Keď sa nelegálni migranti nedajú repatriovať Politici ako kapry chytené v sieti aktivistických sudcov

Udalosti, ktoré sa odohrali 2. februára 2025 v Bari, si zaslúžia väčšiu pozornosť, pretože symbolicky ilustrujú možno najvážnejšie ťažkosti v súčasnej Európe.

V nedeľu večer dorazila do prístavu hlavného mesta regiónu Apúlia loď talianskej pobrežnej stráže, ktorá prevážala 43 nelegálnych afroázijských prisťahovalcov z Albánska do Talianska. 

Týchto mužov vláda Giorgie Meloniovej len krátko predtým poslala späť do tranzitného tábora na území Albánska s úmyslom repatriovať ich do Egypta a Bengálska, pretože, ako vysvetľuje hovorkyňa Fratelli d’Italia pre migráciu Sara Kelanyová, „ich žiadosti o azyl boli zamietnuté, keďže boli zjavne neopodstatnené“.

Talianska pobrežná stráž ich však z Albánska prevzala a vrátila späť do Talianska na základe rozhodnutia rímskeho súdu, ktorý rozhodol, že aj keď nemajú právo na azyl, mali by zostať v Taliansku. Podnetom na toto rozhodnutie údajne boli obavy talianskych sudcov o to, či by sa novopríchodzí z Egypta alebo Bengálska cítili dostatočne bezpečne, keby boli násilne vrátení do svojej vlasti.

Bude Meloniová nasledovať PiS?Revolúcia „na obranu demokracie“ alebo Ako sudcovská loby bojuje proti konzervatívnym vládam

Jan Rokita

Žiadne hranice, žiadne národy

Aby sme však pochopili atmosféru toho večera v Bari, je potrebné vidieť okolnosti návratu tejto malej skupiny prisťahovalcov, ktorí boli predtým z Talianska vyhostení.

V prístave na ich príchod čakali najvyššie orgány prístavu a početní dobrovoľníci, najmä z mocného talianskeho antifašistického združenia Arci. Oficiálne privítanie zorganizovala prefektúra Bari, najvyšší vládny úrad zodpovedný za bezpečnosť a verejný poriadok v Apúlii. (Tu asi treba dodať, že talianske prefektúry – oficiálne označované ako „uffici territoriali del governo“ – sú približne ekvivalentom našich krajských úradov, rovnako podriadených ministrovi vnútra.)

Na privítanie boli novopríchodzí obdarovaní darčekmi a zhromaždený dav aktivistov Arci skandoval heslo „Žiadne hranice, žiadne národy, zastavte deportácie“.

Radosť z príchodu ilegálov sa počas tohto privítania v Bari miešala s nenávisťou voči „fašistke“ Giorgii Meloniovej.

Rozhodnutie rímskeho súdu, na základe ktorého sa tento návrat uskutočnil, je už tretím v poradí, ktorým sa talianski sudcovia snažia zvrátiť Meloniovej vlajkový projekt na riešenie stále rastúcej migračnej vlny.

Tentoraz je však toto rozhodnutie dôvodom triumfu talianskej ľavice, keďže práve Meloniová dúfala, že rímsky odvolací súd na rozdiel od nižších súdov zohľadní zjavný záujem Talianska na odblokovaní repatriačného kanála pre nelegálnych migrantov z Ázie a Afriky.

Samotná premiérka investovala všetku svoju autoritu do rokovaní o dohode s Albánskom a štát vložil značnú sumu peňazí do zriadenia dôstojných deportačných centier v Albánsku.

Napriek liberálnej myšlienke deľby moci však talianski sudcovia túto medzinárodnú dohodu uzavretú talianskym štátom jednoducho neuznávajú, čo by nás v Poľsku nemalo zvlášť prekvapovať, keďže aj naši sudcovia otvorene odmietajú uznávať mnohé poľské zákony len preto, že sa im nepáči parlamentná väčšina, ktorá ich schválila. A talianski sudcovia by radi dopomohli pravicovej vláde Giorgie Meloniovej k tomu, aby mala čo najviac neúspechov a čo najrýchlejšie padla.

