Každý proti každému Výbuch násilia v Sýrii je komplikovanejší, než sa na prvý pohľad zdá

V juhosýrskej provincii Suvajda v priebehu posledných dvoch týždňov prišlo o život vyše tisíc ľudí. Násilie vypuklo po tom, ako miestni sunnitskí beduíni uniesli obchodníka, člena náboženskej skupiny drúzov.

Drúzovia sú náboženskou skupinou, ktorá žije na juhu Sýrie, v Libanone a Izraeli. Provincia Suvajda je jedinou sýrskou provinciou, v ktorej tvoria väčšinu obyvateľstva, asi 90 percent obyvateľov Suvajdy sú drúzovia. Okrem nich v Suvajde žijú kresťania a sunnitskí beduíni.

Okrem lokálneho konfliktu drúzov a beduínov je konflikt vyvrcholením sporu medzi novou vládou v Damasku, opretou o islamistické skupiny a usilujúcou sa o centralizáciu krajiny, a miestnymi drúzmi, ktorí si chcú zachovať ďalekosiahlu, i keď neformálnu autonómiu. A vlastnú hru hrá jeden z drúzskych lídrov Hikmet al-Hidžrí.

Al-Hidžrí kedysi patril medzi Asadových lojalistov v regióne a vedie vlastné milície a narkoimpérium – podobne ako Asadov režim, aj al-Hidžrí sa financuje do nemalej miery cez výrobu a pašovanie drog, v prvom rade drogy captagon. Spor medzi ním a beduínmi, respektíve ním a Damaskom, tak nie je len náboženským konfliktom, je aj konfliktom o značné množstvo peňazí, o to, kto a či vôbec bude kontrolovať tok drog a komu bude patriť moc v regióne.

Zároveň sa však opakuje scenár, ktorý sa v marci a apríli odohral v pobrežných provinciách Latakia a Tartus. Aj tam došlo k útokom zo strany zvyškov starého režimu a aj tam bola reakcia krvavá – ani nie tak zo strany oficiálnych štátnych jednotiek, ktoré vzišli z islamistickej HTŠ, ale v prvom rade zo strany Tureckom podporovanej „Sýrskej národnej armády“ SNA, ktorá s pôvodnou SNA má už len málo spoločného a ktorej rady doplnili početní islamisti, ktorých predstavy o Sýrii budúcnosti nie sú až také vzdialené tomu, čo chcel Islamský štát.

A podobne ako v alavitských provinciách, aj boje v drúzskom regióne prilákali početných sunnitských dobrovoľníkov, ktorí alavitov a teraz aj drúzov vinia z podpory Asadovho režimu a bažia po pomste. V ich očiach sa všetko zlieva – alavitov nezabíjajú v prvom rade preto, lebo sú alaviti, ale preto, lebo v ich očiach alaviti sú asadisti. Ale, samozrejme, nie je náhodou, že keď jedna náboženská skupina dostane takúto nálepku, v realite už nezáleží na tom, či niekto bol podporovateľov Baššára al-Asada alebo dokonca pracoval pre jeho bezpečnostný aparát, jediné, na čom záleží, je, či niekto je alavita alebo sunnita, beduín alebo drúz.

V Suvajde mali spočiatku v konflikte navrch drúzovia – a boli to sunnitskí beduíni, ktorí utekali pred prenasledovaním a snažili si zachrániť holý život. Al-Hidžrího milície zajali prinajmenšom 1 500 beduínov, prevažne žien a detí, ktoré chceli využiť ako tromf v rokovaniach s Damaskom, a spáchali masaker v nemocnici, kde zabili vyše stovky ľudí.

Násilie zmobilizovalo drúzov aj beduínov naprieč regiónom – podporiť „svoju“ skupinu nechceli len izraelskí drúzovia, ale aj beduíni z iných častí Sýrie.

Teraz sa karta obrátila a sunnitskí islamisti strieľajú drúzov, kde na nich natrafia – niekedy v ich vlastných domoch, niekedy na ulici, keď idú po chlieb, inokedy ich rovno vyhodia z balkóna výškových budov. Nezáleží už na tom, či zavraždení drúzovia podporovali al-Hidžrího alebo jedného z iných, voči Damasku prívetivejších drúzskych politických prúdov, islamisti ich zastrelia bez dlhého vypytovania.

Práve preto je dôležité, aby diskusia o Sýrii neskĺzla do jednoduchých vzorcov. Pretože v prípade alavitov, beduínov a teraz aj drúzov často platí, že na konci dňa to sú obyčajní ľudia, ktorí doplácajú na ambície radikálnych lídrov.