O mojej zdravej závislosti Ako som pri redakcii Postoja objavil nový druh muchy na Slovensku

Aplikácia sa volá iNaturalist a slúži na pozorovanie živých organizmov vo voľnej prírode.

Všetko sa to začalo na jednej túre v Slovenskom raji v lete tohto roka, keď som na mäte zbadal malého zeleno sa lesknúceho chrobáčika. V mobile som už mal nejaké obdobie tú aplikáciu nainštalovanú, v minulosti som sa totiž dočítal, že pomáha identifikovať rastliny či zvieratá, ale nevenoval som jej pozornosť.

Až do tej chvíle. Povedal som si, aký zaujímavý chrobáčik, takého som ešte nevidel. Vybral som mobil, odfotil ho a vložil do aplikácie.

Tá mi poradila, že to asi bude liskavka mätová, chrobák živiaci sa listami mäty. Moje prvé pozorovanie v iNaturaliste bolo na svete a zakrátko mi akýsi iný používateľ moje pozorovanie potvrdil, teda určil, že to naozaj je ten druh.

Zapáčilo sa mi to a chcel som odfotiť nejakého ďalšieho chrobáčika. A závislosť bola na svete.

Hneď pri najbližšej príležitosti, keď som sa ocitol mimo mesta, som sa horlivo obzeral okolo seba, či nevidím nejakého pozoruhodného chrobáka. Čo som videl, to som fotil a nahrával do aplikácie.

Jej pointa spočíva v tom, že keď do nej nahráte voľajaký (ideálne voľne žijúci) organizmus, jednak vám navrhne, čo to môže byť, jednak vám môžu iní používatelia, často odborníci, pomôcť určiť daný organizmus, no hlavne sa každé pozorovanie nahráva do celosvetovej databázy, ktorá pomáha vede. A vy ako používateľ si môžete pozrieť, kde bol ten-ktorý organizmus už pozorovaný.

Vďaka aplikácii iNaturalist som sa začal rýchlo učiť o prírode, ktorá ma roky obklopovala a ja som si ju všímal iba povrchne. Vrcholilo leto a vonku lietalo množstvo hmyzu. Vybral som sa do mestského parku alebo na kraj mesta, kde som zrazu videl živočíchy, ktoré som nikdy nezazrel. Ony tam vždy boli, iba ja som si ich nevšímal.

Toto je moja prvá a úplne najpodstatnejšia vedomosť a zručnosť, ktorú som získal vďaka aplikácii. Začal som si všímať svet živých tvorčekov, ktorý som dovtedy prehliadal.

Šlo predovšetkým o malé a ľahko sa fotografujúce zvieratká, teda článkonožce (predovšetkým hmyz) či mäkkýše (slimáky). Postupne sa k nim pridali huby či aj fascinujúce koloniálne organizmy patriace do ríše prvokov.

Na rastliny si zatiaľ príliš netrúfam, keďže sa vyskytujú na každom kroku a neviem rozlíšiť, čo je banálne a čo zaujímavé.

Za pol roka používania aplikácie iNaturalist som sa dozvedel čo-to o hmyze. Zistil som, že existujú dravé muchy zvané muchárky, naučil som sa rozoznať zopár druhov motýľov či vážok, zistil som, aké všelijaké druhy včiel existujú okrem tej medonosnej, a ešte väčšmi som si obľúbil pestrice, ktoré som mal rád aj predtým. Ide o muchy imitujúce obvykle osy a charakteristické tým, že dokážu stáť vo vzduchu.

Pestrice si ma získali aj vďaka tomu, že keď vám nejaká pristane na ruku, môžete do nej aj štuchnúť prstom a ona neodletí, vôbec ju to netankuje.

Pestrica písaná (pravdepodobne). Foto: Postoj/Jakub Lipták

Čo-to som sa naučil aj o taxonómii, teda o tom, čo je to kmeň, rad, trieda, čeľaď či rod, a ktoré organizmy sú si príbuzné viac a ktoré menej. Spoznal som niektoré latinské a aj slovenské názvy určitých druhov.

