Kam za operou a klasickou hudbou Božská krása v Bratislave, William Tell a legendy Rýna v Košiciach

Božská krása Egona Kráka v premiére v Slovenskej filharmónii

Vrcholom januárového hudobného života bude na Slovensku premiéra nového diela slovenského skladateľa Egona Kráka Divina belezza (Božská krása) vo štvrtok 16. januára a v piatok 17. januára o 19. h v Slovenskej filharmónii.

Inšpiráciou na napísanie skladby bola pre Egona Kráka trojica výročí, ktoré sa spájajú s veľkým talianskym básnikom 14. storočia Francescom Petrarcom. V roku 2024 uplynulo 650 rokov od publikovania jeho najvýznamnejšieho diela Canzoniere (Spevník, na Slovensku vydaný aj pod názvom Sonety pre Lauru), 720 rokov od jeho narodenia a 650 rokov od jeho úmrtia.

Petrarcov Spevník je posolstvom príbehu lásky, v ktorom básnik ospevuje platonickú lásku k svojej milej Laure. Zároveň je posolstvom renesančného humanizmu. Ako uvádza vo svojich početných štúdiách o Petrarcovi Pavol Koprda (Ústav svetovej literatúry SAV), „autor chcel vo svojej poézii realizovať tézu ranokresťanského filozofa svätého Augustína, že kresťan musí žiť celý život vystavený skúškam a musí sa usilovať prekonávať protivenstvá života tak, aby sa nestal nadčlovekom“.

Kňaz Francesco Petrarca našiel odpoveď „v poézii, ktorá síce z pohľadu subjektívneho pocitu úplnosti života nie je dostatočnou náhradou, a predsa je tou najprimeranejšou náhradou aj z hľadiska požiadavky svätého Augustína“.

Vo svojom diele zhudobnil Egon Krák 6 kancón (sonetov). Symfonickú báseň pre orchester a soprán nazval Divina belezza podľa vlastných slov preto, „lebo toto pomenovanie vhodne vystihuje vzácny historický fenomén – ak totiž nejaký umelec so svojím dielom môže vôbec dôstojne stáť vedľa legendárneho a nezabudnuteľného Danteho diela Divina Commedia, môže ním byť ako jediný Francesco Petrarca“.

Dielo naštuduje s orchestrom Slovenskej filharmónie švajčiarsky dirigent Kaspar Zehnder, sólového sopránového partu sa zhostí Britka Sophie Daneman.

Na úvod koncertu zaznie Predohra v talianskom slohu č. 2 Franza Schuberta, inšpirovaná tvorbou velikána bel canta Gioachina Rossiniho, v druhej časti Symfónia č. 4 Talianska Felixa Mendelssohna Bartholdyho, ktorá evokuje miesta, zvuky a vône Talianska.

Egon Krák a jeho hudba

Egon Krák patrí k najvýznamnejším slovenským hudobným skladateľom, pedagógom hudobnej náuky a skladby a hudobným vedcom.

Je absolventom Hudobnej fakulty VŠMU v Bratislave, kde pôsobil ako pedagóg a neskôr prodekan. Posledných 20 rokov pôsobí ako pedagóg na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Je aj spoluzakladateľom Hudobnej a umeleckej akadémie Jána Albrechta v Banskej Štiavnici a od jej vzniku v roku 2011 tu pedagogicky pôsobí a vykonáva funkciu rektora.

Súkromne sa vzdelával v kompozícii u Juraja Pospíšila, Dušana Martinčeka a Ilju Zeljenku.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Missa pro defunctis – requiem pre sóla, miešaný zbor, detský zbor a orchester v latinskom jazyku, Symfónia ELF pre veľký orchester k storočnici úmrtia Gustava Mahlera, oratórium Cirillo-Metodiada podľa Jána Hollého pre recitátora, miešaný zbor a orchester či Les anges du ciel (Nebeskí anjeli) pre husle, zbor a orchester, pocta franko-flámskemu renesančnému hudobnému veľmajstrovi Josquinovi Desprezovi, ktoré uviedla Slovenská filharmónia.

