Čo ohrozuje turecká invázia do Sýrie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo ohrozuje turecká invázia do Sýrie

Turecké tanky smerujú k hranici so Sýriou.

Turecký vojenský útok na severe Sýrie spôsobí ešte väčší chaos a znepriehľadňuje už aj tak komplikovanú situáciu. Dokonca sa zdá, akoby spojenci bojovali proti spojencom.

Turecko, člen NATO, letecky aj pozemne podporuje Slobodnú sýrsku armádu v jej operáciach nielen proti Islamskému štátu, ale najmä proti Kurdom. Tí už stratili niekoľko dedín a môžu prísť aj o mesto Mandžíb, ktoré v lete po ťažkých bojoch dobyli spod vlády Islamského štátu. Sýrski Kurdi sa oprávnene cítia zradení, keďže doteraz fungovali ako pilier americkej stratégie v boji proti IS. Američania im dodávali zbrane, poskytovali leteckú podporu, ale ťarcha pozemných operácií ležala na Kurdoch.

Geopolitický obchod

Je viac ako pravdepodobné, že Turecko nevstúpilo do Sýrie len tak, bez konzultácií s inými silnými hráčmi. V pozadí celej akcie je regionálny geopolitický obchod. Jeho podstatu vysvetľuje analytik serveru Syria Comment Joshua Landis: „Vyzerá to tak, že vlády v Moskve, Ankare a Damasku uzavreli určitú dohodu. Rusko a sýrsky prezident Bašar Asad súhlasia s tureckou operáciou, pokiaľ bude obmedzená a Erdogan sa výmenou za možnosť potlačiť sýrskych Kurdov zmieri so zotrvaním Asada vo funkcii.“

Porozumenie tomu, prečo je pre Erdogana táto dohoda dôležitá a prečo vyhovuje aj Asadovi, si vyžaduje pozornejší pohľad na aktuálne reálie na severovýchode Sýrie. V priestore, kde na seba narážajú turecké, kurdské a Asadove záujmy.

Na severe a severovýchode Sýrie sa nachádza autonómne územie Rojava, alebo Západný Kurdistan. Ide o niekoľkostokilometrový pás územia popri tureckej hranici, ktorý sa rozprestiera od iracko-sýrskych hraníc na západ od rieky Eufrat. Tvoria ho tri kantóny – Jazira, Kobani a Afrin – na ktorých etnicky dominujú Kurdi. Ale žijú tam aj početné komunity Syriakov (asýrskych kresťanov), Turkménov, sunitských Arabov a jezídov. Vojensky toto územie kontrolujú kurdské milície YPG, ktoré sú vojenskou odnožou strany sýrskych Kurdov (PYD) a majú silné väzby na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá pôsobí v Turecku. Spolupracujú s nimi aj menšie kresťanské milície (Syriacka vojenská rada) a vojenské jednotky niektorých sunitských klanov.

Problémom je, že Rojava nie je úplne kompaktným a homogénnym územím. Kanton Afrin s kantónmi Jazira a Kobani priamo nesusedí a kurdské obyvateľstvo tvorí v niektorých oblastiach menšinu. Hoci o presných hraniciach Rojavy sa z dôvodu občianskej vojny dá len ťažko hovoriť, politickou a vojenskou stratégiou sýrskych Kurdov je kontrolovať celý pás územia, teda aj oblastí, kde Kurdi nemajú väčšinu, a posunúť jeho hranice čo najbližšie k Stredozemnému moru.

Cieľom je vytvoriť životaschopný celok, ktorý by si po občianskej vojne, nech už dopadne akokoľvek, udržal autonómne postavenie. Pred vojnou, v časoch Asadovej vlády, boli tieto územia akousi vnútornou kolóniou. Asad ich zámerne udržiaval čo najmenej rozvinuté, aby podnietil migráciu Kurdov do veľkých miest, kde sa ľahšie „arabizovali“. Výsledkom bolo, že v regióne funguje len veľmi tradičné poľnohospodárstvo, ktoré sa navyše borí s nedostakom vody. Asadov režim tam totiž cielene neinvestoval do zavlažovacích systémov.