No to, čo je na tejto mojej novej závislosti najzdravšie, je, že ma ťahá do prírody či na nejakým spôsobom prírodne zaujímavé miesta. Prechádzky v lese či túry som ešte prednedávnom vnímal ako presúvanie sa z bodu A do bodu B. Mal som nejaký cieľ, kam som sa chcel dostať, potom som obvykle šiel naspäť a to bolo celé. Bolo to síce zdraviu prospešné, ale nebolo to vždy až také zaujímavé a rozhodne som do prírody nechodil tak často ako teraz.

Moje potulky s iNaturalistom však často nemajú konkrétny cieľ, skôr sa podobajú na pátranie po nových lokalitách, kde sa môže objaviť čosi nezvyčajné. A klasické túry už, samozrejme, trvajú dlhšie a majú iné tempo. Viac sa obzerám okolo seba, a ak vidím nejaký pozoruhodný organizmus, vyberám mobil, respektíve fotoaparát, a fotím ho. Napokon, o tom sú predsa náučné chodníky – o skĺbení telesnej aktivity so spoznávaním.

Najvzrušujúcejšie na tomto koníčku je, keď spozorujem niečo zriedkavé. Hoci som úplný amatér a používam túto aplikáciu krátko, podarilo sa mi už pozorovať viacero organizmov ako úplne prvému na Slovensku – v rámci iNaturalistu. Keby nás slovenských používateľov bolo viac, určite by to tak nebolo. Vždy mi bolo jasné, že som neobjavil nič nové, iba to skrátka nie je v databáze.

Potom však prišiel koniec októbra a môj zatiaľ najväčší objav.

Vypozoroval som totiž, že za zaujímavými živočíchmi vôbec netreba chodiť do lesa, ale žijú aj v meste – len treba vedieť kde.

V Bratislave je zopár celkom opustených a neudržiavaných plôch, kde divoko rastú rôzne byliny, často aj nepôvodné a invázne druhy, skrátka, ľudovo povedané, burina. Keďže ich nikto nekosí, rastú a kvitnú do neskorej jesene. A okolo nich lietajú roje hmyzu – muchy, včely, osy, motýle, bzdochy a všetko možné.

Lišaj marinkový. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Presne takúto plochu máme aj oproti našej novej redakcii v Petržalke. Z okien sa pozeráme na škaredý zanedbaný obdĺžnik pri železničnej trati, ktorý je zarastený burinou a pochopiteľne tam nikto nechodí. Ideálne miesto na pozorovanie hmyzu v meste!

Obzeral som si tam rôzne včielky samotárky, pestrice, pribzučala aj najväčšia včela na Slovensku drevár fialový – a zrazu na kvet priletelo čosi, čo sa nepodobalo na nič, čo som dosiaľ videl.

Fotil som ako odušu, ale opatrne, aby to neodletelo. Priblížiť sa totiž k hmyzu tak, aby sa dal poriadne odfotiť a aby zároveň neodletel, je niekedy výzva, no keď chrobáčiky opeľujú, sú voči ľudskému pozorovateľovi takmer úplne ľahostajné. Pri takej dobrej hostine sa nedajú len tak vyrušiť.

Táto muška mala naširoko roztvorené krídla, ktoré boli trojfarebné (od svetlohnedej cez tmavohnedú až po priehľadnú), a na zadných nohách čosi ako pierka. Mal som šťastie, podarilo sa mi spraviť aspoň jednu dobrú fotku.

Keď som ju vložil do aplikácie iNaturalist, nastalo veľké prekvapenie. Nielenže táto mucha nemala žiadne pozorovanie na Slovensku, ale dokonca ani vo Viedni (kde je omnoho viac používateľov, a teda aj pozorovaní) a najbližšie pozorovanie bolo až stopäťdesiat kilometrov ďaleko v okolí Grazu.

Dal som o svojom náleze vedieť odborníkovi na muchy, entomológovi Marekovi Semelbauerovi zo SAV, ktorého prvá reakcia bola: „Vau, no takú muchu som ešte nevidel.“

Jeho druhá reakcia: „Vieš čo? Asi si našiel nový druh pre Slovensko.“

Od entomológa je to azda najväčšia pocta, akú možno dostať.

