Ad Kritický pohľad Svätej stolice | Podľa Kolakoviča mala kniha Božie podzemie vážne chyby, písal Botek v liste Sidorovi

Denník Postoj zverejnil článok Beáty Katrebovej Blehovej s názvom Kritický pohľad Svätej stolice / Povojnové aktivity Tomislava Kolakoviča vo svetle najnovších vatikánskych dokumentov. Spracovala v ňom informácie, ktoré našla vo vatikánskych archívoch. Odkrýva pohľad diplomacie na činnosť kňaza na Slovensku známeho pod menom profesor Kolakovič.

Autorka odprezentovala podobný text na konferencii venovanej 100. výročiu od narodenia MUDr. Silvestra Krčméryho, ktorá sa konala 24. júna 2024. Celú konferenciu je možné pozrieť si online (od 1 hod. 37 min. je príspevok autorky článku a od 2 hod. a 27 min. je diskusia prevažne k danému príspevku).

Príspevok z konferencie by po recenznom konaní mal byť publikovaný v zborníku na pôde Ústavu pamäti národa. S autorkou článku sme kolegovia v tejto inštitúcii.

V článku na Postoji píše: „Ku Kolakovičovej mystifikácii prispeli jeho spomienky, ktoré prerozprával americkej novinárke Grette Palmerovej. Vyšli knižne pod názvom Through Godʼs Underground (Božie podzemie) v roku 1949 a vyvolali záujem svetovej verejnosti.“

Kritický pohľad Svätej stolicePovojnové aktivity Tomislava Kolakoviča vo svetle najnovších vatikánskych dokumentov

Beáta Katrebová Blehová

Pri bádaní v Pápežskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme som pri prechádzaní archiválií k svojej téme bádania (akcia R) našiel aj iné archiválie. Medzi nimi aj list, ktorý adresoval kňaz a emigrant Anton Botek do Argentíny Karolovi Sidorovi, bývalému slovenskému veľvyslancovi pri Svätej stolici:

„Dp. Vlado odcestoval do Belgicka, lebo tu veľmi trpel častými návštevami. Niekedy prichádzala naň srdečná slabosť takého druhu, že sme mysleli, že nám v rukách zomrie. Navrhol som, že dáme recenziu jeho knihy s obsahom do Hlasov, a on povedal, že dá osvedčenie proti tým chybám, čo tam boli proti Slovenskej republike, lebo on to nemohol opraviť, nakoľko vtedy bol v Číne a teraz nemajú priateľské styky s tou spisovateľkou, lebo ona v tom vidí viac obchod a aj jeho vlastne dostala honorár – aspoň sú náznaky. On o tom veľa nechce hovoriť.“

Dp. Vlado je jednoznačne pseudonym profesora Kolakoviča. Hlasy sú Hlasy z Ríma, práve v nich neskôr na pokračovanie vydávali Kolakovičove texty. Bol problém v publikácii, ktorá u nás vyšla, len v časti týkajúcej sa Slovenskej republiky? Myslím si, že Kolakovičov spolupracovník na Slovensku aj v exile Anton Botek vedel, že nielen v tejto téme. Bývalému veľvyslancovi Sidorovi písal do Argentíny o témach, ktoré zaujímali jeho ako politika a bývalého predstaviteľa Slovenskej republiky.

Autorka textu nemala k dispozícii list Antona Boteka, rovnako ako ho nemalo Spoločenstvo Fatima, ktoré spomínanú publikáciu vydalo po roku 1989 s názvom Božie podzemie, a rovnako ani vydavateľstvo v Chorvátsku, ktoré ju vydalo v roku 2006 pod reálnym menom profesora Kolakoviča.

Kolakovičov príbeh bude iste ďalej pútať pozornosť. Diplomati počas jedného pontifikátu vnímali Kolakoviča negatívne. Budú ho takto vnímať aj diplomati slúžiaci Svätej stolici počas ďalších pontifikátov? Ukáže sa, či mal alebo nemal Kolakovič zásadný podiel na niektorých témach, ktoré odzneli počas Druhého vatikánskeho koncilu? Uvidíme. Bude to detektívka, napínavé hľadanie príbehu muža, ktorý zmenil tvár i poslanie katolíckej cirkvi na Slovensku predovšetkým vďaka svojim nasledovníkom.