Dlhodobo spolupracuje aj so Štátnym komorným orchestrom Žilina, ktorý okrem iných uviedol jeho diela Kotozawa Symphony pre soprán, bas a symfonický orchester, Pacora Concerto pre husle, cimbal, kontrabas a orchester a melodrámu Pútnici pre dvoch recitátorov, miešaný zbor a orchester na poéziu štúrovských básnikov.

Moje prvé stretnutie s hudbou Egona Kráka bolo v roku 1999 na festivale Melos-Étos v Bratislave. Francúzsky súbor Intervalles doplnený o hráčov na gitare a vibrafóne uviedol v premiére inštrumentálnu verziu jeho kompozície Lettres de mon moulin (Listy z môjho mlyna), inšpirovanú básňami francúzskeho naturalistického básnika druhej polovice 19. storočia Alphonsa Daudeta. Už vtedy ma očarilo, s akou ľahkosťou, kreativitou a neraz aj vtipom dokázal vystihnúť atmosféru Daudetových básní.

Okrem už spomenutých diel by som vyzdvihol jeho koncertnú lyrickú tragédiu podľa Horácia a Ovídia Les muses muselées (Umlčané múzy), ktorá bola prvýkrát uvedená na Bratislavských hudobných slávnostiach súborom Musica Aeterna v roku 2018. Dielo venované storočnici ukončenia prvej svetovej vojny v podobe koncertnej kantáty v latinskom, vo francúzskom, v talianskom a anglickom jazyku opäť preukázalo jeho skladateľské majstrovstvo spočívajúce v originalite ideí, skvelej inštrumentácii a dokonalom porozumení nástrojov a ľudských hlasov.

Aj preto verím, že sa jeho opera Les femmes du braconnier (Pytliakove ženy) vo francúzskom jazyku čoskoro dočká premiéry.

Jeho diela zaznievajú na domácich i zahraničných festivaloch súčasnej hudby. Je zakladateľom a umeleckým vedúcim súboru pre renesančnú hudbu Chorus angelorum ensemble a venuje sa výskumu a uvádzaniu historickej hudby. Prednášal na hudobných vysokých školách v USA, v Taliansku, vo Fínsku, Francúzsku, v Portugalsku a Česku.

Je autorom vedeckých, odborných a pedagogických publikácií, pravidelne publikuje vo vedeckých a umeleckých periodikách doma i v zahraničí.

Radek Baborák v Košickej filharmónii

Špičkový český hráč na lesný roh, ktorý bol v rokoch 2002 až 2011 sólistom Berlínskych filharmonikov, sa v Košiciach predstaví aj v role dirigenta.

So Štátnou filharmóniou Košice uvedie na koncerte s titulom William Tell a legendy Rýna vo štvrtok 16. januára o 19. h diela Gioachina Rossiniho, Wolfganga Amadea Mozarta a Roberta Schumanna.

Na úvod zaznie predohra poslednej opery Gioachina Rossiniho William Tell, ktorá je obrazom hrdinského odporu Švajčiarov proti habsburskej nadvláde v 14. storočí.

Nasledovať bude Koncert pre lesný roh a orchester č. 3 Wolfganga Amadea Mozarta, ďalší z dôkazov skladateľovej geniality a kreativity. Nádherné melódie nesúce sa ponad orchester sú aj v tomto koncerte očarujúce a osviežujúce. Vyvolávajú v poslucháčovi pocity spokojnosti a šťastia.

Po prestávke bude nasledovať Symfónia č. 3 Roberta Schumanna, euforické dielo oslavujúce Porýnie, inšpirované jeho malebnou krajinou, tancami i ľudovými piesňami. Táto symfónia býva preto označovaná prívlastkom Rýnska.