Kde armáda pomáha biodiverzitePrečo na záhorských dunách žije vzácna chlpačka a ako služba iNaturalist pomáha vede

Jakub Lipták

Druh, ktorý som odfotil, sa totiž nenachádza v slovenskom súpise druhov čeľade Tachinidae (bystrušovité), do ktorej patrí.

Súpis je síce z roku 2009, ale novší nemáme. Dá sa z toho vyvodiť, že mucha sem medzičasom prišla, ale zatiaľ ju nikto oficiálne nezdokumentoval. Môj nález je tak síce zaujímavý, ale ako ma entomológ ubezpečil, oficiálnym objaviteľom muchy u nás sa nestanem.

Povedal mi: „Aby bolo možné druh zo Slovenska uviesť oficiálne, teda publikovať v relevantnom vedeckom časopise, bude potrebné odchytiť aspoň jeden dokladový exemplár.“

Keďže živé tvory zachytávam iba fotograficky, túto úlohu prenechávam vedcom. Ale povedzme si aspoň stručne, čo som to teda objavil.

Latinský názov tejto muchy je Trichopoda pictipennis – jej rodové meno je odvodené od „chlpatých nôh“ v gréčtine a druhové zas od „farebných krídel“ v latinčine, čiže do slovenčiny by sme to mohli doslovne preložiť ako chlponôžka farebnokrídla. Keďže patrí medzi bystrušovité, mohli by sme ju označiť aj za bystrušu.

Bystruša Trichopoda pictipennis. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Na iNaturaliste pri tejto muche svieti výkričník, ktorý značí, že je to dovlečený druh. Jej domovina je totiž v Južnej Amerike a od roku 1983 je známa z Talianska, odkiaľ sa šíri po Európe. V Maďarsku bola oficiálne zdokumentovaná tiež až v tomto roku, hoci ako autori článku uvádzajú, pozorovaná bola aj v predošlých rokoch.

Jej najskoršie (nepotvrdené) pozorovanie z Maďarska je z roku 2013 na základe vajíčok na bzdoche zeleninovej, dovlečenom druhu z východnej Afriky, ktorý bol na Slovensku prvýkrát objavený od roku 2014 pri Štúrove. V súčasnosti je to veľmi rozšírená bzdocha, v dospelosti rozoznateľná podľa jednoliatej bledozelenej farby.

Ako uvádza Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK, táto bzdocha je „významný poľnohospodársky škodca, ktorého všetky vývinové štádiá vyciciavajú šťavy napríklad na kapustovej zelenine, paprike, rajčiaku či zemiakoch. Nielenže spôsobujú estetické škody na plodoch, ale aj prenášajú rôzne rastlinné patogény“.

Naša nová bystruša je však parazitoid týchto bzdôch – kladie na ne vajíčka a larvy sa následne vyvíjajú v bzdochách, čo vedie k ich úmrtiu. Prítomnosť tejto bystruše na Slovensku je teda dobrou správou z hľadiska regulácie škodlivých bzdôch. Nemali by sme však mať prehnané nádeje, lebo ako poznamenávajú maďarskí autori, napriek tomu, že v Taliansku je bystruša veľmi početná, bzdocha zeleninová sa tam nestala zriedkavejšou.

Aké je ponaučenie z tohto príbehu? Vďaka aplikácii iNaturalist môže aj úplný amatér objaviť niečo zaujímavé. Príbehov, ako je tento, je vo svete množstvo – náhodní ľudia takto objavili dokonca aj dávno stratené či aj úplne nové druhy. Existuje tiež skupina pre prvé známe fotografie živých exemplárov, ktorá už má takmer desaťtisíc takýchto pozorovaní.

Mimochodom, aplikácia iNaturalist je úplne zadarmo a dostupná je aj v slovenčine. Pozývam vás teda nainštalovať si ju a som si istý, že to neoľutujete.