A jeho nasledovníci menili dejiny. Spomeňme si na Sviečkovú manifestáciu (25. marec 1988), ktorú organizačne zastrešili duchovní synovia a „duchovní vnuci“ profesora Kolakoviča a ktorá otvorila cestu k revolúcii v roku 1989.

Popri bádaní by sme nikdy nemali zabúdať na človeka, v tomto prípade na kňaza, ktorý učil svojich nasledovníkov, aby v každom videli Krista. Takto o ňom hovorili jeho súčasníci. A to, že ho iní nazvali agentom Moskvy? V skutočnosti si mohol podať ruku s biskupom Hnilicom, aj jeho tak nazývali. Kolakovič zoznámil biskupa Hnilicu s dnes už svätou Matkou Terezou, keď sa v roku 1964 stretli v Indii na Eucharistickom kongrese. Ale to sa už dotýkame 60. rokov, čo nebolo predmetom publikovanej štúdie.

František Mikloško: Kolakovičovci

František Mikloško

Vráťme sa ešte na chvíľu k obdobiu, ktoré skúmala autorka článku. O činnosti profesora Kolakoviča v 50. rokoch sa medzi Slovákmi v exile živo diskutovalo.

Prekvapilo ma, že veľká osobnosť exilu Anton Botek v jednom liste reaguje na podobné výčitky, aké mali autori textov, ktoré sa zachovali vo vatikánskych archívoch. Ďalší významný predstaviteľ slovenskej emigrácie Jozef Šrámek sa k profesorovi Kolakovičovi staval rezervovane. Na to mu Anton Botek 22. septembra 1953 napísal:

„Čo sa týka profesora, v niečom máš pravdu a zväčša sa mýliš. Musíš vedieť, že pri každej veci musia byť plánovači, architekti a konštruktéri. On má ohromné myšlienky. Ešte som sa nestretol s človekom, ktorý by ho v tom predčil. Naši učenci sú zväčša meštiaci. Je o míle pred nami a chýba mu len zbor praktických uskutočňovateľov. Myslím, že sa nám podarí dať mu ich aspoň v určitom zmysle, lebo pre všetko nemáme ľudí.“

Botek ďalej vyzdvihuje Kolakovičov zápal a obetavosť: „Ináč zakiaľ sa odpočívalo, zatiaľ on – teoretik – spravil to, čo sa nám ešte nepodarilo. Však o tom Ti budem hovoriť, ak sa zídeme. Navrhol som mu totiž, aby nám zadržal duchovné cvičenia s 2-3-dňovým posedením pre plánovanie. Súhlasil a sám vybral ľudí, ktorých mám pozvať. Z Nemecka Náhalka a Ty, ak chce Vierka i s malým Jožinom. Ak Vám je to možné. Začne sa po 15. X. t. r. (1953, pozn. F. N.) Presný dátum Ti oznámim, keď mi napíšeš, či prídete.“

Text svedčí o úcte Antona Boteka ku Kolakovičovi. Kolakovič sa dokonca snažil pomôcť, aby Rádio Slobodná Európa (RFE) malo aj slovenské vysielanie, čo sa nakoniec nikdy a nikomu nepodarilo docieliť. Botek vydával na pokračovanie v Hlasoch z Ríma Kolakovičove texty práve v čase, keď mala na neho Svätá stolica, zdá sa, kritický názor.

Botek dodáva: „Ja si myslím, že za praktické uvedenie prof. vecí do života sme teraz zodpovední práve my, lebo ho poznáme. A vlastne na náš návrh prišiel sem. A pristal skoro na všetko, čo sme mu vtedy v liste predkladali. (...) Možno bez choroby by ani nebol prišiel, ale práve v tom treba vidieť krok prozreteľnosti. Keď však nebude mať praktických uskutočňovateľov – i pristrihovateľov svojich plánov –, všetko sa stratí, lebo už je zodratý. Keby si ho videl. 60-roč. starec, ak nie viac.“

Takto ho videl jeho priateľ v roku 1953. Ak by Botek bol poznal názor diplomatov Svätej stolice, bol by zmenil svoj názor? Nemyslím si.

Možno Botek nepriamo odpovedá aj za mnohých iných, ktorí poznali Kolakoviča zblízka. Uvidíme, čo prinesie odtajnenie ďalších archívov.

To, čo bolo doteraz publikované, podľa mojej mienky hovorí skôr o bežnom spore. O pohľade diplomata na charizmatického človeka. Tí, ktorí ho poznali, premýšľali inak. Niektorí v podobnom duchu ako Botek.