Robert Fico v úvode svojho prejavu na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC) spomenul Michala Strenka, amerického vojaka slovenského pôvodu, ktorý sa počas druhej svetovej vojny zúčastnil na dobytí ostrova Iwo-Džima a je zvečnený na slávnej fotografii vztýčenia vlajky na tomto ostrove. Včera si ho bol v rámci návštevy USA a 80. výročia porážky fašizmu pripomenúť pri jeho hrobe.
Fica na konferencii predstavili ako „bojovníka za tradičné hodnoty“ a za mier na Ukrajine, za čo ho vraj chcel zavraždiť „opozičný aktivista“.
Slovenský premiér v prejave vyzdvihol energiu a zapojenie Donalda Trumpa do riešenia vojny na Ukrajine. „V Európe má veľa podporovateľov pre svoju priamosť a hovorenie pravdy,“ povedal Fico.
Uviedol, že maďarský premiér Viktor Orbán „sa nedávno sťažoval, samozrejme, s úsmevom na tvári, že sa roky snažil nastaviť zrkadlo EÚ a tento proces bol extrémne zdĺhavý. A potom prišiel Donald Trump a dokázal to v priebehu niekoľkých dní“.
Európa dnes podľa Fica potrebuje pravdu, „potrebuje rozmanitosť názorov, pretože politika jediného správneho názoru ju ničí a tí, ktorí idú ‚proti prúdu‘, sú odsúvaní na okraj a trestaní“.
Spomenul, že v rokoch 2020 až 2023, teda v čase, keď nebol vo vláde, bolo „trestné právo brutálne zneužívané proti slovenskej opozícii, ktorej som bol lídrom. Ja sám som bol štyrikrát obvinený za politickú činnosť a ilegálne sledovaný. Európske inštitúcie však mlčali, pretože na Slovensku mali submisívnu a vazalskú vládu“.
Záznam príhovoru Roberta Fica na konferencii CPAC vo Washingtone
Následne sa presunul k téme vojny na Ukrajine. „Nikto nepochybuje, že ruské použitie vojenskej sily na Ukrajine bolo porušením medzinárodného práva. Rusko však malo vážne bezpečnostné dôvody, aby to spravilo, pretože bolo dlhodobo zavádzané v otázke rozširovania NATO,“ povedal Fico.
Ukrajina je podľa neho obeťou zlej stratégie a politika neobmedzenej vojenskej, finančnej a politickej podpory pre Ukrajinu v spojitosti so sankciami proti Rusku „nepriniesla želané dôsledky“. Uviedol, že keď vyzýval na mierové riešenie, bol označený za ruského agenta. „Kto hovoril o mieri, bol vojnovým štváčom, kto podporoval vojnové snahy na Ukrajine, bol mierovým aktivistom.“
Slovenský premiér uviedol, že je prekvapený zo správania EÚ a prezidenta Zelenského, pretože hoci doteraz presadzovali vojnu, dnes sa snažia natlačiť do americko-ruských mierových rokovaní. „Vyzerá to tak, že prezident Zelenskyj v skutočnosti túto vojnu potrebuje, pretože kým trvá, nemôžu sa konať demokratické voľby, ktorých sa zvlášť obáva.“

Fico jeho situáciu prirovnal k roku 1945, keď britský premiér Winston Churchill po skončení druhej svetovej vojny prehral voľby. „Kým trvá vojna, je náročné vyšetriť, kde končí značná časť [európskych] financií pridelených Ukrajine a kde končí obrovská časť zbraní. Zelenskyj vie, že kým vojna trvá, má absolútnu podporu zo strany EÚ,“ vyhlásil.
„Áno, o mieri sa rokuje v čase, keď je Ukrajina veľmi slabá. To je taktiež príčinou, že návrhy, o ktorých sa vyjednáva, nekorešpondujú s predstavou spravodlivého a udržateľného mieru pre Ukrajinu a jej územnú celistvosť. Napriek tomu by EÚ mala v každom prípade pomôcť americkému prezidentovi ukončiť toto nezmyselné zabíjanie na Ukrajine tak rýchlo, ako je to len možné, a nebrániť mu v dosiahnutí tohto cieľa,“ vyhlásil Robert Fico.
Slovenský premiér varoval aj pred „nebezpečnou radikalizáciou“ liberálnej a progresívnej ideológie a v tomto kontexte spomenul pripravovanú novelizáciu Ústavy SR, kde chce zakotviť, že na Slovensku existujú len dve pohlavia – muž a žena – a že deti si môžu adoptovať len manželské páry. Kritizoval aj povinné kvóty v rámci EÚ na prerozdeľovanie migrantov.
Spomenul aj svoje stretnutie so šéfom amerického Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) Elonom Muskom, ktorý plánuje zrušiť Agentúru Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID).
Fico vyhlásil, že USAID financovala na Slovensku médiá a mimovládne organizácie, ktoré sa vďaka jej prostriedkom stali aktívnymi protivládnymi účastníkmi politického boja bez akejkoľvek „politickej zodpovednosti voči občanom“. Zdôraznil, že je nutné vyžadovať transparentnosť a zároveň rozlišovať medzi užitočnými projektmi a „zjavným zasahovaním do vnútorných záležitostí“ iných krajín.
V závere svojho prejavu uviedol, že rovnako ako nová americká administratíva, aj Slovensko chce férové a recipročné vzťahy medzi krajinami, a vyzval Spojené štáty na spoluprácu a hľadanie takých riešení, ktoré odstránia názorové nezhody bez nutnosti zavádzať clá a roztáčať tak špirálu odvetných opatrení.
Avízo o prejave Roberta Fica na konferencii CPAC. Foto: cpac.org
Premiér Robert Fico vystúpil na konferencii, ktorú usporadúva každoročne od roku 1974 Americká konzervatívna únia, ako jeden z mála sociálnych demokratov, ktorý bol v minulosti členom komunistickej strany.
Líder Smeru rečnil popri viacerých pravicových politikoch, ako napríklad argentínsky libertariánsky prezident Javier Milei, bývalá britská premiérka Liz Trussová, poľský expremiér Mateusz Morawiecki či britský politik Nigel Farage.
Fica predstavili ako politika, ktorý je známy svojím negatívnym postojom k migračnej politike Európskej únie či ku genderovej ideológii na školách, ale aj obhajcu slovenských národných záujmov, ktorý v máji 2024 prežil atentát.
Zo slovenských politikov sa na konferencii zúčastnil aj predseda Republiky Milan Uhrík.
Europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH, ktorá má dlhodobo vzťahy s viacerými americkými konzervatívcami, pre Denník N s odkazom na organizátorov summitu povedala, že to neboli oni, kto si Fica vyhliadol, ale vraj sa podľa jej slov nepriamo cez svoje európske kontakty na zoznam rečníkov ponúkol sám.
Myslí si, že signál do Washingtonu vyslali ľudí z okolia maďarského premiéra Viktora Orbána, ku ktorým má vláda Roberta Fica blízko.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.