Po afganskom masakri v Aschaffenburgu Požiarny múr proti AfD ešte nepadol, ale Merz už berie radikálom hlasy

Park Schöntal v Aschaffenburgu bol obľúbeným výletným cieľom severobavorských materských škôl: je tu atraktívne detské ihrisko v centre mesta a k tomu množstvo zvierat, ktoré môžu škôlkari pozorovať – pávy, korytnačky, kačice a husi. 

V poslednú stredu na poludnie zaútočil 28-ročný Afganec kuchynským nožom na škôlkarov, zabil dvojročného chlapca marockého pôvodu, ťažko zranil dvojročné dievčatko zo Sýrie, 72-ročného Nemca a učiteľku škôlky. A mŕtvy je aj 41-ročný muž, ktorý pribehol, aby chránil deti pred besnením útočníka.

Scholz je unavený

Aschaffenburský masaker má s teroristickými útokmi posledného roku spoločné to, že duševne chorý páchateľ nemal v Nemecku čo hľadať – ako odmietnutý žiadateľ o azyl mal povinnosť vrátiť sa do Bulharska. Bavorské a spolkové orgány sa navzájom obviňujú z toho, že nebol deportovaný.

Keďže sa zločin udial presne mesiac pred voľbami do spolkovému snemu, v ktorých protimigračná antisystémová AfD – aj vďaka aktívnej podpore Elona Muska – počíta s výsledkom nad 20 percent, bola toto posledná kvapka.

Odchádzajúci kancelár Olaf Scholz vyhlásil: „Som unavený z toho, že sa u nás každých pár týždňov objavujú takéto násilné činy.“

Od prvej chvíle sa dalo očakávať, že sa stane to čo vždy: vláda aj opozícia opäť budú sľubovať tvrdšiu migračnú politiku, prípadne vyšlú symbolický signál, ako bola pár dní pred dôležitými krajinskými voľbami deportácia 28 odsúdených afganských kriminálnikov. Tí sa museli koncom augusta s vreckovým vo výške tisíc eur vrátiť do Afganistanu.

A potom sa nedialo nič. Odvtedy nebola žiadna deportácia do Afganistanu.

Kandidát zatiaľ ešte opozičnej kresťanskodemokratickej CDU/CSU na kancelára a pravdepodobný víťaz volieb z 23. februára Friedrich Merz žiadal už dlho zaviesť migračnú politiku, ktorá by hraničila s porušením európskeho práva, ale vždy keď hrozilo, že sa z jeho návrhov môžu – vďaka parlamentnej podpore AfD – stať aj reálne zákony, svoje iniciatívy stiahol.

Tak si to vyžadovala politika cordon sanitaire. To je výraz z francúzštiny, ktorý sa prekladá ako „sanitárny kordón“, v nemčine sa to nazýva Brandmauer („požiarny múr“) – znamená to, že každý druh spolupráce etablovaných demokratických strán s radikálnymi pravicovými populistami je vylúčený.

Nemci si pritom postavili – s ohľadom na civilizačnú katastrofu nacizmu – obzvlášť puristickú verziu „požiarneho múru“: nielenže stredopravé strany CDU, CSU aj FDP vylúčili koalíciu s AfD, ako aj dohody o tolerancii menšinovej vlády na úrovni spolkového štátu či spolkových krajín. Pritom takáto prax funguje v niektorých západoeurópskych krajinách, ale vzhľadom na postupnú radikalizáciu AfD sú na to vážne argumenty.

No stredopravý nemecký establišment išiel so svojou povestnou nemeckou dôslednosťou až tak ďaleko, že už v zárodku bránil aj vzniku „náhodných väčšín“ pre svoju politiku.

Inak povedané: Merz sa vzdal možnosti presadiť svoju migračnú politiku aj vtedy, ak sa väčšina potrebná na schválenie zákonov rysovala vďaka hlasom AfD.

Tento „požiarny múr“ padol pár hodín po aschaffenburskom dobodaní škôlkarov (aj keď nejde o pád Brandmauer proti strane AfD ako takej).

Dlhoročný kritik Merkelovej migračnej aj energetickej politiky Merz stratil v kampani už časť svojej dôveryhodnosti tým, že jeden deň urobil odvážne vyhlásenie, na druhý deň však cúvol.

