Fejtón Ako som si v štvorpísmenovom obchode s nábytkom nenakúpil a neprispel tak k záchrane sveta

Známy švédsky štvorpísmenový obchod s nábytkom a bytovými doplnkami je bez akýchkoľvek pochýb fenoménom. Od začiatku deväťdesiatych rokov, keď do Bratislavy prišiel, zaplavil svojimi lacnými výrobkami slovenské domácnosti, reštaurácie, kaviarne, penzióny, hotely, ordinácie, čakárne, škôlky, školy, proste všetko.

Sú tam, kde sa len pozriete, a nedá sa im vyhnúť. Všade to už vyzerá rovnako. Vlastne to má aj výhodu: ak máte takto zariadený domov, všade sa môžete cítiť ako doma.

Akýmsi morbídnym spôsobom ma táto obrovská firma fascinuje. Hoci reprezentuje mnoho z toho, čo je na súčasnom svete zlé, s nesmiernym úsilím sa snaží svojich zákazníkov presvedčiť o tom, že práve kupovaním si jej tovarov zachraňujú svet.

Vybral som sa sem na návštevu, nie za nákupom. Prišiel som sem ako zvedavý pozorovateľ tohto nového, moderného sveta, v ktorom sa cítim ako mimozemšťan.

Hneď pri príchode k obchodnému domu ma zaujme dúhové zátišie s nápisom „stavajme mosty“, pri ktorom stojí smetiak s popolníkom. Sem sa chodí pofajčievať. Rozmýšľam, či je umiestnenie tohto popolníka len náhodné alebo je za tým zámer. V určitom zmysle to však má svoju logiku: mosty – tie medzi nami – sa najlepšie stavajú pri cigaretke.

Moja prvá zastávka v obchodnom dome je v tunajšej legendárnej kantíne. Do tohto obchodu sa azda chodí častejšie na jedlo než na nákupy. Je pracovný deň, čas obeda a kantína praská vo švíkoch. Počas čakania v cikcakovitom rade mám možnosť čítať si informačné materiály na stene.

„Jedlo s dobrým pocitom,“ píše sa na najväčšej tabuli. Tu podávané potraviny majú certifikáty od výmyslu sveta: losos má certifikát od Rady pre riadenie akvakultúry, všetky morské plody ako také spĺňajú podmienky trvalej udržateľnosti, čo zasa zaručuje iný certifikát.

Káva a kakao majú zasa certifikát Aliancie dažďových pralesov a, samozrejme, prioritou sú tu ekologické potraviny s označením bio. Apropo, polovica ponúkaných hlavných chodov je tu údajne pripravená na rastlinnej báze.

Na tanier mi naložia miniatúrny dva centimetre široký lososový filet. Aj s certifikátom a so zemiakmi. Nápoj si môžem načapovať do bezodného pohára z postmixu. „Obsah cukru v chladených nápojoch sme znížili o polovicu,“ informuje obrazovka. „Život je už aj tak dosť sladký,“ konštatuje.

„Obsah cukru v chladených nápojoch sme znížili o polovicu,“ informuje obrazovka. „Život je už aj tak dosť sladký.“

V kantíne ma zaujme veľká tabuľa o obľúbených švédskych zvykoch a tradíciách. Patria sem Vianoce, Svätojánska noc či Veľká noc.

„Veľká noc pre mnohých Švédov znamená štvordňový jarný víkend, keď majú šancu dohnať, čo zameškali v záhrade počas dlhej a chladnej zimy,“ dozvedám sa. Domácnosti si vraj zdobia veľkonočnými ozdobami ako kuriatka alebo vajíčka.

O ukrižovaní či zmŕtvychvstaní sa tu pre istotu nepíše, Veľká noc je už iba predĺžený víkend a vajíčka. Rovnako sa zmienka o Kristovi nedostala ani do opisu Vianoc. Dozvieme sa len, že k nim patria sviečky, lampy v tvare hviezdy a svetelné reťaze.

Losos ma síce nezasýtil, ale aspoň bol s dobrým pocitom. Načapujem si ešte raz ľadovú malinovku bez chuti a odnášam tácku na pohyblivý pás. Zelené tabule ma informujú o tom, že tu majú novú umývačku riadu, vďaka ktorej znížili náklady na elektrinu a šetria vodu. Zaviedli aj nový proces odstreďovania, čím zredukovali vývoz bioodpadu.

Môžem sa pobrať do nákupnej časti. So záujmom si študujem veľké tabule, ktoré ma ubezpečujú, ako táto firma zlepšuje svet. Do roku 2030 vraj chce „inšpirovať viac než miliardu ľudí žiť lepší každodenný život v rámci možností našej planéty“. A to napríklad tak, že tu ponúkajú iba ledkové žiarovky či sa snažia nábytok vyrábať z dreva s akýmsi certifikátom zodpovedného lesného hospodárstva.

