Ovládnutie STVR nemalo trumpovské tempo A čo teraz? Bude na obrazovke Bombic či polemika o guľatosti Zeme?

Ako poeticky hovorieval poslanec SNS Roman Michelko, bolo treba ešte „navoliť personálie“. Opakoval to dlho, lebo to aj trvalo dlho. Išlo o zvolenie predsedu parlamentu, členov Rady STVR aj iných mediálnych rád.

Personálie sú vyriešené. Po včerajšku je už funkčná Rada STVR, má svojho predsedu aj podpredsedu, tým je Lukáš Machala, človeku sa až žiada dodať, že výkonného podpredsedu. Lebo zvolený predseda, pán Krošlák, je tak trochu na okrasu. Alebo na symbolické pripomenutie mečiarovských čias, keďže bol isté obdobie hovorcom premiéra Mečiara.

Členovia rady by chceli mať čo najskôr, najlepšie už v máji, zvoleného aj nového riaditeľa STVR.

Ani vtedy však ešte nebude vymaľované, lebo v skutočnosti sa začnú riešiť ďalšie personálie. Nový riaditeľ bude hľadať do svojho tímu nových ľudí, šéfov jednotlivých štúdií, rôznych oddelení, centier, zrejme aj moderátorov a kľúčových redaktorov.

STVR je kolos, pootočiť ho nie je ľahké, zotrvačnosť je tam silná. A aj vnútorný odpor zamestnancov je stále dôležitý.

Aj keby nový riaditeľ nastúpil hneď v máji, v lete sa nezvyknú robiť v televíziách žiadne zmeny, idú reprízy, politické debaty majú prestávku, tradične sa nové veci rozbiehajú na jeseň. A to bude už dva roky od volieb, v ktorých sa dostala k moci táto vládna koalícia.

Čo také radikálne môže vlastne nový šéf televízie zmeniť?

Zmeny vo verejnoprávnych médiách naozaj nemajú trumpovské tempo.

Koalícia stratila takmer dva roky.

Premiér musel byť aj nervózny, lebo na jeho facebookovej stránke mu pod statusmi nejeden jeho volič vyčíta, že kedy urobí poriadok s televíziou a rozhlasom.

Samotný premiér kedysi pred rokom o verejnoprávnych médiách sebavedome vyhlasoval, že tam treba urobiť poriadok, „lebo sa to nedá pozerať a počúvať“.

Pritom verejnoprávna televízia je v dnešnej podobe pokorná, bez veľkých ambícií, nebije do vládnej koalície, je tam veľká opatrnosť. Spravodajstvo robia často mladí reportéri, ktorí – keď sa zaučia a osvedčia – zamieria inam. A nebolo to už ani „progresívne hniezdo“, lebo napríklad moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová sa stala europoslankyňou za PS a nemala tam už teda svoju ťažko pozerateľnú reláciu. No a aj Michal Havran bol zas vyvažovaný Jaroslavom Daniškom.

Treba uznať, že vo verejnoprávnom vysielaní sa dnes človek dozvie viac napríklad o zahraničnej politike ako zo súkromných televízií, ktoré idú viac po „užitočných témach“, infotainmente či regionálnych témach.

Aj tradičné politické diskusie v STVR vcelku fungujú, chodieva tam opozícia aj koalícia, občas je to sólo jazda, aj premiérska, ale vcelku normálna prevádzka.

Čo také radikálne môže vlastne nový šéf televízie zmeniť? Niečo také, že to bude do očí bijúce a voliči Smeru či SNS budú mať konečne pocit triumfu? Teda že dobyli ďalšiu inštitúciu?

Predstava, že verejnoprávna televízia bude takým poslušným a zároveň vplyvným médiom ako za čias Mečiara, je pasé.

Pocit triumfu, že je to konečne naše, si koalícia isto vychutná.

Aj politici vládnucej koalície sa naučili pracovať efektívne so sociálnymi sieťami – a nepotrebujú na to televíziu. Ani Blaha, Danko či Gašpar nepotrebovali, aby s nimi do Moskvy šli nejakí reportéri, všetko si zvládli natočiť či nahovoriť sami alebo so svojím tímom.

Áno, je možné, že koalícia bude chcieť vidieť aspoň nejaké svoje erbové osoby na obrazovke verejnoprávnej televízie. Aby bol ten triumf očividný, že je to už naše, ovládame to.

Kto by sa tam mohol objaviť, aby to vzbudilo pozornosť? Aby to bolo očividné, že sa zmenili časy?

Možno bude mať v STAR svoju reláciu Mimi Šramová alebo niečo vymyslí Pavel Kapusta či Erika Vincoureková? Ale je tu aj nová hviezda, možno bude mať svoju tolkšou Bombic. To by vyzeralo ako skutočný triumf, konečne si robíme, čo chceme.

A možno sa dočkáme aj diskusie o tom, či je Zem naozaj guľatá. Tak ako o tom svojho času sníval Lukáš Machala.

Vo verejnoprávnych médiách sa zrejme objavia takéto bizarnosti. A isto pár dobrých redaktorov či iných profesionálov odíde, toto sa neustále opakuje a je to smutná vec, lebo verejnoprávne médiá majú ešte svoj význam.

Hoci už nie taký ako v období Mečiara, keď to bol hlavný informačný prostriedok. Tie časy sú dávno preč. Aj ten obrovský vplyv.

Ale pocit triumfu, že je to konečne naše, si isto koalícia vychutná, aj v tom skrátenom čase.