Merz mení taktiku

Teraz oznámil, že už tento týždeň chce dať v Bundestagu hlasovať o svojich radikálne reštriktívnych návrhoch k migračnej politike – a to aj s vedomím, že môžu prejsť vďaka podpore AfD.

Merz sľúbil, že jeho písomné návrhy dostanú iba „slušné“ demokratické strany SPD, Zelení a FDP, teda „AfD ich nedostane“, na papier dal aj ráznu kritiku AfD: „AfD využíva problémy, obavy a strach z masovej nelegálnej migrácie na podnecovanie xenofóbie a šírenie konšpiračných teórií.“ Podľa líderky AfD Alice Weidelovej nacionalisti aj tak „asi“ budú hlasovať za.

Nasledovalo nevyhnutné: nemecká ľavica rozhorčene útočí na „boriteľa“ požiarneho múru Merza.

A Zelení spolu s klimamládežou už usporadúvajú masové demonštrácie „proti pravici“. No a kancelár Scholz spochybňuje Merzovu antifašistickú dôveryhodnosť: „Ak líder opozície teraz navrhuje, aby nemecký kancelár robil veci, ktoré nie sú v súlade s ústavou tejto krajiny a s európskymi zmluvami, potom to niečo vypovedá o jeho schopnosti zastávať vysokú funkciu v Nemecku.“

Najkontroverznejšie sú tieto dve Merzove požiadavky: po prvé, ľudia, ktorí musia opustiť krajinu (Ausreisepflichtige) by mali byť „okamžite vzatí do väzby“. V súčasnosti existuje len 780 záchytných centier pre 40-tisíc cudzincov, ktorí podľa platného zákona musia opustiť krajinu, no Merzovi to očividne neprekáža.

Po druhé, chce zaviesť „faktický zákaz vstupu“ (faktisches Einreiseverbot) pre všetkých ľudí bez platných dokumentov. Keďže Nemecko je obklopené bezpečnými krajinami, znamenalo by to, že sa už žiadny žiadateľ – aspoň po súši – do Nemecka nedostane.

Merz s podporou celej svojej strany

Merz používa oveľa menej brachiálny jazyk ako nový prezident USA Donald Trump. Hovorí: „Ak budem zvolený za kancelára Spolkovej republiky Nemecko, v prvý deň svojho funkčného obdobia poverím spolkové ministerstvo vnútra, aby prostredníctvom právomoci kancelára vydávať smernice trvalo kontrolovalo štátne hranice Nemecka so všetkými našimi susedmi a bez výnimky odmietalo všetky pokusy o nelegálny vstup.“ 

Štýl sa odlišuje, obsah nie veľmi.

Aschaffenburg zrazu urobil nemeckú kampaň vzrušujúcou: ešte pred piatimi dňami sme písali, že predvolebná debata sa venuje partikulárnym témam, ako aj otázke, o čom všetkom sa nesmie debatovať. A odrazu je tu možnosť, že Nemecko zavrie svoje hranice dokonca ešte pred volebným dňom.

Merz dostal podporu celej svojej strany a takisto od liberálnych premiérov CDU, ktorí vládnu v koalícii so Zelenými.

CDU/CSU a AfD nedisponuje v aktuálnom zložení spolkového snemu väčšinou, na to bola volebná porážka únie v septembri 2021 príliš zdrvujúca, ale napriek tomu by Merz mohol dosiahnuť tesnú väčšinu na uväznenie problematických nelegálnych migrantov a aj faktické pozastavenie práva na azyl v Nemecku.

Sú tu totiž ešte dve malé strany, ktoré preformulovali Merkelovej krédo z migračnej krízy „Zvládneme to“ na „Toto už určite nezvládneme“. Ide o ľavicovokonzervatívne odštiepenie od krajne ľavicovej Die Linke/BSW/ a pravicovoliberálnu FDP, ktorá bola do šiesteho novembra súčasťou Scholzovej trojkoalície.

Líder FDP Christian Lindner hovorí: „Mne je to dokonca jedno, či bude takto hlasovať aj AfD.“ Naznačuje, že liberáli budú s drvivou väčšinou hlasovať za nevídane reštriktívnu migračnú politiku.

Pevnosť v strede Európy s názvom Nemecko je na dosah.