutočnosti prenasledujú, hovoria niečo celkom iné.

Naozaj, páter Benedict Kiely, jediný katolícky kňaz v anglicky hovoriacom svete, ktorý sa naplno venuje podpore prenasledovaných kresťanov, poznamenal, že židovskí predstavitelia túto prácu neuveriteľne podporujú. Kardinál Dolan z New Yorku mu raz povedal, že „najväčšiu podporu, ktorú v súvislosti s prenasledovaním kresťanov zo strany ISIS dostal, bola od židovských vodcov“.

Aj to bolo odignorované v online diskusiách, ktoré si „všímali“ len fakty živiace ich antisemitizmus, a nenávisť voči Židom, ktorá zaplavuje online diskusie týkajúce sa prenasledovania kresťanov, nie je nič iné ako čistá zlomyseľnosť.

Utrpenie ako nástroj pre vlastnú ideológiu

Na cynickom využívaní prenasledovania kresťanov ako politickej hračky je niečo diabolské. No aby bolo jasné, mnohí influenceri robia svoju prácu v dobrej viere, zvyšujúc povedomie o neľahkej situácii prenasledovaných.

Je však oveľa viac tých, ktorí keď vidia videá týraných alebo zmasakrovaných rodín, ihneď predpokladajú, že vodcovia alebo dokonca celé skupiny, ktoré nenávidia alebo ktorými pohŕdajú, musia niesť určitú zodpovednosť, a rýchlo ich obviňujú, že sa nechávajú viesť svojimi fanatickými predsudkami.

Žiadny národ alebo vláda by, samozrejme, nemali ostať bez kritiky – a už vôbec nie tie, ktoré sú zapojené do vojny. Ale v príliš mnohých prípadoch to nie je to, čo vidíme, a to je hanebné.

Pre mnohých na ľavej strane politického spektra je prenasledovanie kresťanov nepohodlné. Pre príliš mnohých na pravej strane sa však stalo pohodlným a vhodným.

Prenasledovaní kresťania si zaslúžia viac, než len aby slúžili ako dôkaz preferovaných politických prehlásení – najmä ak cieľom týchto prehlásení je podporovať nenávisť.

Pôvodný text: Exploiting Faith: The Shameful Politicization of Christian Persecution. Uverejnené v spolupráci s The European Conservative, preložila Daniela Richards.