Na území Rojavy sa síce nachádzajú pomerne výdatné ropné polia, ktoré pred vojnou produkovali viac ako 300-tisíc barelov ropy denne, problém je však s jej vývozom. Export cez Turecko je z politických dôvodov nemožný a využitiu potrubí v irackom Kurdistane zase bránia komplikované vzťahy medzi sýrskymi a irackými Kurdmi. Tie sú z politických, ideologických a klanových dôvodov už roky veľmi napäté. Rojava by mohla, samozrejme, predávať ropu aj sýrskej vláde, ale Asad by asi nemal veľký záujem platiť komerčné ceny za „svoju vlastnú“ ropu. Aj preto je strategickým záujmom sýrskych Kurdov kontrolovať územie čo najbližšie k Stredozemnému moru a zaistiť si tak alternatívne distribučné možnosti.

Pokus o samosprávu

Keďže teritórium Rojavy je etnicky a nábožensky pestré, pre Kurdov je kľúčové zabezpečiť taký model administratívy, ktorý by im zaistil lojalitu iných národností. Venujú tomu veľkú pozornosť. V našej časti sveta si túto udalosť málokto všimol, ale začiatkom tohto roku bola v Rojave vyhlásená vlastná správa pod názvom Federálny demokratický systém Rojava. Sú v nej zastúpené všetky etniká.

Minulý rok som mal možnosť spolu s europoslancom za OĽaNO Branislavom Škripekom Rojavu navštíviť. Stretli sme sa aj so zástupcami vtedy vznikajúcej samosprávy, kresťanmi, Kurdmi, ale tiež sunitskými Arabmi. Videli sme, ako sa na troskách vojnou zničenej krajiny rodí celkom unikátny projekt. V Rojave funguje vláda s rezortmi a zasadá tu aj parlament. Nevznikol ako výsledok volieb, tie by sa v realite občianskej vojny dali len ťažko uskutočniť, ale svojich zástupcov doň delegovali miestne etnické a náboženské zoskupenia. Predstavitelia samosprávy nám v rozhovoroch tvrdili, že nemajú záujem budovať samostatný kurdský štát. Želajú si federálne usporiadanie Sýrie a svoj samosprávny systém vidia ako model pre povojnové usporiadanie krajiny.

Vráťme sa však späť do reality. Vytvorenie funkčného kurdského „miništátiku“ na severovýchode Sýrie vnímajú Turci aj Asad ako hrozbu. Turci preto, že by bol inšpiráciou a povzbudením pre tureckých Kurdov, s ktorými majú sýrski Kurdi silné väzby. Asad zase preto, že sýrskych Kurdov vníma ako mocenskú aj vojenskú konkurenciu a federálne usporiadanie je posledný model, ktorý by si v Sýrii želal.

To sú dôvody, pre ktoré Turci začali ofenzívu a Kurdom odkazujú, aby sa stiahli čo najďalej na východ od rieky Eufrat, a prečo Asad neprotestuje, ale takticky mlčí.

Nič lepšie v Sýrii nie je

Bolo by, samozrejme, chybou si Kurdov v Sýrii idealizovať a ich politiku hodnotiť len optikou momentálnej ústretovosti voči kresťanom a iným menšinám v Rojave. Sú to pragmatici s vlastnou geopolitickou hrou a ambíciami, ktorým v budúcnosti možno padne za obeť aj ústretový projekt demokratickej samosprávy.

Faktom však je, že zvyšky kresťanov, ktoré na tomto teritóriu stále žijú, dnes v Sýrii Asada a Islamského štátu žiadnu lepšiu alternatívu nemajú. A platí to aj pre ďalšie minority, ako sú napríklad jezídi. To všetko aktuálna turecká invázia do Sýrie ohrozuje.

Nehovoriac o tom, že Kurdom logicky klesne motivácia bojovať proti Islamskému štátu a podieľať sa napríklad na ofenzíve proti hlavnému mestu Islamského štátu Rakká. Sily sústredia na obranu svojich území.

Z pohľadu veľmocí sú to možno maličkosti, ktoré sa vo veľkej geopolitike stratia, ale pre tisíce miestnych ľudí je to otázka života a smrti.

Foto: TASR/AP, www.mednuce.com

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo