Z desiatich najlepšie hodnotených slovenských základných škôl sa až šesť nachádza v Košickom kraji. V prvej pätnástke je ich osem. Iste, rebríčky sú ošemetné a kritériá toho, čo je najlepšia škola, sa dajú zvoliť rozlične. No aj keď si slovenské školy zoradíme inak, napríklad podľa výsledkov Testovanie 9, budú v prvej desiatke až štyri z Košického kraja. (Áno, aj Testovanie 9 sa dá trochu obalamutiť.)

Školy Košického kraja sú špecifické aj z iného dôvodu. Nechcú štrajkovať. Zo 107 škôl, ktoré sa rozhodli zapojiť do začínajúceho štrajku, sa z Košického kraja zapojilo len šesť, priamo z Košíc len jedna „normálna“ škola a jedno súkromné konzervatórium. No priamo v Bratislave sa ich zapojilo až 33, v celom kraji až 37. Košický kraj má pritom o štvrtinu viac obyvateľov ako Bratislavský.

Štrajkuje sa najmä na západe. Mapa – Iniciatíva slovenských učiteľov.

Učitelia a vysokoškoláci

Nedá sa vyčísliť, akú presne má učiteľstvo hodnotu. Na rozdiel od väčšiny profesií, kde cenu určuje dopyt a ponuka, sú platy učiteľov určené úradnícky. Ako kritérium medzinárodného porovnávania ocenenia učiteľov slúži porovnanie s platmi iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Priemer vyspelých krajín hovorí, že platy učiteľov na základných a stredných školách sú približne na úrovni platov vysokoškolákov (ale napríklad v Južnej Kórei je to až o tretinu vyššie). U nás zarábajú učitelia približne o tretinu menej, ako je vysokoškolský priemer.

Povedzme, že by sme chceli učiteľské platy zvýšiť na úroveň vysokoškolákov. Pre rozpočet by to štát vyšlo asi 200 miliónov eur ročne navyše čistého, teda očistené od daní a odvodov, ktoré by sa mu vrátili. Nejde o malé peniaze, ale ani o závratnú sumu. Navyše na upokojenie učiteľov by stačila aj menšia suma, ktorá by sa v rozpočte pri troche snahy našla.

Paradox učiteľských platov

Hoci najčastejšie sa ako prekážka spomína nedostatok zdrojov, nie je to jediná a možno ani najdôležitejšia príčina, prečo sa tak nedeje. Nároky učiteľov nemajú veľkú podporu medzi verejnosťou. Napríklad podľa prieskumov urobených počas zimných štrajkov väčšina ľudí nesúhlasí, aby boli pre štrajky zatvorené školy. A veľmi veľká časť, vyše tretina, na to nemá názor, inými slovami, učiteľské platy ju nezaujímajú.

Vo všetkých krajoch, s výnimkou Bratislavského, presahuje priemerný príjem učiteľov úroveň priemernej mzdy v danom regióne. Napríklad v prípade Prešovského kraja, kde je priemerná mzda len 657 eur, zarábajú učitelia takmer o polovicu viac. Vďaka tabuľkovému systému, ktorý zabezpečuje veľmi podobné mzdy učiteľov po celom Slovensku, sa učiteľský príjem v Bratislave od toho prešovského veľmi nelíši, podľa ministerstva školstva je dokonca o niečo nižší. V Bratislave to však znamená, že tamojší učitelia zarábajú 15 percent menej, ako je regionálny priemerný plat.

Paradoxné je, že čím chudobnejší región, tým vyššie sú mzdy učiteľov, aspoň podľa Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva. Zdieľať

Z pohľadu bežného obyvateľa to preto s učiteľmi nie je také zlé. Nehovoriac o tom, ak sa ešte do úvahy vezmú ďalšie okolnosti, napríklad toľko spomínané prázdninové voľná.

Paradoxné je, že čím chudobnejší región, tým vyššie mzdy učiteľov, aspoň podľa Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva. Môže to súvisieť aj sa vekom učiteľov. Tabuľkové platy zabezpečujú nárast najmä podľa počtu odučených rokov. Tam, kde je učiteľské miesto vzácnejšie, je menšia fluktuácia a menšia priepustnosť mladých ľudí, ktorí tak neznižujú celkový mzdový priemer.

Rozdiel medzi tabuľkovými platmi mladých a starších učiteľov je pritom až v desiatkach percent. Vzniká tak zaujímavý paradox, že v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji, kde je najnižšia nezamestnanosť, sú učiteľské platy nižšie o desiatky eur ako napríklad na východnom Slovensku či v Banskobystrickom kraji, v regióne s druhou najvyššou nezamestnanosťou.

Učitelia sa preto na veci pozerajú z iných perspektív. Tí na západnom Slovensku to vidia tak, že nemajú veľmi čo stratiť a pri svojom boji sa stretávajú aj s väčším pochopením vo svojom okolí. Na rozdiel od tých v iných krajoch.

Fenomén západo-východného delenia učiteľov sa premietol aj do vzťahov medzi jednotlivými učiteľskými organizáciami. Takto napríklad vyzerá jeden z motivačných plagátov Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá koordinuje začínajúce štrajky.

Zdá sa, že najlepšie teoretické riešenie by boli regionálne odlišné mzdy nadväzujúce na priemerné platy v regióne. Koniec koncov, v princípe tak fungujú aj mzdy v súkromnej sfére. Minister, ktorý by do toho šiel, však riskuje nielen rozbroje medzi školami podľa krajov, ale aj to, že spustí lavínu takýchto požiadaviek v celej štátnej správe.

Preto bude ešte dlho platiť paradox, že čím viac starostí máte so zháňaním učiteľov, tým menšie platy im môžete vyplatiť.