Tento obchodný dom dokonca údajne odoberá len energiu vyrábanú výlučne z obnoviteľných zdrojov.

Do roku 2030 tu majú aj ďalší záväzok: chcú sa „podieľať na vybudovaní spravodlivej a rovnocennej spoločnosti“. Dokladá to fotografia z bratislavského dúhového pochodu a ďalšia, na ktorej sú Indky v šatkách. Dodávatelia a poskytovatelia služieb pre túto firmu musia dodržiavať akýsi etický kódex, píše sa tu.

Veľmi hrdí sú na svoje kuchynské a kúpeľňové batérie, ktoré sú navrhnuté technológiou šetriacou vodu.

Škoda len, že sú vymyslené tak, že po zastavení vody v hrdle batérie ostáva niekoľkocentimetrový vodný stĺpec, ktorý cez sitko kvapká. A tento problém nerieši ani výmena sitka, skrátka je to chyba dizajnu.

„Zakaždým, keď zodvihnete páku, šetríte vodou,“ prebíja nápis tento argument.

Cez obchodný dom prechádzam poslušne podľa šípok nasvietených na zem. Skratky vynechávam, chcem sa o zodpovednosti tejto firmy dozvedieť čo najviac. „Tvorte menej odpadu,“ poúča ma nápis v kuchynskej časti. „Spotrebujte menej vody,“ hovorí mi ďalší v kúpeľniach.

„Našou tajnou výhodou je férovosť,“ čítam na inej tabuli. „Nech už váš výrobok pochádza odkiaľkoľvek, u nás máte istotu, že ho vyrobili ľudia, ktorí pracujú v bezpečnom, férovom a príjemnom prostredí.“

Pri skrinkách sa dozviem, že táto spoločnosť spolupracuje s globálnymi neziskovými organizáciami, ktoré sa zaviazali chrániť lesy na celom svete, ako napríklad so Svetovým fondom na ochranu prírody. Používaním dreva sa vraj vyhýbajú použitiu fosílnych alebo nenahraditeľných materiálov.

Z nábytkovej časti sa dostávam do bytových doplnkov. Všetko tu je mi dôverne známe, tieto masovo vyrábané bezduché poháre, lampy, svietniky, dekorácie a množstvo iných predmetov zamorili doslova všetky interiéry v krajine.

Rozmýšľam nad tým, koľko rodín sa od deväťdesiatych rokov zbavilo svojich „škaredých starých socialistických“ dizajnových doplnkov a nahradilo ich „krásnymi novými západnými“.

Prichádzam k tabuliam stručne informujúcim o histórii firmy. Tu sa dozvedám, že sa vždy zameriavala na cenovo dostupné a kvalitné produkty: „K tomu pridávame funkciu, formu a udržateľnosť. Keď sú všetky tieto prvky vyvážené, dizajn je demokratický.“

Už rozumiem, prečo na tabuliach o Vianociach a Veľkej noci nebola zmienka o Kristovi – novým spasiteľom sveta je predsa táto gigantická korporácia.

„Cirkularita je pre vašu peňaženku najvýhodnejšia! Jednorazové baterky už u nás nenájdete! Materiály prinášajúce zmenu! Jedlo dobré pre ľudí a planétu! Staňte sa súčasťou cyklu!“ bombardujú ma nápisy zo všetkých strán a ja sa čoraz viac cítim ako v nejakej bláznivej dystópii.

Miesto obchodu som sa ocitol v akomsi prevýchovnom centre zo zlého sna a cítim, že odtiaľto potrebujem čím skôr vypadnúť.

Na záver prehliadky sa dostávam do obrovskej sekcie plnej umelohmotných rastlín. Sú príznačne nazvané: „Fejky“. Možno aj tie sú ekologickejšie ako živé, keďže nespotrebúvajú vodu.

Cez sklad a samoobslužné pokladne smerujem k východu popri tabuliach informujúcich o tom, čo všetko prospešné táto firma robí pre Slovensko a ako zachraňuje ženy, bezdomovcov, Ukrajinu, utečencov, prírodu, planétu a celý vesmír.

Už rozumiem, prečo na tabuliach o Vianociach a Veľkej noci nebola zmienka o Kristovi – novým spasiteľom sveta je predsa táto gigantická korporácia.

Nemajú tu však nič, čo by sa mi páčilo. Hocijaký remeselník na jarmoku vie vyrobiť krajší a lepší výrobok – a hlavne s dušou.

Odchádzam odtiaľto s prázdnymi rukami. Dnes som neprispel k záchrane sveta.