Bože, zakročV Nemecku šialený terorista liečil šialencov a Trump chce v Pásme Gazy riviéru

Martin Leidenfrost

Nemecko: právo na pobyt vrahovi

Zatiaľ čo v Taliansku môžeme pozorovať už roky známy, hoci v súčasnosti vyostrený systémový jav preberania politickej moci ľavicovými sudcami, v Nemecku nedávno došlo k udalosti, ktorá naznačuje zrýchlenie podobného trendu aj v tejto krajine.

Mimochodom, v Nemecku sa prípadu dostalo značnej publicity, keďže ide o pre verejnosť známeho sýrskeho vraha, ktorý v roku 2018 na ulici v Chemnitzi za bieleho dňa na smrť dobodal muža. Tento vrah bol odsúdený na deväť a pol roka väzenia (poľské médiá o tom vtedy rozsiahlo písali), ale teraz sudcovia rozhodli, že väzeň sa podrobil rehabilitácii a v týchto dňoch má byť prepustený.

Je potrebné priznať, že ide o pomerne liberálny prístup k takémuto druhu vrahov, ale rozhodnutie o predčasnom prepustení v právnom štáte nepochybne patrí súdnictvu. Na tomto prípade je však nezvyčajné, že súd pri prepustení sýrskeho vraha z väzenia vopred rozhodol, že vláda ho nesmie deportovať z Nemecka.

To znamená, že nelegálny prisťahovalec, ktorý spáchal vraždu a odsedel si niekoľko rokov vo väzení, tak získal... právo legálne zostať v Nemecku. Na zdesenie nemeckých novinárov sa súd ani prokuratúra ani len nepokúsili odpovedať na otázky. Jednoducho sa cez noc uzavreli pred médiami a mlčali.

Keď sudcovia vládnuAko justícia narúša krehké pravidlá demokracie v Rumunsku a Taliansku

Maciej Ruczaj

Bezmocnosť politikov

Taliansky aj nemecký prípad poukazujú na nebezpečný trend, keď sa ľavicoví sudcovia snažia prinútiť vlády, aby upustili od úsilia o deportáciu nelegálne prichádzajúcich osôb. Dokonca – ako sa teraz ukazuje v Sasku – aj keď ide o vrahov.

Tento trend je však sprevádzaný prekvapujúcou bezmocnosťou vlád, hoci sudcovia – buď tým, že odmietajú uplatňovanie práva, alebo tým, že preberajú zodpovednosť za migračnú politiku – ničia liberálny ústavný konsenzus a uzurpujú si právomoci, ktoré podľa nadradeného pravidla liberálneho právneho štátu, ktorý postuluje „rovnováhu moci“, nemôžu mať.

V osídlach sudcov sa politici zvolení na riadenie štátnej politiky potácajú ako kapry chytené do siete: robia veľa pohybu, zmätku a hluku, ale aj tak je jasné, že sudcovia, ktorí na nich nastražili sieť, si nakoniec urobia, čo chcú.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová aj potenciálny nemecký kancelár Friedrich Merz v poslednom čase vyvolali mimoriadne veľa takýchto hlučných „metaní sa kapra“. Príklad prefektúry v Bari, ktorá (pravdepodobne na náklady vlády) usporiadala uvítací večierok pre ilegálnych prisťahovalcov z Ázie a Afriky, však ukazuje, ako ďaleko zašla skutočná bezmocnosť politikov.

Preto možno len s rastúcim strachom uvažovať o tom, čo sudcovia posadnutí multikultúrnou ideológiou urobia s Európou, keď sa im podarí úplne znefunkčniť posledných demokratických politikov.

Pôvodný text: Karasia szamotanina. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.